Články

Stredoeurópska konferencia rodinných fariem skončila spoločným memorandom

V krásnom kraji českej Vysočiny, na príznačnom mieste starého gazdovského dvora v meste Telč, sa stretli zástupcovia rodinných fariem z Čiech, ako aj predstavitelia ďalších európskych krajín. Za Slovensko sa konferencie s názvom „Rodinné farmy – základ evropského zemědělství“ zúčastnili aj členovia pracovnej skupiny hnutia Sme rodina pre poľnohospodárstvo, potravinárstvo a regionálny rozvoj, pod vedením MVDr. Jaroslava Karahutu.

Výsledkom dvojdňovej konferencie je spoločné memorandum, v ktorom účastníci konferencie deklarujú :

1.Rodinné farmy majú zo svojej podstaty záujem na zachovanie životného prostredia, vody, pôdy a biodiverzity v čo najlepšom stave pre ďalšie generácie.

2.Rodinné farmy sú dôležité aj pre mnohé nefinančné prínosy pre spoločnosť. Ich špecifické funkcie a činnosti v priestore vidieka sú nenahraditeľné.

3.Systém musí byť otvorený pre mladých farmárov do 40 rokov. Zachovanie generačný kontinuity v obhodspodoravní fariem je kľúčové.

4.Vrámci SPP EÚ (Spoločnej poľn.politiky) je nutné jednoznačne lepšie zacieliť priame platby na najohrozenejšie skupiny žiadateľov, teda najmä na menšie a stredné farmy.

5.Na rodinné farmy veľmi zásadne dopadá rastúca byrokracia, ktorú z podstaty svojej činnosti len ťažko zvládajú. Je nevyhnutné výrazne zjednodušiť administratívu súvisiacu s podporou a kontroly, ktoré sú na ne naviazané.

účastníci konferencie

Vyše stovky účastníkov z radov poľnohospodárov privítal Jaroslav Šebek, predseda Asociace soukromých zemědělců („ASZ“), ktorá zastupuje vyše 8 000 členských subjektov s priemernou výmerou 150 hektárov na jednu farmu. Aj v Čechách majú poľnohospodári podobné problémy ako na Slovensku – z celkového počtu 28 000 podnikateľov väčšinu (70%) finančných podpôr vyčerpá iba asi 10% tých najväčších subjektov a zvyšných 90% farmárov (väčšinou malé a mikropodniky) sa musí podeliť o zostávajúcich 30% zdrojov. Aj preto je ASZ ja povinné stropovanie (mimo ekoschém a bez započítania mzdových nákladov) a podporuje redistributívne platby pre všetkých žiadateľov. Veľmi dôležitá bude nielen definícia „aktívneho farmára“, kde sa má zohľadňovať najmä počet zamestnancov a ročný obrat, ale tiež upresnenie zmyslu pojmov ako sú napr. „poľnohospodárske činnosti“. Aj našich západných susedov trápi problém generačnej obmeny a obávajú sa administratívnej záťaže pri sledovaní „živinovej bilancie“ v rámci navrhovaných opatrení tzv. „zelenej architektúry“ novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2020.

Potešujúcou a najmä atraktívnou súčasťou medzinárodnej konferencie bola aj účasť a príspevky nových českých poslancov Európskeho parlamentu. Veronika Vrecionová (ODS/ECR), ktorá je členkou výboru EP AGRI aj REGI, pripomenula svoje štyri priority v rámci budúcej európskej agrárnej politiky: predovšetkým podpora malých a stredných fariem, obmedzovanie byrokracie, vyrovnanie platieb v rámci členských krajín EÚ a ekologizácia poľnohospodárstva. V tejto chvíli je však zrejmé, že uplatňovanie sa nestihne v riadnom termíne, pretože najskôr bude nutné dosiahnuť kompromis v trialógu „Európsky parlament – Európska rada a Európska komisia“.

