Články

Rozpočet na rok 2020 je pokračovaním totálnej deštrukcie slovenského poľnohospodárstva

Stane sa Slovensko koloniálnou krajinou, závislou na dodávkach potravín od vyspelých štátov Európy ? 

Nikdy som neveril  falošným marketingový prejavom ministerky Matečnej, ani vulgárnej argumentácii predsedu Danka a nikdy som nečakal, že urobia aspoň niečo pozitívne pre slovenský agropotravinový sektor

Avšak to, čo SNS predložila do Štátneho rozpočtu na rok 2020, v rámci kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva, môžeme nazvať iba časovanou bombou a pomstou všetkým slušným poľnohospodárom, všetkým malým, stredným a rodinným farmám, ktorým ešte stále záleží na tom, aby sme mali rozvinutý vidiek a aby Slovenská republika bola aspoň z časti potravinovo bezpečný štát.

Je to pomsta SNS, za snahu našich sedliakov o oživenie a obnovu vidieka a zaradenie Slovenska do potravinovo vyspelých štátov Európy.

Je to pomsta za to, že väčšina normálne zmýšľajúcich ľudí z vidieka už nechcú byť otrokmi a slúžiť úzkej skupine agrobarónov, ktorej cieľom je rozkrádanie a znehodnocovanie európskych podpôr a domácich verejných zdrojov a ktorým nezáleží na tom, ako vyzerá Slovenský vidiek a aká je kvalita potravín, ktorou sa živí tento národ.

Schválením rozpočtovej kapitoly MPaRV SR pre rok 2020 nastane to, že :  

Slovensko sa definitívne stane koloniálnou krajinou, závislou na dodávkach potravín od potravinovo vyspelých štátov Európy.

Vláda Slovenskej republiky v pondelok 14.10.2019 schválila štátny rozpočet pre rok 2020.

Krátenie výdavkovej časti rozpočtu o takmer 250 mil. EUR, čo je takmer 40% oproti roku 2019, so štátnou pomocou na úrovni 31 mil. EUR je pokračovaní agro – potravinárskej agónie, ktorá pretrváva od roku 2004.

Rozpočet pre rezort ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na rok 2020,  je určite tým naj-kontroverznejším a najhorším, aký sme mali za posledných 15 rokov.

Na jednej strane vláda schválila ciele rezortu pôdohospodárstva na úroveň priemeru EÚ  bezduchým skopírovaním grafov a tabuliek zo záverečnej správy Revízie výdavkov na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka od Inštitútu poľnohospodárskej politiky  a hneď na to naservíruje budúcej vláde a budúcemu ministrovi pôdohospodárstva rozpočet, ktorý ho ešte viac  oddiali od tohto cieľa.

Preto jediným východiskom pre Slovenský vidiek je neschválenie predloženého Štátneho rozpočtu, prechod do rozpočtového provizória  na úrovni rozpočtu roku 2019 a nechať na novú vládu schválenie rozpočtu 2020, ktorý bude pre slovenský agropotravinový sektor a slovenský vidiek prínosom a neurobí z našej úrodnej krajiny potravinovo závislú kolóniu vyspelých štátov EÚ.

Inak môžeme očakávať najväčšiu rezignáciu živočíšnej výroby, rastlinnej produkcie a produkcie ovocia od roku 2004.

PRÍRODNÉ HUMÍNOVÉ KYSELINY – reálna alternatíva antibiotík a oxidu zinku v chovoch hospodárskych zvierat

Od 28.1.2022 sa začnú uplatňovať vo všetkých členských štátoch Európskeho spoločenstva NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) z 11.decembra 2019 a to :  

  • 2019/4 o výrobe, uvádzaní na trh a používaní medikovaných krmív
  • 2019/5 ktorým sa stanovujú postupy Spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie
  • 2019/6 o veterinárnych liekoch

Táto prevratná legislatíva zakáže od roku 2022 preventívne a hromadné podávanie antibiotík pre všetky skupiny chovaných zvierat.

