Články

J. Karahuta je presvedčený, že jeho predsavzatia v pôdohospodárstve sa podarí naplniť.

Rozhovor Jaroslava Karahutu pre noviny Korzár :

Ste novým poslancom NR SR. Hovorilo sa o vás ako o možnom ministrovi pôdohospodárstva. Ďalším favoritom bol Martin Fecko, váš takmer sused, z OľaNO, ktorý sa napokon stal štátnym tajomníkom Jána Mičovského (OĽaNO). Nie ste sklamaný, že nemáte ministerský post?

Do politiky som vstupoval s programom, na ktorom som pracoval 4 roky od posledných volieb. Mojim cieľom nebola konkrétna funkcia, ale naplnenie programu hnutia SME RODINA a splnenie osobného záväzku, ktorý som dal svojim voličom v rámci našich seminárov, konferencii a stretnutí s občanmi od roku 2016. Som predsedom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, čiže som v pozícii, kedy budeme vedieť vplývať na legislatívne procesy dotýkajúce sa agro-potravinárstva, úrovne života ľudí na vidieku a kvality životného prostredia. Určite je jednoduchšie prijímať zmeny a opatrenia na exekutívnej úrovni, ale je to vec spolupráce s vedením MPaRV SR a momentálne tam nevidím problém.

Prečo ste sa nestali ministrom? Je to tým, že rezort pripadol OĽaNO, alebo boli iné dôvody?

Obsadenie postov ministrov jednotlivých rezortov a zloženie vlády je výsledkom koaličných rokovaní po parlamentných voľbách a výsledkom týchto rokovaní bola skutočnosť, že rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pripadol hnutiu OĽaNO. Iné dôvody tam nie sú.

Poznáte sa s pánom Feckom? Čo hovoríte na nové vedenie ministerstva?

S pánom Feckom sa poznáme niekoľko rokov a už v minulosti som ho vnímal skôr ako odborníka na otázky súvisiace s pôdou, než ako na poľnohospodára a potravinára. Preto si myslím, že ako štátny tajomník, bude dobrým garantom usporiadania právnych a užívateľských vzťahov k pôde, naplní očakávania všetkých, ktorí roky túžili po systémovom nastavení práv a  udržateľnosti pôdnej úrodnosti poľnohospodárskej pôdy. S ministrom Mičovským sa poznám iba mesiac, sme takmer v dennom kontakte a zatiaľ je naša spolupráca korektná. Verím, že spoločne naplníme očakávania nielen našich voličov, ale aj ostatných občanov Slovenskej republiky.

Ste novým poslancom v NR SR. Čo od tejto funkcie očakávate?

Do Národnej rady som išiel s predsavzatím urobiť maximum preto, aby vidiek konečne po dlhých desaťročiach začal plniť svoju nielen produkčnú, ale aj sociálnu, ekonomickú, spoločenskú, klimatickú a environmentálnu funkciu. Z pozície predsedu výboru pre poľnohospodárstvo a životné prostredie som presvedčený, že toto moje predsavzatie  a tento môj osobný cieľ sa podarí naplniť. Už dnes mám rozpracovaných niekoľko dôležitých systémových a legislatívnych opatrení. V spolupráci s ministrom Mičovským chceme uviesť do života legislatívne opatrenia na zlepšenie a zjednodušenie podmienok predaja z dvora konečnému odberateľovi, máme hotové opatrenie na zníženie často zbytočnej byrokracie v rezorte pôdohospodárstva a s ministrom práce  a sociálnych vecí Milanom Krajniakom pripravujeme Inštitút sezónnych prác, po ktorom sme volali už niekoľko rokov a ktorým zvýšime záujem ľudí podieľať sa a zarobiť si na zbere ovocia a zeleniny. V dnešnom stave potravinovej závislosti štátu na dovoze potravín je to dôležitý zákon, ktorým sa nám podarí zachrániť až 30% ovocia, ktoré pre nedostatok pracovníkov ostáva na stromoch a výsledkom je jeho takmer zbytočný dovoz zo zahraničia.