Pani europoslankyňa Michaela Šojdrová (KDÚ-ČSL/EPP), ktorá je zastupujúcou členkou vo výbore EP AGRI, upozornila na pokračujúce znižovanie rozpočtu Európskeho Spoločenstva na poľnohospodárstvo. Aj preto je čoraz naliehavejšie spravodlivé prerozdelenie zdrojov medzi členské krajiny, ktoré s novou Spoločnou poľnohospodárskou politikou („SPP“) získavajú väčšiu flexibilitu posilnením „národnej úlohy“. Konkurencieschopnosť krajín pritom často narušujú práve štátne podpory, v ktorých nemá Únia dodnes prehľad. V jej očiach zastupuje novodefinovaný „aktívny farmár“ práve rodinný model farmárčenia, ktorý bude určite zastávať aj novozvolený Komisár pre poľnohospodárstvo, Poliak Janusz Wojziechowski, pochádzajúci z rodinnej farmy. Podľa Šojdrovej je dôležité uvedomiť si, či poľnohospodári škodia životnému prostrediu, alebo sú spolutvorcovia krajiny?

Vystúpenia tretice europoslancov za Českú republiku uzavrel Alexandr Vondra (ODS/ECR), ktorý veľmi otvoreným a sugestívnym prístupom ozrejmil súčasnú „zelenú“ atmosféru v Európskom parlamente. Je členom dnes asi najsilnejšieho výboru EP ENVI (životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín). Zdôraznil, že Poľsko má veľkú silu ešte reštrukturalizovať európsky rozpočet, ktorý zatiaľ nie je pre budúce obdobie rokov 2021-2027 schválený. Aktuálnou „otázkou dňa“ bude stanoviť čo sú legitímne záujmy ochrancov životného prostredia? Pretože perspektívne hrozia veľké sociálne nepokoje, alebo tlaky na prerozdeľovanie financií.

Po prestávke nasledovali vystúpenia zástupcov poľnohospodárskych mimovládnych organizácií z Rakúska, Maďarska, Poľska a Slovenska. Veľmi inšpiratívne a precízne hovoril Thomas Weberrakúskej poľnohospodárskej komory (LKÖ), ktorá zastupuje 190 000 členských subjektov v deviatich krajských komorách. Predstavil jej hlavný cieľ – dosiahnuť obhospodarovanie každého hektára Rakúskej republiky. Keďže veľkú časť krajiny pokrýva pohorie Álp, až 75% fariem hospodári v znevýhodnených oblastiach a až 20% predstavuje ekologická výroba. Priemerná veľkosť farmy je 19,7 hektára a 32 kráv. V rámci štruktúry podpôr sú priame platby zastúpené 55% a fondy PRV 45%. V Rakúsku si overili, že kľúčom k úspechu je diverzifikácia, a preto majú farmári okrem hlavnej výrobnej činnosti aj priamy predaj spracovaných potravín, prevádzkujú malé ubytovacie kapacity na vidieku (do 10 postelí), ponúkajú služby školám a rodinám v rámci prázdnin, apod. Už v roku 2019 dosiahli v Rakúsku úplnú vnútornú konvergenciu a chceli by iba jeden prechodný rok, kým začne platiť nová SPP. Práve túto jeseň začínajú širokú diskusiu vo viacerých odborných rovinách k návrhom nových pravidiel, ktoré chcú viesť skôr len ako „usmernenia“ pre prax. Podporujú iba platby na plochu, povinné stropovanie chápu ako byrokratickú záťaž a chcú z nej oslobodiť mladých farmárov, nechcú žiadne presuny financií medzi piliermi, podporujú služby poradenstva pre farmárov a sú za dodatočné schémy kvality v rámci II.piliera, keďže majú zámer zvyšovať podiel ekologického hospodárenia a kvalitu potravín. Je zatiaľ otázne, či uplatnia podporné schémy pre malých farmárov, ktorých by to administratívne zaťažilo viac, ako súčasné nastavenie, a preto nemusia byť atraktívne.