Chorým zvieratám sa antibiotiká naďalej podávať budú, avšak iba individuálne a pred ich aplikáciou bude musieť prebehnúť klinické vyšetrenie a bude sa musieť dodržiavať ochranná lehota, kým z nich vyrobené produkty sa budú môcť využiť pre ľudskú konzumáciu,“

 

Dôvody zákazu antibiotík a medikovaných kŕmnych zmesí vo výžive zvierat

Vyradenie profylaktickej a metafylaktickej aplikácie antibiotík a oxidu zinku z výživy hospodárskych zvierat je krok správnym smerom. Dopady neefektívneho používania antimikrobiálnych látok vedú k nebezpečnej forme mutácie mikroorganizmov a vzniku antimikrobiálnej rezistencie.  Výsledkom tejto rezistencie sú početné úmrtia ľudí, ktorých počet v roku 2018 iba v EÚ dosiahol 33 000. Ak nepristúpime k razantným opatreniam a nezabránime zneužívaniu liekov a rôznych antimikrobiálnych látok na potieranie chovateľských a výživových chýb vo výžive zvierat, tak v roku 2050 počet úmrtí vo svete na antibiotickú rezistenciu dosiahne niekoľko miliónov a bude vyšší ako je počet dnešných úmrtí spôsobených  rakovinou.

Čo je to antibiotická rezistencia

Antibiotická rezistencia je zníženie účinnosti, alebo úplná neúčinnosť antibiotík  voči baktériám.

2O. storočie sa označuje ako zlatý vek antibiotík.  Na jeho počiatku stál Alexander Fleming  a jeho objav penicilínu v roku 1928, ktorý sa považuje za jeden z najvýznamnejších objavov minulého storočia. No už sám Fleming v 1945 roku hovorí o vzniku možnej rezistencie na penicilín, čo sa aj v budúcnosti potvrdilo.

Ľudia si však neuvedomujú, že baktérie osídľujú našu zem takmer 4 miliardy rokov a majú schopnosť sa adaptovať na rôzne vonkajšie vplyvy, vrátane bakteriostatického resp. baktericídneho účinku antibiotík.

70 rokov po objavení penicilínu došlo k pomerne širokému nárastu bakteriálnej rezistencie na používané antibiotika. Dôležitosť a význam rezistencie sa umocňoval aj tým, že človek prestal používať antibiotiká iba na riešenie ochorení ľudí. Z farmácie sa stal postupne explozívne rastúci  biznis a aplikácia antibiotík sa postupne prenášala čoraz viac aj do živočíšnej výroby.

Ďalším problémom, ktorý čaká hlavne chovateľov ošípaných, je zákaz pridávania oxidu zinku do medikovaných kŕmnych zmesí, hlavne pri riešení poodstavových hnačiek u prasiat. Vzhľadom k negatívnym vplyvom ZnO, na pôdu, životné prostredie a bakteriálnu rezistenciu, bolo stanovené 5 ročné prechodné obdobie na ukončenie jeho používania v chove ošípaných, ktoré končí 26.6.2023.

Prírodné huminové kyseliny – schválená reálna alternatíva antimikrobiálnych látok a oxidu zinku

V roku 1999, EMEA (Európska Agentúra pre hodnotenie medicínskych produktov veterinárnej medicíny) vydala súhlas na perorálne podávanie huminových kyselín pre všetky potravinové zvieratá. Od tohto obdobia sa urobilo na celom svete obrovské množstvo testov. Výsledky testov, z ktorých veľká časť sa robila aj na území Slovenskej republiky oprávňujú k tvrdeniu, že prírodné huminové kyseliny, v prírodnej, teda v pôvodnej forme,  sú reálnou alternatívou k antibiotikám v chovoch zvierat. Od roku 2012 sú kŕmne suroviny na báze prírodných huminových kyselín zapísané aj v registri kŕmnych surovín v tzv. feedmaterialsregister.eu. Väčšina produktov na báze prírodných huminových kyselín je dokonca povolená aj v ekologických chovoch.

Aplikáciou  prípravkov na báze prírodných huminových kyselín do krmiva zvierat  podporujeme prirodzenú imunitu zvierat a schopnosť zvieraťa, vysporiadať sa s negatívnymi účinkami hlavne črevných patogénnych mikroorganizmov bez použitia antibiotík a oxidu zinku. Musíme si uvedomiť, že najväčším imunologickým orgánom zvieraťa je črevo.  Prírodné huminové kyseliny sú nerozpustné, majú chelátovú štruktúru, obsahujú takmer všetky makro a mikro elementy vo využiteľnej forme a môžu účinne podporovať rôzne fyziologické funkcie zvierat . Výsledkom je lepší produkčný a zdravotný stav zvierat, spokojný chovateľ a ekonomický prosperujúci podnik.

