Články

Žltá Slovensku nepristane

Opäť nám začína Slovensko žltnúť. Na poliach od juhu po sever krajiny postupne rozkvitá repka olejná. Kvalita pôdy klesá, rovnako ako stavy včiel a hmyzu, musíme používať viac chémie na ochranu aj hnojenie, ale akosi to nikomu neprekáža. Produkujeme plodiny pre priemysel, nie pre potraviny, či zvieratá. A ministerstvo to podporuje. Dokedy?

Z analýzy údajov Štatistického úradu SR sa pestovateľská plocha olejnín na Slovensku za ostatných 40 rokov zvýšila až o 1500% (slovom tisícpäťsto percent). Konkrétne zo 16 317 ha v roku 1975 na 244 324 ha v roku 2015. Z toho repku olejnú pestujú naši poľnohospodári na vyše 150 000 hektároch.

Táto komodita je veľmi dobre obchodovateľná a za dobré ceny. Ročne sa asi 70% domácej produkcie repkového semena zo Slovenska vyvezie, najmä do Nemecka a Rakúska. No aj na Slovensku sa väčšia časť spracuje na MERO (metylester repky olejnej), teda biopalivo, ktoré sa pridáva do bežného paliva s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov. Len malá časť produkcie sa lisuje pre repkový olej na kuchynské použitie, resp. výlisky sa využívajú pre výrobu krmovín.

Cena za tonu repkového semena na voľnom trhu je asi 350 euro, čo pri priemernej úrode 3 tony z hektára (2018) predstavuje príjem vyše 1050 euro na jeden hektár. Ak k tomu prirátame aktuálnu úroveň jednotnej platby na plochu („SAPS“) 140,37 euro na hektár, potom v roku 2018 si pestovateľ repky mohol pripísať cca 1190,37 euro na hektár v príjmovej časti. Ako povedal jeden môj známy – „bol by hlúpy ten, čo by to nevyužil“. Je naozaj zvláštne, ak ani výrobu zeleniny, zemiakov, ovocia, či iných druhov plodín nepodporujeme viac. Nuž kto by sa trápil so špeciálnou rastlinnou výrobou, ovocnými stromami, alebo choval pár zvierat? Nie, chybu netreba hľadať v ľuďoch, ale v systéme. A ten je nastavený aktuálne práve tak, aby boli vo výhode pestovatelia ekonomických trhových plodín, pestovaných na veľkých plochách.

Samozrejme, pestovať repku olejnú nie je lacná záležitosť. Treba nakúpiť osivo, umelé hnojivá a ochranné prostriedky, treba mať patričnú poľnohospodársku mechanizáciu, ľudí… Lenže veľké monokultúrne bloky repky, či kukurice nielenže ohrozujú stavy včiel a iného hmyzu, ale zhoršujú aj kvalitu pôdy a čistotu aj hladinu spodných vôd. Aj preto, že každý sa snaží pestovať tieto plodiny dookola každý rok a často aj na tých istých výmerách. To si vyžaduje čoraz väčšie množstvo chemických prípravkov na boj so škodlivým hmyzom, chorobami, burinou, hubovitými ochoreniami. Na Slovensku prudko stúpa spotreba umelých hnojív a ročne sa ich spotrebuje asi 150 000 ton! Okrem toho aj pesticídy predstavujú ďalšiu hrozbu, nielen pre zdravie ľudí.


Graf: Vývoj spotreby pesticídov na Slovensku v rokoch 1993-2015. Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia.
Napriek všetkým týmto skutočnostiam, dňa 15.apríla 2019 v Luxemburgu podpísala ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Gabriela Matečná, spoločnú deklaráciu s ministrami Českej republiky a Poľska o tom, že sú pripravení zavádzať vyšší podiel obnoviteľných zdrojov energií v doprave. Agrosektor by teda mal vyrábať ešte viac surovín pre biopalivá aj po roku 2020. Slovenské Združenie pre výrobu a využitie biopalív to víta a snaží sa presvedčiť ľudí o obojstrannej výhodnosti partnerstva spracovateľov s prvovýrobcami. Ale je to len jedna strana mince.
Druhou stranou tejto mince je skutočnosť, že už dnes nám v osevnom postupe chýbajú iné druhy poľnohospodárskych plodín, ako sú okopaniny, strukoviny, špeciálne a technické plodiny, zelenina, krmoviny a ďalšie, ktoré nielenže prispievajú k udržateľnej úrodnosti pôdy, ale tiež poskytujú potrebnú produkciu potravín. Špičkoví odborníci už dlho upozorňujú na rast rastlinolekárskeho rizika pri zastúpení repky a kapustovitých rastlín v osevnom postupe nad 10%. Nielenže sa zvyšuje spotreba ochranných chemických látok, ale škodcovia zároveň získavajú vyššiu odolnosť. Jednostranným odberom živín z pôdy, do ktorej sa nevracia organická hmota napr. v podobe maštaľného hnoja, sa pôda degraduje a stáva sa z nej len akási umelá masa, bez prirodzeného života. Rýchlejšie stráca vlhkosť a ľahšie podlieha veternej aj vodnej erózii. Jesenné prívaly dažďov už nie raz vyplavili obce pod svahmi, na ktorých bola čerstvo zasiata repka olejná.