 

Vo vašich blogoch sa venujete potravinovej sebestačnosti. Je na Slovensku reálna?

Potravinová sebestačnosť je moja TOP priorita. Vychádza z mojich skúseností zo Slovenska, ale hlavne zo zahraničia, kde som sa presvedčil, že aj Slovensko pri správnom nastavení rezortu pôdohospodárstva má na to, aby bolo dostatočne sebestačné vo všetkých potravinách mierneho klimatického pásma. Naša krajina má k tomu takmer ideálne podmienky. Potvrdením mojich slov je skutočnosť, že našimi hlavnými dodávateľmi týchto potravín sú okolité štáty, ktoré majú podstatne horšie klimatické podmienky a dokážu vyprodukovať dostatok týchto potravín nielen pre seba, ale aj pre export.  Stačí, aby sa pripravili transparentné dotačné a podporné podmienky, aby sme sa zbavili korupcie a aby konečne na zodpovedných miestach sedeli ľudia, u ktorých je spoločenský záujem povýšený nad záujmom jednotlivca.

Vaše osobné priority sa budú týkať pôdohospodárstva? Ktorá téma je vaša srdcovka?

Mojim krédom je zdravý a trvalo udržateľný potravinový reťazec. Od  pôdy, cez rastlinnú a živočíšnu produkciu až po potraviny, kde je človek konečným užívateľom výhod. Slovensko má šancu byť nielen geografickým, ale aj ekologickým, klimatickým a environmentálnym srdcom Európy. A túto šancu by sme nemali zahadzovať, ale ju rozvíjať tak, aby sme vytvorili vhodné podmienky nielen pre nás, ale aj pre naše deti a ďalšie generácie. V EÚ patríme  k najbohatších krajinám na zdroje pitnej vody, máme dostatočný počet slnečných dní a ideálne striedanie  ročných období, vrátane klimatických podmienok počas svetlých dní a tmavých nocí, čo dáva predpoklady nato, že dokážeme vyprodukovať potraviny nášho klimatického pásma najvyššej kvality.

Čiže mojou osobnou prioritou a mojou srdcovkou je potravinovo sebestačný štát, bohatý a rozvinutý vidiek a zdravý potravinový reťazec.

Ako hodnotíte programové vyhlásenie vlády, či už ako celok, ale aj konkrétne body v oblasti pôdohospodárstva? Tie sú v PVV rozpísané pomerne obšírne.

Programové vyhlásenie vlády, ktorej súčasťou je aj  hnutie SME RODINA považujem za veľmi ambiciózne a veľmi reálne. Z môjho pohľadu je PVV naplnením zmien, za ktoré hlasovali ľudia v parlamentných voľbách 29.2.2020. Som spoluautorom časti PVV pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a mňa osobne teší, že sa do tejto časti PVV dostalo až 90% programu hnutia SME RODINA. Čo sa týka pôdohospodárstva, tak z môjho pohľadu obsahuje všetky systémové opatrenia, po naplnení ktorých sa zásadným spôsobom otočí kormidlo smerovania pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na cestu k rozvinutým štátom EÚ. Dnes sa nachádzame na posledných miestach, takže ak sa naplní program hnutia SME RODINA, tak o 10 rokov bude Slovensku na úrovni priemeru EÚ, čo je po 30 ročnom úpadku vynikajúca správa.

Celý rozhovor nájdete v prešovskom vydaní Korzáru tu : https://presov.korzar.sme.sk/c/22393166/jaroslav-karahuta-zasadne-otocime-kormidlo-podohospodarstva.html

Podpora chovu oviec a kôz patrí medzi dôležité priority hnutia SME RODINA.

Ovčiarstvo  a chov kôz má v rámci živočíšnej produkcie svoje špecifické postavenie, pretože okrem produkcie vlny, mäsa, mlieka a produktov z mlieka je ovčiarstvo dôležitým faktorom rozvoja vidieka, vidieckej zamestnanosti a strategicky dôležitým faktorom krajinotvorby Slovenska.