Čo sú prírodné huminové kyseliny a aký je ich význam v chovoch zvierat

Prírodné huminové kyseliny sú organické látky, voľne sa vyskytujúce v prírode v stojatých vodách, bahne, v pôde, v rašeline, v lignite a hnedom uhlí

Sú účinné v prevencii a liečbe tzv. multifaktorálnych chorôb, ako sú gastro-enteritídy, hnačky a metabolické poruchy,  hlavne u mladých zvierat. Sú najsilnejším prírodným detoxikantom pre ťažké kovy, bakteriálne a plesňové toxíny, PCB, dioxíny a ostatné toxické látky, ktoré sa krmivom dostávajú do organizmu zvierat. Vo výžive hospodárskych zvierat majú neoceniteľnú hodnotu, lebo sú stimulátorom imunity, zlepšujú produkčné a reprodukčné ukazovatele zvierat

 

Voľne žijúce zvieratá nemajú obmedzený prístup k huminovým kyselinám, pretože ako základná zložka pôdneho humusu, rašeliny, bahna a stojatých vôd, sú trvalou súčasťou takmer všetkých pôdnych a rastlinných systémov.

Dnešný vysoko produkčný hovädzí dobytok, ošípané ale aj hydina sú praktický celý život uzavreté v maštaliach a rôznych budovách, kde sú kŕmené priemyselne vyrábaným koncentrovaným krmivom. A pokiaľ si voľne žijúce zvieratá riešia väčšinu metabolických , ale aj iných zdravotných porúch požieraním pôdy, rašeliny, krmiva so zvyškami organickej zložky pôdy obsahujúcej huminové kyseliny, v uzavretých systémoch túto dôležitú prirodzenú funkciu huminových kyselín nahradzujú lieky a rôzne veterinárne prípravky.

Ako sa môžu dostať zvieratá z uzavretých systémov k huminovým kyselinám?  

Surovinou na výrobu prírodných huminových kyselín je Leonardit, z ktorého sa už dnes vyrábajú výrobky, ktoré pridávaním do krmiva vytvárajú v žalúdočno – črevnom trakte podmienky, aké majú sčasti aj voľne žijúce zvieratá. Efekt podávania sa prejaví pomerne rýchlo a zvieratá prijímajú tieto výrobky veľmi radi,  vďaka intuitívnemu chápaniu zmyslu prijímania huminových kyselín.

Sú aj iné ako prírodné huminové kyseliny ?

Na svete sú tisícky prípravkov na báze huminových kyselín, kde výrobcovia využívajú skutočnosť, že dnešná legislatíva zatiaľ nerozoznáva prírodné huminové kyseliny od chemicky spracovaných soli huminových kyselín. Kontrolu na overenie toho, či sa jedná o prírodný výrobok, alebo chemicky spracovanú sodnú, alebo draselnú soľ, si môže urobiť každý sám, pretože kým soli huminových kyselín sú rozpustne takmer okamžite v obyčajnej vode, prírodné huminové kyseliny sú v bežných podmienkach nerozpustné a rozpúšťajú sa iba pri pH 13-14. Aplikácia soli huminových kyselín je opodstatnená iba pri rastlinných hnojivách ale nie v živočíšnej výrobe.

Prírodné huminové kyseliny, ako trvalá súčasť výživy zvierat

Prírodné huminové kyseliny  sú termostabilné, preto je ich možné aplikovať nielen priamo do krmiva zvierat, ale aj ako zložku do granulovaných krmív.  Početné merania jednoznačne preukázali, že aktívne znižujú obsah emisných plynov a preto sú zaradené do zoznamu BAT výrobkov, na zníženie emisii v živočíšnej výrobe. V praxi to znamená, že pri podávaní huminových kyselín do krmiva zvierat, dochádza k efektívnemu využitiu jednotlivých zložiek z krmiva  a tie zložky, ktoré sa metabolický nespracujú, sa viažu na štruktúru huminovej kyseliny a odchádzajú výkalmi z organizmu . Výsledkom je podstatne zníženie smradu, ktoré je problémom hlavne u chovateľov ošípaných, ale aj nižší obsah amoniaku v maštaliach a kurníkoch, čím znižujeme zaťaž na dýchacie cesty nielen zvierat, ale aj u obslužného personálu.

