Články

Pochopíme, že agropotravinárstvo je pre Slovensko priorita č.1?

Pamätníci si spomínajú na plánované socialistické „päťročnice“. Dnes, v rámci Európskej únie plánujeme na sedem rokov a zmena príde čoskoro – nové rozpočtové a programovacie obdobie rokov 2021-2027. Európsky rozpočet pre poľnohospodárstvo sa zrejme zníži asi o 11% (aj vďaka „Brexitu“), a tak sa zvýši tlak na efektívne využívanie dostupných prostriedkov.

Slovensko je na dôležitej križovatke rozhodnutí a už dnes musí definovať, kam nasmeruje podpory v agrorezorte. Na základe návrhu nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady ES, ktorý v júni 2018 predložila Európska Komisia, by sa mal znížiť rozpočet pre Slovensko na opatrenia I. piliera (priame platby) o 10%, no rozpočet pre opatrenia II. piliera (rozvoj vidieka) až o 26% (v stálych cenách, bez inflácie).  A aby sa postupne vyrovnávali rozdiely vo financovaní medzi členskými krajinami EÚ, Európska Komisia navrhla tzv. “externú konvergenciu priamych platieb“, čo pre Slovensko znamená, že 82% priemeru podpôr v EÚ dosiahne v roku 2027.

Vláda Slovenskej republiky sa teda už dnes musí zodpovedne vyjadriť a pripraviť, pričom nesmie podceniť ani diskusiu so všetkými zástupcami poľnohospodárskej a potravinárskej praxe, či obchodu. Tých všetkých sa totiž dotkne návrh „Národného strategického plánu pre roky 2021-2027“, ktorý musí pripraviť včas. Kvôli novému zloženiu Európskeho Parlamentu, do ktorého sme si v máji 2019 zvolili aj zástupcov Slovenska, ale aj kvôli zmene na poste predsedu Európskej Komisie a nadväzne na ďalších pozíciách, však už dnes môžeme s najväčšou pravdepodobnosťou očakávať posun v schvaľovacom procese a prechodné obdobie. Termín „december 2019“ sa tak zrejme oddiali.

Vzhľadom na blížiace sa parlamentné voľby na Slovensku (február 2020), tak môžeme očakávať, že tento najdôležitejší programovací dokument pre agrorezort na nasledujúcich sedem rokov bude tvoriť nová vládna garnitúra. Nič to však nemení na skutočnosti, že pripravovať, plánovať a diskutovať sa musí už dnes!

Najpodstatnejšie bude uvedomiť si význam agropotravinárskej výroby pre Slovensko. Z pohľadu dlhodobej stratégie rozvoja našej krajiny by sme ho mali považovať za prioritu číslo jeden!

Pretože od toho závisí, ako sa rozhodne vláda Slovenskej republiky v súvislosti s plánovaním rozpočtu, a to nielen na jeden, ale hneď na sedem rokov dopredu! Dôvod je prostý – opatrenia II. piliera (rozvoj vidieka) je totiž povinné spolufinancovať z národných zdrojov. Aktuálne Slovenská republika prispieva 25,7% (priemerné spolufinancovanie), no v ďalšom programovacom období to už musí byť najmenej 30,9% (rozsah je od 30,9% do 80%). Len pre doplnenie – opatrenia I. piliera (priame platby) sa nemusia kofinancovať z národných zdrojov.

Pre obdobie rokov 2021-27 je pre Slovensko alokovaných 4 417 mil. eur (2 823 mil. eur pre I. pilier a 1 594 mil. eur pre II. pilier) z rozpočtu EÚ, čo spolu s minimálnym kofinancovaním pre II. pilier (30,9%, t.j. 711 mil. eur) predstavuje celkom sumu 5 128 mil. eur (t.j. 732,3 mil. eur ročne). Už aj ministerka Gabriela Matečná priznala, ústami hovorcu Michala Feika, že rozhodnutie presunúť prostriedky z druhého do prvého piliera v období 2014-2020 bolo nestrategické a bude podporovať presun časti prostriedkov z I. do II. piliera. To ale znamená určitú záťaž pre štátny rozpočet. O tom aká veľká bude, je potrebné rozhodnúť už v tomto roku.

Na tomto odporúčaní sa zhodujeme aj s Inštitútom pôdohospodárskej politiky (IPP pri MPRV SR), ktorý, spolu s útvarom Hodnota za peniaze pri MF SR, v júli 2019 zverejnil záverečnú správu „Revízia výdavkov na pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka“. IPP na základe analýzy súčasného stavu navrhuje „zvýšenie národného spolufinancovania programu rozvoja vidieka ako najefektívnejšieho nástroja podpory slovenského poľnohospodárstva“. Opatrenia pre rozvoj vidieka sa totiž dajú oveľa lepšie zacieliť, naplánovať, napojiť na produkciu potravín a pomôcť aj mladým a menším podnikateľom na pôde. Možno v rámci nich prefinancovať pozemkové úpravy, riešiť riadenie rizík, nakopnúť potravinársky priemysel a mnoho ďalších potrebných opatrení. A o to ide.