Dnešný stav oviec, je ktorý je pod kritickou hranicou 350 tis. ks  a preto ak chceme, aby naše lúky nezarastali kriakmi a aby z našich pasienkov sa nestratili zvonce, musíme prijať sériu systémových opatrení a vrátiť ovčiarstvo na úroveň, ktorá mu právom patrí

Musíme urobiť maximum preto, aby nám v priebehu najbližších rokov začali rásť stavy oviec tak, aby sme čo najskôr ich počty zvýšili na želateľných 600 tis. ks.

Predseda parlamentného výboru NR SR pre poľnohospodárstvo Jaroslav Karahuta predstavil sériu nevyhnutných systémových opatrení a prvé výsledky sa ukázali už teraz v období tzv. jahňacej krízy.

Aktivitami poslanca NR SR za hnutie SME RODINA Jaroslava Karahutu a riaditeľa Zväzu chovateľov oviec a kôz Slavomírom Reľovským, v spolupráci s rezortným ministrom pôdohospodárstva J. Mičovským a predstaviteľmi obchodných združení a obchodných sieti sa nám podarilo za posledný mesiac znížiť kritický stav 80 000 jahniat, ktoré chovatelia nevedeli predať na dnešný stav 9 000 ks. A to všetko bez 1 EURa pomoci zo štátneho rozpočtu.

Ak chceme pre budúcnosť predísť dnešným krízovým stavom v chove oviec, navrhli sme 3 systémové opatrenia, ktoré by mali stabilizovať chov oviec, ale hlavne zabezpečiť ich rast a tým aj rast životnej úrovne najchudobnejších regiónov severného, severovýchodného, východného a južného Slovenska.

  1. Zmena prepočtu hodnoty dobytčej jednotky na úroveň hodnoty u hovädzieho dobytka, čím by sa zvýšila sadzba na ovcu z dnešných 17 EUR na cca 40 EUR
  2. V rámci výrobno- odbytového združenia chovateľov oviec s aktívnou spoluúčasťou štátu vybudovať prevádzku na spracovanie vlny, čím by chovatelia za rok ušetrili v rámci Slovensko okolo 400 000 EUR, čo je vlastne hodnote technológie na spracovanie vlny.
  3. Zabezpečenie trvalých dodávok jahniaceho mäsa a výrobkov z ovčieho mlieka na pulty obchodných reťazcov. Toto opatrenie sa praktický už napĺňa a 2 reťazce už zaradili jahňacinu do trvalého sortimentu a ďalšie 2 to budú skúšať formou predajných akcii s tým, že ak sa zrealizuje predaj aspoň minimálneho množstva, bude jahňacina zaradená taktiež do trvalého sortimentu.

Rozpočet na rok 2020 je pokračovaním totálnej deštrukcie slovenského poľnohospodárstva

Stane sa Slovensko koloniálnou krajinou, závislou na dodávkach potravín od vyspelých štátov Európy ? 

Nikdy som neveril  falošným marketingový prejavom ministerky Matečnej, ani vulgárnej argumentácii predsedu Danka a nikdy som nečakal, že urobia aspoň niečo pozitívne pre slovenský agropotravinový sektor

Avšak to, čo SNS predložila do Štátneho rozpočtu na rok 2020, v rámci kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva, môžeme nazvať iba časovanou bombou a pomstou všetkým slušným poľnohospodárom, všetkým malým, stredným a rodinným farmám, ktorým ešte stále záleží na tom, aby sme mali rozvinutý vidiek a aby Slovenská republika bola aspoň z časti potravinovo bezpečný štát.

Je to pomsta SNS, za snahu našich sedliakov o oživenie a obnovu vidieka a zaradenie Slovenska do potravinovo vyspelých štátov Európy.