Za Maďarskú farmársku asociáciu (MAGOSZ) vystúpil Tibor CsehZväz mladých farmárov (AGRYA) prezentovala Borbála Benedek, ktorá je zároveň členkou maďarskej Národnej poľnohospodárskej komory (NAK). Pre malých farmárov chcú plošnú platbu, čo najmenej administratívne náročnú. Taktiež sú za povinné stropovanie, no bez platby viazanej na produkciu, ale s vyššou hodnotou priamych platieb (150 000 €). Tibor Cseh sa zamyslel nad otázkou určenia mzdových nákladov, ktoré majú v rôznych členských krajinách EÚ rôzne, čo vytvára nerovné podmienky. Aj v Maďarsku majú malé rodinné farmy problém získať kredibilitu a podporu u bánk, no hľadajú pre ne spôsob podpory formou daňového zvýhodnenia.

Jaroslav Karahuta, predseda pracovnej skupiny hnutia Sme rodina, otvoril príspevok slovenskej delegácie na konferencii zásadnou o

Jaroslav Karahuta

tázkou postavenia farmára v súčasnej spoločnosti. Slovensko v aktuálnom programovom období ročne prijíma 405 mil. euro podpôr z EÚ, no nedokáže ich efektívne využiť, keď sa podieľa na produkcii v rámci EÚ len 0,6 percentami, na zamestnanosti 0,5 percentami a len 0,4 percentami na pridanej hodnote. Znehodnocuje tak financie o min. 40%. Podľa našich predstáv by sa produkcia poľnohospodárstva na hektár dala do roku 2030 zvýšiť na priemer krajín EÚ, pokiaľ by sa podiel veľkovýrobcov voči malým, stredným a rodinným farmám upravil na 60:40. Na Slovensku máme potenciál zvýšiť produkciu základných potravín a dosiahnuť sebestačnosť.

 

 

Vladimíra Debnárová pokračovala definovaním konkrétnych cieľov do roku 2030, ktoré sú súčasťou stratégie hnutia Sme rodina.

Vladimíra Debnárová

V porovnaní s Českou republikou je situácia na Slovensku ešte horšia, keď 94% priamych platieb získa iba asi 20% podnikov. Táto koncentrácia platieb je najvyššia v rámci celej EÚ. Pritom priame platby tvoria až 70% podiel na pridanej hodnote, a teda mnoho fariem by bez podpôr vykazovalo stratu. Preto podporujeme stropovanie 100 000 € s odpočtom 50% nákladov na mzdy a cielenie podpory na konečného užívateľa výhod. Zároveň podporujeme plnú redistribúciu do výšky prvých 100 ha poľnohospodársky využiteľnej pôdy so sadzbou na úrovni min. 30% priamej platby na hektár, najviac však do výšky 100 000 €. Cieľom je podpora malého a stredného podnikania, mladých a začínajúcich farmárov, ktorí budú vyrábať potraviny, nie suroviny na vývoz. Podľa našej definície je aktívny farmár taký hospodár na pôde, ktorý je konečným užívateľom výhod a prinajmenšom 30% z príjmu z podnikateľskej činnosti pochádza z poľnohospodárskej činnosti. V rámci generačnej obmeny chceme do roku 2030 dosiahnuť priemerný vek zamestnanca v poľnohospodárstve 42 rokov, namiesto súčasných 47. A napokon v rámci financovania podporujeme presun 15% z I. do II. piliera a národné spolufinancovanie opatrení II.piliera na úrovni 40%. Takto môžeme dosiahnuť celkový balík 3 362 mil. euro a nasmerovať podporu na systémové a plánovité opatrenia, ktoré nám prinavrátia potravinovú sebestačnosť.