Preventívna dávka prírodných huminových kyselín je na úrovni 5-7 kg na tonu krmiva.  V prípade hnačkových ochorení  sa dávka zvýši 2-3 x po dobu 5-7 dní.

Čo je ale veľmi dôležité. Na rozdiel od antibiotík, prírodné huminové kyseliny nemajú žiadnu ochrannú lehotu a tým chovateľ  aj počas ich aplikácie môže naďalej predávať svoje produkty bez obmedzenia, čím uňho nevznikajú žiadne finančné straty.

MVDr. Jaroslav Karahuta –konateľ spol. HUMACON s.r.o.

odborník na využívanie huminových  kyselín v chovoch hospodárskych zvierat.

Huminové kyseliny zväčšené 35 000 krát

 

SME RODINA a česká ODS sa zhodli v zásadných otázkach poľnospodárstva a rozvoja vidieka

V Pražských Letňanoch sa 9.4.2014 uskutočnilo jednanie zástupcov hnutia SME RODINA a českej ODS týkajúce sa zásadných otázok pripravovaného strategického plánu pre prijatie Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre roky 2021-2027.

Za hnutie SME RODINA rokoval vedúci pracovnej skupiny pre poľnohospodárstvo Jaroslav Karahuta a za českú parlamentnú ODS poslankyňa parlamentu ČR a podpredsedkyňa poľnohospodárskeho výboru Veronika Vrecionová.

poslankyňa parlamentu ČR a podpredsedkyňa poľnohospodárskeho výboru Veronika Vrecionová

Obidve strany našli praktickú zhodu vo všetkých zásadných otázkach a za prioritné pre budúce 7 ročné obdobie považujú rozvoj vidieka, diverzifikáciu a udržateľnosť poľnohospodárskej výroby, s priaznivým dopadom na kvality a štruktúry pôdy a zdržiavanie vody v náväznosti na prebiehajúce klimatické zmeny a nedostatok zrážok.

V ekonomických otázkach je pre obidve strany nevyhnutné stropovanie priamych platieb, redistribučná platba a zníženie byrokracie, aby sa o dotačné a podporné prostriedky mohli uchádzať aj malí a strední poľnohospodári. Podpora rozvoja vidieka si nevyhnutne vyžaduje zníženie maximálnej výšky poskytnutých podpôr na jeden projekt. Je potrebné vyhlasovať viac menších výziev, aby sa projektovými podporami nepomáhalo iba veľkým firmám a družstvám, ale aj malým a stredným podnikateľom, ktorí majú najvýraznejší vplyv na krajinotvorbu a rozvoj vidieka.

Jaroslav Karahuta, vedúci pracovnej skupiny pre poľnohospodárstvo

Zásadnou otázkou ostáva definícia aktívneho (skutočného) poľnohospodára, ktorý bude mať nárok na podporu z priamych platieb. Slovenská aj Česká republika sa borí s dopadmi kolektivizácie z 50 – 60 rokov minulého storočia, kde u oboch štátov prevláda hlavne rastlinná veľkovýroba a skutočnosť, že väčšinu priamych platieb poberá úzka skupina veľkopodnikateľov, ktorí sa minimálnou mierou podieľajú na spracovaní a finalizácii svojej produkcie a negatívne vplývajú na udržateľnosť rozvoja vidieka a kvalitu pôdy. Z tohto pohľadu sa v otázkach prijímania podpôr javí ako nevyhnutné, aby podpory neboli prideľované na poľnohospodárky podnik, ale na konečného užívateľa výhod.

Ďalším krokom v pokračujúcej spolupráci oboch politických zoskupení bude stretnutie kandidátov na Euro poslancov s politickým programom presadzujúci záujmy poľnohospodárov a rozvoja vidieka.

A práve títo budúci euro poslanci v prípade zvolenia do Euro parlamentu budú vytvárať legislatívne zázemie na presadzovanie záujmov slovenského a českého vidieka nielen pri prijímaní definitívnej podoby SPP pre roky 2021-2027, ale aj pri prijímaní ďalšej legislatívy, ktorou sa bude riadiť poľnohospodárstvo EÚ na najbližšie roky.