Je to pomsta za to, že väčšina normálne zmýšľajúcich ľudí z vidieka už nechcú byť otrokmi a slúžiť úzkej skupine agrobarónov, ktorej cieľom je rozkrádanie a znehodnocovanie európskych podpôr a domácich verejných zdrojov a ktorým nezáleží na tom, ako vyzerá Slovenský vidiek a aká je kvalita potravín, ktorou sa živí tento národ.

Schválením rozpočtovej kapitoly MPaRV SR pre rok 2020 nastane to, že :  

Slovensko sa definitívne stane koloniálnou krajinou, závislou na dodávkach potravín od potravinovo vyspelých štátov Európy.

Vláda Slovenskej republiky v pondelok 14.10.2019 schválila štátny rozpočet pre rok 2020.

Krátenie výdavkovej časti rozpočtu o takmer 250 mil. EUR, čo je takmer 40% oproti roku 2019, so štátnou pomocou na úrovni 31 mil. EUR je pokračovaní agro – potravinárskej agónie, ktorá pretrváva od roku 2004.

Rozpočet pre rezort ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na rok 2020,  je určite tým naj-kontroverznejším a najhorším, aký sme mali za posledných 15 rokov.

Na jednej strane vláda schválila ciele rezortu pôdohospodárstva na úroveň priemeru EÚ  bezduchým skopírovaním grafov a tabuliek zo záverečnej správy Revízie výdavkov na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka od Inštitútu poľnohospodárskej politiky  a hneď na to naservíruje budúcej vláde a budúcemu ministrovi pôdohospodárstva rozpočet, ktorý ho ešte viac  oddiali od tohto cieľa.

Preto jediným východiskom pre Slovenský vidiek je neschválenie predloženého Štátneho rozpočtu, prechod do rozpočtového provizória  na úrovni rozpočtu roku 2019 a nechať na novú vládu schválenie rozpočtu 2020, ktorý bude pre slovenský agropotravinový sektor a slovenský vidiek prínosom a neurobí z našej úrodnej krajiny potravinovo závislú kolóniu vyspelých štátov EÚ.

Inak môžeme očakávať najväčšiu rezignáciu živočíšnej výroby, rastlinnej produkcie a produkcie ovocia od roku 2004.

PRÍRODNÉ HUMÍNOVÉ KYSELINY – reálna alternatíva antibiotík a oxidu zinku v chovoch hospodárskych zvierat

Od 28.1.2022 sa začnú uplatňovať vo všetkých členských štátoch Európskeho spoločenstva NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) z 11.decembra 2019 a to :  

  • 2019/4 o výrobe, uvádzaní na trh a používaní medikovaných krmív
  • 2019/5 ktorým sa stanovujú postupy Spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie
  • 2019/6 o veterinárnych liekoch

Táto prevratná legislatíva zakáže od roku 2022 preventívne a hromadné podávanie antibiotík pre všetky skupiny chovaných zvierat.

Chorým zvieratám sa antibiotiká naďalej podávať budú, avšak iba individuálne a pred ich aplikáciou bude musieť prebehnúť klinické vyšetrenie a bude sa musieť dodržiavať ochranná lehota, kým z nich vyrobené produkty sa budú môcť využiť pre ľudskú konzumáciu,“

 

Dôvody zákazu antibiotík a medikovaných kŕmnych zmesí vo výžive zvierat

Vyradenie profylaktickej a metafylaktickej aplikácie antibiotík a oxidu zinku z výživy hospodárskych zvierat je krok správnym smerom. Dopady neefektívneho používania antimikrobiálnych látok vedú k nebezpečnej forme mutácie mikroorganizmov a vzniku antimikrobiálnej rezistencie.  Výsledkom tejto rezistencie sú početné úmrtia ľudí, ktorých počet v roku 2018 iba v EÚ dosiahol 33 000. Ak nepristúpime k razantným opatreniam a nezabránime zneužívaniu liekov a rôznych antimikrobiálnych látok na potieranie chovateľských a výživových chýb vo výžive zvierat, tak v roku 2050 počet úmrtí vo svete na antibiotickú rezistenciu dosiahne niekoľko miliónov a bude vyšší ako je počet dnešných úmrtí spôsobených  rakovinou.