Je zrejmé, že takéto závažné problémy je treba riešiť dlhodobými systémovými opatreniami a najmä úpravou podnikateľských a podporných podmienok v agropotravinárskom sektore na Slovensku. Podporovať treba produkciu potravín a takých plodín, ktoré zabezpečia pre našich obyvateľov potravinovú sebestačnosť a zdravú, živú pôdu a krajinu. Našej malej a diverzifikovanej krajine s množstvom prírodných špecifík a chránených oblastí nepristane byť žltou surovinovou základňou pre vyspelejšie ekonomiky, ktoré si svoju prírodu chránia. Pokračovanie takejto krátkozrakej politiky nám môže raz do žlta zafarbiť aj tváre a oči vyformovať do šikma z toho, ako sa budeme oboma rukami chytať za hlavu!

Lada Debnárová

V Čadci predstavili odborníci riešenia pre kysucký región

V sobotu 9.3.2019 sa konal v mestskom kultúrnom centre v Čadci odborný workshop. Ten zastrešilo hnutie SME RODINA, ktorej odborníci prišli do Čadce predstaviť svoje riešenia v oblasti poľnohospodárstva, rozvoja vidieka a dopravy. Plná sála nasvedčovala tomu, že na Kysuciach je záujem o riešenia problémov, ktoré sa týkajú poľnohospodárstva, potravín, hospodárenia s pozemkami, lesmi a katastrofálnou dopravnou situáciou. Prinášame stručný prehľad tém, o ktorých sa v Čadci hovorilo :

Jaroslav Karahuta načrtol novú víziu pre potravinovú sebestačnosť.

Vedúci pracovnej skupiny pôdohospodárstvo, potravinárstvo a regionálny a tieňový minister pre tento rezort predstavil aktualizovanú koncepciu potravinovej sebestačnosti. Pripomenul, že Slovensko z hľadiska produkcie potravín sa nachádza v stave potravinového rizika. Naša sebestačnosť je na úrovni 38% čo znamená, že z hľadiska produkcie potravín, v prípade krízových situácii, nie sme schopný ako štát splniť ani základné výživové nároky občanov Slovenskej republiky. Toto číslo je ešte horšie v oblasti Kysúc, kde môže sebestačnosť klesnúť pod 30%.

Jaroslav Karahuta

Jaroslav Karahuta predstavil komplex ekonomických opatrení v hodnote 70 mil. EUR ročne, ako aj súbor krátkodobých a dlhodobých legislatívnych úprav, pričom za prioritu označil pozemkové úpravy, legislatívne zmeny v oblasti predaja z dvora, inštitútu sezónnej práce, prijatie proti korupčnej legislatívy a naštartovanie projektu Vidiek živí mesto. Z dlhodobých projektov je to prijatie zákona o rodinných farmách, zavedenie centrálnej evidencie užívateľských zmlúv v náväznosti na čerpanie dotácii z I. piliera, prijatie opatrení na zastavenie úpadku kvality poľnohospodárskej pôdy a vysporiadanie pozemkov pod hospodárskymi dvormi.

Poľnohospodárska pôda patrí do rúk slovenským farmárom a gazdom, nie developerom a špekulantom.

Odborník hnutia na pozemkovú reformu a pôdny manažment Dalibor Steindl najskôr oboznámil

Dalibor Steindl

publikum s procesmi, ktorými môžu zasiahnuť do niektorých konaní na Slovenskom pozemkovom fonde. Vyzval prítomných, aby sa nebáli dávať pripomienky pri zverejnených právnych aktoch pokiaľ vidia v predložených dokumentoch problém.

Následne predstavil svoje priority v oblasti pozemkovej reformy, medzi ktoré zaradil aj urýchlené ukončenie reštitučných konaní. Bez tých nie je možné začať pozemkové úpravy tak ako ich deklarujú ostatné politické subjekty. Dalibor Steindl rovnako vyzval na revíziu tzv. vydržaní, nakoľko sa na Slovensku neustále dejú podvody vydržaním existujúcich vlastníkov. To je aj problém mnohých katastrov kysuckých okresov.

Odborník na prvovýrobu Jozef Fabian predstavil možnosti zvýšenia produkcie v živočíšnej výrobe v hornatej oblasti severného Slovenska. Zvýšenie produkcie vidí hlavne v chove oviec a kôz a následného s

Jozef Fabian

pracovania produktov nielen mliečneho a mäsného charakteru.

Je veľmi pravdepodobné, že príprava na nové programovacie obdobie sa nestihne vykon

ať do 1.1.2021, ako sa pôvodne plánovalo.

Aj táto veta odznela z úst odborníčky na priame platby Lady Debnárovej. V júni 2018, po predchádzajúcom prieskume v spoločnosti, predstavili Európsky Parlament a Rada návrhy nariadení, ktoré definujú základné ciele Spoločnej poľnohosp. politiky (SPP) po roku 2020. V rámci deviatich bodov ide predovšetkým o naplnenie potrieb spoločnosti, ktorá očakáva od poľnohospodárov nielen produkciu kvalitných a bezpečných potravín, ale tiež ochranu životného prostredia, vzácnych biotopov, biodiverzity v krajine a aktivity pre boj s klimatickými zmenami.

Už dnes je však jasné, aj kvôli odchodu Veľkej Británie z EÚ, že rozpočet na SPP bude pravdepodobne až o 12% nižší. Taktiež z pohľadu očakávaných volieb do Európskeho Parlamentu (V.2019) a Európskej Komisie (X.2019), možno predpokladať, že príprava na nové programovacie obdobie sa nestihne vykonať do 1.1.2021, ako sa pôvodne plánovalo. Pravdepodobnejší je scenár prechodného obdobia, možno až do roku 2023.

V každom prípade je potrebné už dnes venovať všetko úsilie príprave strategického dokumentu   a zapojiť do tvorby nášho národného strategického plánu všetkých zástupcov poľnohospodárskej praxe na Slovensku!