J. Karahuta predstavuje program hnutia

Európska komisia potvrdila nekompetentnosť a neschopnosť SNS riadiť rezort pôdohospodárstva.

Hnutie SME RODINA hodnotí dnešný tlačový brífing podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej, ako zúfalý výkrik a prejav absolútnej neschopnosti riadiť rezort, zodpovedný za výživu občanov Slovenskej republiky.

Európska komisia uvalila dnes predbežné opatrenie na osobitný odvod pre obchodné reťazce a po nezmyselných nákupoch bojových stíhačiek, je to ďalšia rana do slovenského rozpočtu pre rok 2019.

Hnutie SME RODINA opakovane upozorňovalo na nekompatibilitu prijatého zákona o osobitnom odvode s pravidlami voľného obchodu v EÚ a správne predpokladalo, že tento zákon, ktorý prijala NR SR 13.12.2018 po prelomení veta prezidenta Slovenskej republiky, bude Európskou Komisiou v priebehu krátkej dobe zrušený.

Naše predpoklady sa opierali o skutočnosti, že podobný odvod už bol pozastavený, prípadne zrušený EK aj v Maďarsku a Poľsku.

„Schválený zákon č.385/2018, je iba potvrdením toho, že SNS nedokáže v poľnohospodárstve riešiť veci systémovo a neprináša pre totálne rozvrátený rezort riešenia, alebo iba ďalší chaos. Výsledkom sú najhoršie ekonomické a produkčné ukazovatele agro-potravinárstva Slovenska od vstupu do EÚ v roku 2004, ktoré je dnes v réžii pani ministerky Matečnej“ – zhodnotil dnešné tlačové vyhlásenie vedúci pracovnej skupiny pre poľnohospodárstvo, Jaroslav Karahuta.

„Chaotické rozhadzovanie peňazí daňových poplatníkov, podozrivé nákupy v rezorte obrany, neplnenie ani základných vedecko-výskumných úloh v rezorte školstva a schvaľovanie dokumentov v poľnohospodárstve, ktoré neprinášajú nič pozitívneho pre bežného občana SR a sú v jasnom rozpore s pravidlami EÚ. Sú typickým príkladom neschopnosti predsedu SNS Andreja Danka a jeho politických nominantov, podieľať sa na riadení štátu“ – zhodnotil činnosť SNS vo vláde SR predseda hnutia Boris Kollár.

Vyjadrenie poslankyne Evy Antošovej zo SNS, že príčinou problémov v poľnohospodárstve je naše členstvo v EÚ, je popieranie našej zahranično-politickej orientácie a nepriznanie si neschopnosti SNS podieľať sa na riadení štátu. Jej tvrdenia popierajú skutočnosť, že našimi hlavnými dodávateľmi potravín sú ČR, Maďarsko a Poľsko, ktorí vstúpili do EÚ v rovnakom čase ako Slovensko.

„Hnutie SME RODINA na rozdiel od SNS sa dlhodobo pripravuje na možnosť podieľať sa na riadení rezortu pôdohospodárstva. V roku 2018 sme predložili verejnosti na diskusiu náš program „Potravinovo sebestačný štát – ekonomicky rastúci vidiek“, kde sme predstavili konkrétne legislatívne a ekonomické opatrenia, ktorými zvýšime našu sebestačnosť bez toho, aby sme zavádzali nové dane a zvyšovali ceny potravín. Naplnením nášho programu dôjde k podstatnému zníženiu cien potravín, k výraznému oživeniu slovenských regiónov a k rozvoju vidieka, ktorý v rozvinutej spoločnosti je nositeľom potravinovej sebestačnosti a plnohodnotného života vidieckeho obyvateľstva“ – uviedol Jaroslav Karahuta.

Hnutie SME RODINA jedná so zahraničnými partnermi o novej Spoločnej poľnohospodárskej politike pre roky 2021 – 2027. Podporu bude hľadať aj u nových poslancov EP.