Čo je to antibiotická rezistencia

Antibiotická rezistencia je zníženie účinnosti, alebo úplná neúčinnosť antibiotík  voči baktériám.

2O. storočie sa označuje ako zlatý vek antibiotík.  Na jeho počiatku stál Alexander Fleming  a jeho objav penicilínu v roku 1928, ktorý sa považuje za jeden z najvýznamnejších objavov minulého storočia. No už sám Fleming v 1945 roku hovorí o vzniku možnej rezistencie na penicilín, čo sa aj v budúcnosti potvrdilo.

Ľudia si však neuvedomujú, že baktérie osídľujú našu zem takmer 4 miliardy rokov a majú schopnosť sa adaptovať na rôzne vonkajšie vplyvy, vrátane bakteriostatického resp. baktericídneho účinku antibiotík.

70 rokov po objavení penicilínu došlo k pomerne širokému nárastu bakteriálnej rezistencie na používané antibiotika. Dôležitosť a význam rezistencie sa umocňoval aj tým, že človek prestal používať antibiotiká iba na riešenie ochorení ľudí. Z farmácie sa stal postupne explozívne rastúci  biznis a aplikácia antibiotík sa postupne prenášala čoraz viac aj do živočíšnej výroby.

Ďalším problémom, ktorý čaká hlavne chovateľov ošípaných, je zákaz pridávania oxidu zinku do medikovaných kŕmnych zmesí, hlavne pri riešení poodstavových hnačiek u prasiat. Vzhľadom k negatívnym vplyvom ZnO, na pôdu, životné prostredie a bakteriálnu rezistenciu, bolo stanovené 5 ročné prechodné obdobie na ukončenie jeho používania v chove ošípaných, ktoré končí 26.6.2023.

Prírodné huminové kyseliny – schválená reálna alternatíva antimikrobiálnych látok a oxidu zinku

V roku 1999, EMEA (Európska Agentúra pre hodnotenie medicínskych produktov veterinárnej medicíny) vydala súhlas na perorálne podávanie huminových kyselín pre všetky potravinové zvieratá. Od tohto obdobia sa urobilo na celom svete obrovské množstvo testov. Výsledky testov, z ktorých veľká časť sa robila aj na území Slovenskej republiky oprávňujú k tvrdeniu, že prírodné huminové kyseliny, v prírodnej, teda v pôvodnej forme,  sú reálnou alternatívou k antibiotikám v chovoch zvierat. Od roku 2012 sú kŕmne suroviny na báze prírodných huminových kyselín zapísané aj v registri kŕmnych surovín v tzv. feedmaterialsregister.eu. Väčšina produktov na báze prírodných huminových kyselín je dokonca povolená aj v ekologických chovoch.

Aplikáciou  prípravkov na báze prírodných huminových kyselín do krmiva zvierat  podporujeme prirodzenú imunitu zvierat a schopnosť zvieraťa, vysporiadať sa s negatívnymi účinkami hlavne črevných patogénnych mikroorganizmov bez použitia antibiotík a oxidu zinku. Musíme si uvedomiť, že najväčším imunologickým orgánom zvieraťa je črevo.  Prírodné huminové kyseliny sú nerozpustné, majú chelátovú štruktúru, obsahujú takmer všetky makro a mikro elementy vo využiteľnej forme a môžu účinne podporovať rôzne fyziologické funkcie zvierat . Výsledkom je lepší produkčný a zdravotný stav zvierat, spokojný chovateľ a ekonomický prosperujúci podnik.