Za poľskú Národnú radu poľnohospodárskych komôr (KRIR) vystúpil Robert Nowak. Silné postavenie poľských farmárov je definované už od roku 1997 v ústave Poľskej republiky, ktorá hovorí, že „základom poľského poľnohospodárstva je rodinná farma“. Hraničnou je úroveň 300 ha. V roku 2018 tu obhospodarovalo vyše 1,4 mil. rodinných fariem asi 90% poľnohospodárskej pôdy (14,7 mil. ha). Z tohto počtu je až 53,3% drobných farmárov do 5 ha a priemerná výmera farmy je asi 10 ha. Zrejmé sú rozdiely medzi južnou a severnou časťou krajiny. Pritom štát bráni vzniku veľkých fariem aj legislatívne, keď napr. prednostne vykupuje pozemky štátna agentúra a už štvrtý rok platí zákaz predaja štátnej pôdy. V roku 2018 podpísala KRIR tzv. „Bratislavskú deklaráciu“ spolu s ostatnými krajinami V4 ako aj ďalšími. Otázka stropovania nie je ich prioritou.

Na záver medzinárodnej konferencie bolo prediskutovaných a napokon prijatých niekoľko spoločných bodov záverov. Napriek tomu, že nie vždy boli stanoviská zástupcov jednotlivých organizácií totožné, zhodli sa na tom, že rodinné farmy sú pre svoje nefinančné funkcie, ochranu životného prostredia, vody, pôdy a biodiverzity nenahraditeľné pre vidiek.

Zdá sa, akoby sa poľnohospodári v Európe začali deliť, no rozdelenie na malých a veľkých neobstojí, rovnako ako by nebolo presné rozdelenie na dobrých a zlých, definovaných relativitou uhla pohľadu. Najtrefnejšie snáď bude rozdelenie na tých, ktorým ide o peniaze a na tých, ktorí chcú naozaj hospodáriť na pôde a príjmy z podpôr pre nich nie sú prioritou. Aj keď práve táto odlišnosť je trpkým priznaním pravdy.

Na záver je treba oceniť bezchybnú organizáciu medzinárodnej stredoeurópskej konferencie po každej stránke, sympatický prejav moderátorky, bývalej ministerky zemědělství ČR, Mileny Vicenovej a aktívnu účasť všetkých prítomných.

Aké postavenie dostanú rodinné farmy na Slovensku?

Dnešná spoločnosť, ktorá je pod neustálym informačným tlakom sa dostala aj pod informačný tok ohľadom podpory rodinných fariem. Tento proces je potrebné hodnotiť jednak z historického hľadiska, súčasnej agrárnej politiky a koncepcie poľnohospodárstva na ďalšie roky.

Rodinné farmy – gazdovstvá tu boli roky rokúce. Statkári a veľký gazdovia tu boli do roku 1948. Rodinné farmy fungovali na princípe malých gazdovstiev, ktoré mali zabezpečiť základné potraviny pre rodinu aby mohli prežiť. Tento proces formovania rodinných gazdovstiev bol prelomený po roku 1945 v čase obilnej krízy a po roku 1945. Nová vládnuca sila komunisti si dali na tú dobu odvážny cieľ – zabezpečiť potravinovú bezpečnosť obyvateľstva. Družstevníctvo a zriaďovanie štátnych majetkov bolo hlavným nástrojom potravinovej istoty pre občanov. Veľa razy aj násilne boli roľníci vyháňaní zo svojej rodnej hrudy. V tom období bolo veľa roľníckych sĺz  v brázdach roličiek. Takto postupne sa formoval nový vidiecky ráz slovenskej dediny. Vidiečania našli prácu v meste vo fabrikách a v službách. Vzťah a láska k pôde nemohla vymazať ani vtedajšia vládna mašinéria. Produkcia potravín sa postupne pretransformovala na veľkovýrobu.