Pokiaľ sa rozhodne Slovenská vláda, že chce podporiť komplexný rozvoj agropotravinárstva, a nielen „platbu na plochu“ ako doteraz, mala by presunúť maximálny možný podiel 15% prostriedkov z I. do II. piliera. Priame platby by sa znížili iba asi o 31 eur/ha ročne a navýšenie balíka pre II. pilier o 60,4 mil. eur ročne by si vyžiadalo prinajmenšom 128,6 mil. eur za rok zo štátneho rozpočtu (t.j. 900 mil. eur za 7 rokov). Táto suma by sa však mohla ešte zvýšiť, ak by sme sa odpútali od minimálnej sadzby 30,9% a rozhodli sa vykročiť smerom k efektívnejšej výrobe a vyššiemu podielu domácich kvalitných potravín s pridanou hodnotou na našich pultoch.

august 2019.

SME RODINA a česká ODS sa zhodli v zásadných otázkach poľnospodárstva a rozvoja vidieka

V Pražských Letňanoch sa 9.4.2014 uskutočnilo jednanie zástupcov hnutia SME RODINA a českej ODS týkajúce sa zásadných otázok pripravovaného strategického plánu pre prijatie Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre roky 2021-2027.

Za hnutie SME RODINA rokoval vedúci pracovnej skupiny pre poľnohospodárstvo Jaroslav Karahuta a za českú parlamentnú ODS poslankyňa parlamentu ČR a podpredsedkyňa poľnohospodárskeho výboru Veronika Vrecionová.

poslankyňa parlamentu ČR a podpredsedkyňa poľnohospodárskeho výboru Veronika Vrecionová

Obidve strany našli praktickú zhodu vo všetkých zásadných otázkach a za prioritné pre budúce 7 ročné obdobie považujú rozvoj vidieka, diverzifikáciu a udržateľnosť poľnohospodárskej výroby, s priaznivým dopadom na kvality a štruktúry pôdy a zdržiavanie vody v náväznosti na prebiehajúce klimatické zmeny a nedostatok zrážok.

V ekonomických otázkach je pre obidve strany nevyhnutné stropovanie priamych platieb, redistribučná platba a zníženie byrokracie, aby sa o dotačné a podporné prostriedky mohli uchádzať aj malí a strední poľnohospodári. Podpora rozvoja vidieka si nevyhnutne vyžaduje zníženie maximálnej výšky poskytnutých podpôr na jeden projekt. Je potrebné vyhlasovať viac menších výziev, aby sa projektovými podporami nepomáhalo iba veľkým firmám a družstvám, ale aj malým a stredným podnikateľom, ktorí majú najvýraznejší vplyv na krajinotvorbu a rozvoj vidieka.

Jaroslav Karahuta, vedúci pracovnej skupiny pre poľnohospodárstvo

Zásadnou otázkou ostáva definícia aktívneho (skutočného) poľnohospodára, ktorý bude mať nárok na podporu z priamych platieb. Slovenská aj Česká republika sa borí s dopadmi kolektivizácie z 50 – 60 rokov minulého storočia, kde u oboch štátov prevláda hlavne rastlinná veľkovýroba a skutočnosť, že väčšinu priamych platieb poberá úzka skupina veľkopodnikateľov, ktorí sa minimálnou mierou podieľajú na spracovaní a finalizácii svojej produkcie a negatívne vplývajú na udržateľnosť rozvoja vidieka a kvalitu pôdy. Z tohto pohľadu sa v otázkach prijímania podpôr javí ako nevyhnutné, aby podpory neboli prideľované na poľnohospodárky podnik, ale na konečného užívateľa výhod.

Ďalším krokom v pokračujúcej spolupráci oboch politických zoskupení bude stretnutie kandidátov na Euro poslancov s politickým programom presadzujúci záujmy poľnohospodárov a rozvoja vidieka.

A práve títo budúci euro poslanci v prípade zvolenia do Euro parlamentu budú vytvárať legislatívne zázemie na presadzovanie záujmov slovenského a českého vidieka nielen pri prijímaní definitívnej podoby SPP pre roky 2021-2027, ale aj pri prijímaní ďalšej legislatívy, ktorou sa bude riadiť poľnohospodárstvo EÚ na najbližšie roky.