Čo sú prírodné huminové kyseliny a aký je ich význam v chovoch zvierat

Prírodné huminové kyseliny sú organické látky, voľne sa vyskytujúce v prírode v stojatých vodách, bahne, v pôde, v rašeline, v lignite a hnedom uhlí

Sú účinné v prevencii a liečbe tzv. multifaktorálnych chorôb, ako sú gastro-enteritídy, hnačky a metabolické poruchy,  hlavne u mladých zvierat. Sú najsilnejším prírodným detoxikantom pre ťažké kovy, bakteriálne a plesňové toxíny, PCB, dioxíny a ostatné toxické látky, ktoré sa krmivom dostávajú do organizmu zvierat. Vo výžive hospodárskych zvierat majú neoceniteľnú hodnotu, lebo sú stimulátorom imunity, zlepšujú produkčné a reprodukčné ukazovatele zvierat

 

Voľne žijúce zvieratá nemajú obmedzený prístup k huminovým kyselinám, pretože ako základná zložka pôdneho humusu, rašeliny, bahna a stojatých vôd, sú trvalou súčasťou takmer všetkých pôdnych a rastlinných systémov.

Dnešný vysoko produkčný hovädzí dobytok, ošípané ale aj hydina sú praktický celý život uzavreté v maštaliach a rôznych budovách, kde sú kŕmené priemyselne vyrábaným koncentrovaným krmivom. A pokiaľ si voľne žijúce zvieratá riešia väčšinu metabolických , ale aj iných zdravotných porúch požieraním pôdy, rašeliny, krmiva so zvyškami organickej zložky pôdy obsahujúcej huminové kyseliny, v uzavretých systémoch túto dôležitú prirodzenú funkciu huminových kyselín nahradzujú lieky a rôzne veterinárne prípravky.

Ako sa môžu dostať zvieratá z uzavretých systémov k huminovým kyselinám?  

Surovinou na výrobu prírodných huminových kyselín je Leonardit, z ktorého sa už dnes vyrábajú výrobky, ktoré pridávaním do krmiva vytvárajú v žalúdočno – črevnom trakte podmienky, aké majú sčasti aj voľne žijúce zvieratá. Efekt podávania sa prejaví pomerne rýchlo a zvieratá prijímajú tieto výrobky veľmi radi,  vďaka intuitívnemu chápaniu zmyslu prijímania huminových kyselín.

Sú aj iné ako prírodné huminové kyseliny ?

Na svete sú tisícky prípravkov na báze huminových kyselín, kde výrobcovia využívajú skutočnosť, že dnešná legislatíva zatiaľ nerozoznáva prírodné huminové kyseliny od chemicky spracovaných soli huminových kyselín. Kontrolu na overenie toho, či sa jedná o prírodný výrobok, alebo chemicky spracovanú sodnú, alebo draselnú soľ, si môže urobiť každý sám, pretože kým soli huminových kyselín sú rozpustne takmer okamžite v obyčajnej vode, prírodné huminové kyseliny sú v bežných podmienkach nerozpustné a rozpúšťajú sa iba pri pH 13-14. Aplikácia soli huminových kyselín je opodstatnená iba pri rastlinných hnojivách ale nie v živočíšnej výrobe.

Prírodné huminové kyseliny, ako trvalá súčasť výživy zvierat

Prírodné huminové kyseliny  sú termostabilné, preto je ich možné aplikovať nielen priamo do krmiva zvierat, ale aj ako zložku do granulovaných krmív.  Početné merania jednoznačne preukázali, že aktívne znižujú obsah emisných plynov a preto sú zaradené do zoznamu BAT výrobkov, na zníženie emisii v živočíšnej výrobe. V praxi to znamená, že pri podávaní huminových kyselín do krmiva zvierat, dochádza k efektívnemu využitiu jednotlivých zložiek z krmiva  a tie zložky, ktoré sa metabolický nespracujú, sa viažu na štruktúru huminovej kyseliny a odchádzajú výkalmi z organizmu . Výsledkom je podstatne zníženie smradu, ktoré je problémom hlavne u chovateľov ošípaných, ale aj nižší obsah amoniaku v maštaliach a kurníkoch, čím znižujeme zaťaž na dýchacie cesty nielen zvierat, ale aj u obslužného personálu.

Preventívna dávka prírodných huminových kyselín je na úrovni 5-7 kg na tonu krmiva.  V prípade hnačkových ochorení  sa dávka zvýši 2-3 x po dobu 5-7 dní.