Intenzifikácia poľnohospodárstva cez hnojenie, chemickú ochranu, mechanizáciu a šľachtenie sa posunulo aj Slovensko medzi najsilnejšie agrárne krajiny – v rámci vtedajšieho RVHP sme boli agrárna elita. Západná Európa po roku 1945 išla svojou cestou rodinných fariem. Na rozdiel od západoeurópskych farmárov americkí farmári sa viac a viac združovali do družstevných foriem čím sa stali konkurenciou pre západoeurópskych farmárov. Veľkovýroby a intenzifikácia priniesli svoje ovocie – pretlak potravín na trhoch a žiaľ často na úkor kvality. Slováci v rámci voľno časových aktivít po roku 1948 si postupne na menej úrodných pôdach, alebo skôr výmoľoch a pasekách záhradkárske osady, ktoré produkovali neobyčajne veľké množstvo kvalitnej zeleniny a ovocia. Na dedinách bola sliepka a ošípaná samozrejmosť – dnes je to rarita. Liberálny trh svojou reklamou a vymývaním mozgov premenili dedinské humno na rekreačne zóny a bazénové centrá. Finančná kríza, ktorá prerástla hlavne z duchovnej krízy postupne zmenila postoj človeka k pôde a k poľnohospodárstvu vôbec.

Rok 2014 OSN a FAO  vyhlásili za rok rodinného  farmára k čomu sa prihlásila aj naša republika. Žiaľ málokto vie, že je to iniciatíva krajín hlavne západnej Európy, kde sa výrazne prehĺbila generačná kríza. Za všetko hovorí vyjadrenie jedného farmára z Belgicka, ktorý úradníkovi z EÚ vysvetľoval, že mladý farmár u nich za príjem 2 tis. €/ mesačne robiť nebude od jari do jesene a od svitu do súmraku. Podobná situácia nastáva už aj na Slovensku a preto treba tento problém riešiť. Žiaľ reči sa hovoria a chlieb sa je. V rámci siete stredných škôl v SR sme stav odborného školstva dostali na úseku pôdohospodárstva na kolená a dnes chceme farmárov vychovávať cez internet. Tomu sa povie najhrubšie zrno arogancie voči roľníckemu stavu. Poľnohospodár nie je povolanie to je poslanie na celý život. Tento vzťah sa nedá naučiť ten musí mať človek v sebe a žiť s prírodou, ale nie cez internet.

Rodinné farmy a mladých roľníkov chcel štát podporovať cez nástroje dotačnej politiky no výsledok je alarmujúci. Žiaľ mám pocit, že je to umelé a neprirodzené. Štát chcel v krízových rokoch  zrejme riešiť obrovskú nezamestnanosť hlavne mladých ľudí cez umelé farmy. Ponúka im aj dnes možnosť nákupu pôdy, ktorej správcom je Slovenský pozemkový fond hospodári na vyše 450 tis. ha poľnohospodárskej pôdy z čoho vyše 120 tis. ha je priamo vo vlastníctve štátu a zostatok je pôda neznámych vlastníkov. Dnes slimačím tempom prebiehajú reštitúcie, výdaj pôdy za záhradkárske osady a pozemkové úpravy čo môže výrazne obmedziť predaj pôdy. Samozrejme realita je aj taká, že značná časť poľnohospodárskej pôdy je výrazne zaburinená a v katastrofálnom stave. Z tohto dôvodu ak má farmár chuť bojovať o takúto pôdu treba ho podporiť všetkými desiatimi. Pri dnešnom technokratickom myslení úradníka je možne, že môže účel svätiť prostriedky a začneme rozbíjať veľké celky, ktoré nám  v rámci EÚ mnohé krajiny závidia. Slovensko podľa mojich skúsenosti a hodnotenia doterajších krokov v oblasti rodinných fariem bude musieť kategoricky zmeniť nastavenie podpory rodinných a mladých farmárov :

Hnutie Sme Rodina má záujem:

  • podporiť vznik rodinných fariem so zreteľom na postavenie rodinnej farmy ako oporného pilieru slovenského poľnohospodárstva, pričom nosným pilierom ostáva poľnohospodárska veľkovýroby
  • presne zadefinovať čo je rodinná firma
  • podporu orientovať na ovocie a zeleninu ako aj následné spracovanie výrobkov s vyššou pridanou hodnotou
  • daňové a odvodové zvýhodnenie rodinných farmárov s možnosťou dobrovoľnej licencii pre živnostníkov , ktorý spracúvajú poľnohospodársku produkciu s možnosťou využitia paušálnych výdavkov a taktiež legislatívnu ochranu týchto subjektov
  • zvýšiť možnosť mäkkej úverovej podpory cez Slovenskú záručnú a rozvojovú banku a súkromné banky
  • vytvoriť primerané podmienky na realizáciu a predaj produkcie malých farmárov
  • v rámci vertikále výroba – obchod – spotreba vylúčiť byrokratický štátny aparát, ktorý už nie je ochranca spotrebiteľa, ale bič na výrobcu potravín a výrobkov
  • nastaviť školský výučbový a vzdelávací program na praktickú výučbu a prepojenie s podnikateľmi na pôde
  • prechod od vlažnej mediálnej podpory domácich výrobkov k silnej patriotistickej kampani/ Rakúsko má takto v spotrebnom koši 75% domácich produktov/
  • zachovať symbiózu vidieka s poľnohospodárstvom a podporu orientovať hlavne na oblasti s vysokou nezamestnanosťou

Podpora rodinných fariem by nemala byť len za účelom okamžitého efektu, ale dlhodobého efektu nakoľko aj v minulosti gazdovanie bola generačná záležitosť a preto je potrebné :

  • znížiť riziko krátkodobého efektu podpory rodinných fariem so zreteľom na špecifickosť podnikania na pôde
  • podpora rodinných fariem by mala byť viazaná na minimálne obdobie podnikania, aby sa po znížení osobitnej podpory malým a drobným farmárom oplatilo naďalej podnikať na pôde
  • stanoviť kritéria pre zaradenie do programu na podporu hospodárenia na pôde, nakoľko sa jedná o produkciu potravín a potravinárskych surovín a to vyžaduje aj požadované vzdelanie
  • vylúčiť možnosť zneužitia programu cez konkurzy, exekúcie a iné formy ovládnutia hlavne pôdy a aj majetku.

Ministerstvo doposiaľ len politicky deklarovalo podporu rodinných fariem – prakticky to boli len kozmetické a alibistické opatrenia na podporu  tohto segmentu agrárnej produkcie. Globalizácia a fetišizmus kapitálu môže ľahko premeniť v ruka v ruke s klimatickými zmenami nie len Európu, ale aj celú severnú pologuľu na hladové oblasti. Práve nedostatok potravín v minulosti determinoval vzťah roľníka k pôde a k domácim hospodárskym zvieratám. Dnes je trh presýtený potravinami aj keď často na úrovni kompostovej hodnoty, ale tak ako je Slovák naučený je to lacné – dôvod – má dosť hlboko do peňaženky a za kvalitu sa platí. V tejto oblasti ak sa nič výnimočné neudeje tak bude ozaj problém osloviť mladú generáciu aby si zobrala motyky a pustili sa do obrábania pôdy – keď dnes poľnohospodárske inžinierky opatrujú v Rakúsku dôchodcov a mladí chlapci radšej v Londýne umývajú riady po reštauráciách za celkom iné peniaze. Mladý podnikateľ nebude bojovať doma  len s trhom, ale aj s legislatívou a to je handicap, ktorý poľskí, či rakúsky poľnohospodár nepozná. Ako agrárny optimista pevne verím, že za pár rokov ak sa tento program dobre nastaví vylúči z obchodnej siete dovezenú cibuľu z Nového Zélandu, slivky a brusnice z USA, vlašské orechy z Chile alebo koreňovú zeleninu z Macedónska a vytvorí aj pracovné podmienky nie v takých číslach ako si stanovilo MP RV SR/ tie sú nadsadené/, ale aspoň v takých že slovenské agrárne komodity a potraviny budú mať slušné postavenie v nákupnom košíku občanov Slovenska. Slovenský roľník vždy aj v najťažších rokoch odolal krízovým stavom a bude mať dôstojné miesto aj v 21 storočí.