Hnutie SME RODINA začína sériu rokovaní so zahraničnými partnermi, týkajúcich sa novej Spoločnej  poľnohospodárskej politiky v EÚ na roky 2021-2027. Cieľom hnutia je spoločný postup pri presadzovaní národných záujmov poľnohospodárov krajín V4. Hnutie je jediný opozičný politický subjekt, ktorý háji týmto spôsobom záujmy našich poľnohospodárov v EÚ. 

rokovanie v priestoroch ASZ Praha

V hlavnom meste susednej Českej republiky rokovali v piatok 15.3.2019 zástupcovia Pracovnej skupiny pre poľnohospodárstvo hnutia SME RODINA- Boris Kollár s vedením Asociace soukromého zemědělství Českej republiky. Rokovanie sa uskutočnilo na základe strategického dokumentu “Memoranda o porozumení a spolupráci”, ktorú minulý rok podpísali predseda hnutia SME RODINA Boris Kollár a predseda ASZ ČR Josef Stehlík. Rokovanie viedol tímlíder pre oblasť poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Dr. Jaroslav Karahuta. 

Hnutie Sme Rodina prinieslo do Prahy návrhy riešení, ktoré vypracovali odborníci hnutia a boli schválené programovou konferenciou. Obidve partnerské strany hľadali zhodu v  v smerovaní budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky ES (SPP) po roku 2021. Ten začali pripravovať obe národné ministerstvá. 

Partnerské strany sa jednoznačne zhodli na tom, že jednou z dominánt v novej spoločnej poľnohospodárskej politike bude starostlivosť o kvalitu pôdy, trvalá udržateľnosť hospodárenia na pôde a rozvoj vidieka . V oblasti priamych platieb majú slovenskí a českí partneri jednoznačne spoločnú pozíciu a v svojich vyjadreniach budú trvať na tom, aby bolo na území Európskeho spoločenstva zavedené trvalé stropovanie v maximálnej čiastke 100 000 EUR. Maximálna redistribučná platba by mala byť na plochy poľnohospodársky využiteľnej pôdy do rozlohy aspoň 100 ha. Stropovanie by malo byť realizované na inštitút konečného užívateľa výhod, nie na poľnohospodársky podnik. Tým sa zamedzí špekulatívnemu poberaniu dotáciu na viacero firiem jedného vlastníka. 

Obe strany nesúhlasia s krátením rozpočtu pre poľnohospodárstvo ES, tak, že I. pilier bude navýšený v SR o 1,6%, resp. o 4% (ČR) a II. pilier bude krátený o 16% (s výnimkou investičných projektov a ekoschém). Presuny medzi oboma piliermi budú pravdepodobne možné len do 15%, pričom Sme Rodina navrhuje,  vzhľadom k potrebám rozvoja vidieka SR, aby bola suma aspoň 20%. 

Spoločné negatívne stanovisko bolo zaujaté aj k informácii o pripravovanom krátení počtu hospodárskych zvierat. Vzhľadom k tomu, že stavy hospodárskym zvierat v SR  a ČR prešli za posledných 15 rokov výraznou redukciou, je takýto návrh hazardom so živočíšnou výrobou v oboch krajinách. Obe strany budú hľadať podporu u poslancov Európskeho parlamentu, aby sa redukcia týkala iba štátov u ktorých došlo k ich výrazným nárastom a ako ukazovateľ redukcie by mal byť jasný koeficient vzťahujúci sa k 100 ha poľnohospodársky využiteľnej pôdy, resp. k počtu obyvateľov.  

V oblasti riadenia rizík sú českí poľnohospodári zvýhodnení v I. pilieri tým, že platcovia poistného sa môžu uchádzať až o 50% podporu zo strany štátu.  Kým na Slovensku je takáto podpora iba v rovine úvah, českí úradníci už pripravujú II. pilier, ako pomoc pri poistení ťažko poistiteľných rizík. Česká strana ocenila viaceré legislatívne dokumenty, ktoré sú platné na území SR, aj keď sa neuplatňuje ich využívanie v plnej miere. 

 Aj napriek tomu, že strategické plány majú byť odovzdané do Bruselu do konca roku 2019, definitívnu podobu novej SPP na roky 2021 – 2027 udá až nový parlament a preto nás pravdepodobne čaká 1-2 ročné prechodné obdobie, bez stanovených kritérií na čerpanie dotačných prostriedkov z EÚ. 

Hnutie Sme Rodina plánuje aj ďalšie medzinárodné rokovania. Tie budú postupne prebiehať v ostatných štátoch V4 a nechýbať bude ani Rakúsko a Rumunsko, prípadne ďalšie štáty EÚ. 

Rokovania sa skončilo zhodou v stanoviskách vo všetkých siedmych bodoch rokovania