Čo je ale veľmi dôležité. Na rozdiel od antibiotík, prírodné huminové kyseliny nemajú žiadnu ochrannú lehotu a tým chovateľ  aj počas ich aplikácie môže naďalej predávať svoje produkty bez obmedzenia, čím uňho nevznikajú žiadne finančné straty.

MVDr. Jaroslav Karahuta –konateľ spol. HUMACON s.r.o.

odborník na využívanie huminových  kyselín v chovoch hospodárskych zvierat.

Huminové kyseliny zväčšené 35 000 krát

 

SME RODINA a česká ODS sa zhodli v zásadných otázkach poľnospodárstva a rozvoja vidieka

V Pražských Letňanoch sa 9.4.2014 uskutočnilo jednanie zástupcov hnutia SME RODINA a českej ODS týkajúce sa zásadných otázok pripravovaného strategického plánu pre prijatie Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre roky 2021-2027.

Za hnutie SME RODINA rokoval vedúci pracovnej skupiny pre poľnohospodárstvo Jaroslav Karahuta a za českú parlamentnú ODS poslankyňa parlamentu ČR a podpredsedkyňa poľnohospodárskeho výboru Veronika Vrecionová.

poslankyňa parlamentu ČR a podpredsedkyňa poľnohospodárskeho výboru Veronika Vrecionová

Obidve strany našli praktickú zhodu vo všetkých zásadných otázkach a za prioritné pre budúce 7 ročné obdobie považujú rozvoj vidieka, diverzifikáciu a udržateľnosť poľnohospodárskej výroby, s priaznivým dopadom na kvality a štruktúry pôdy a zdržiavanie vody v náväznosti na prebiehajúce klimatické zmeny a nedostatok zrážok.

V ekonomických otázkach je pre obidve strany nevyhnutné stropovanie priamych platieb, redistribučná platba a zníženie byrokracie, aby sa o dotačné a podporné prostriedky mohli uchádzať aj malí a strední poľnohospodári. Podpora rozvoja vidieka si nevyhnutne vyžaduje zníženie maximálnej výšky poskytnutých podpôr na jeden projekt. Je potrebné vyhlasovať viac menších výziev, aby sa projektovými podporami nepomáhalo iba veľkým firmám a družstvám, ale aj malým a stredným podnikateľom, ktorí majú najvýraznejší vplyv na krajinotvorbu a rozvoj vidieka.

Jaroslav Karahuta, vedúci pracovnej skupiny pre poľnohospodárstvo

Zásadnou otázkou ostáva definícia aktívneho (skutočného) poľnohospodára, ktorý bude mať nárok na podporu z priamych platieb. Slovenská aj Česká republika sa borí s dopadmi kolektivizácie z 50 – 60 rokov minulého storočia, kde u oboch štátov prevláda hlavne rastlinná veľkovýroba a skutočnosť, že väčšinu priamych platieb poberá úzka skupina veľkopodnikateľov, ktorí sa minimálnou mierou podieľajú na spracovaní a finalizácii svojej produkcie a negatívne vplývajú na udržateľnosť rozvoja vidieka a kvalitu pôdy. Z tohto pohľadu sa v otázkach prijímania podpôr javí ako nevyhnutné, aby podpory neboli prideľované na poľnohospodárky podnik, ale na konečného užívateľa výhod.

Ďalším krokom v pokračujúcej spolupráci oboch politických zoskupení bude stretnutie kandidátov na Euro poslancov s politickým programom presadzujúci záujmy poľnohospodárov a rozvoja vidieka.

A práve títo budúci euro poslanci v prípade zvolenia do Euro parlamentu budú vytvárať legislatívne zázemie na presadzovanie záujmov slovenského a českého vidieka nielen pri prijímaní definitívnej podoby SPP pre roky 2021-2027, ale aj pri prijímaní ďalšej legislatívy, ktorou sa bude riadiť poľnohospodárstvo EÚ na najbližšie roky.