Hnutie SME RODINA pokračuje v rokovaniach o Spoločnej poľnohospodárskej politike na roky 2021-2027.

Pracovná skupina hnutia SME RODINA pre poľnohospodárstvo, potravinárstvo a regionálny rozvoj, bude rokovať s každým zväzom a združením, ktorý má záujem zmeniť dnešný stav slovenského poľnohospodárstva a prispieť k tomu, aby zo slovenského vidieka sa stal priestor pre skutočný a plnohodnotný život.

V piatok 22.3.2018 sa uskutočnilo v Geči pri Košiciach rokovanie hnutia SME RODINA s vedením Iniciatívy poľnohospodárov k pripravovanému Strategickému plánu Slovenskej republiky k novej Spoločnej poľnohospodárskej politike pre roky 2021-2027.
Pracovnú skupinu Iniciatívy poľnohospodárov viedol jej člen predsedníctva a súčasne člen pracovnej skupiny Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pre prípravu Strategického plánu Ing. Juraj Vodný. Za hnutie SME RODINA rokoval vedúci pracovnej skupiny pre pôdohospodárstva, potravinárstvo a regionálny rozvoj MVDr. Jaroslav Karahuta.
Obidve strany vyjadrili zhodu v zásadných otázkach týkajúcich sa Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020 a tak spoločné vyhlasujú, že budú v aj v budúcich rokovania s MPaRV SR, ak aj s ostatnými partnermi presadzovať :

  • Stropovania priamych platieb na úrovni 100 000 EUR pre konečného využívateľa výhod
  • Za skutočného farmára producenta u ktorého podiel tržieb z poľnohospodárskej činnosti bude minimálne 30%, bez rozdielu na veľkosť farmy, resp. poľnohospodárskeho podniku
  • Maximálnu redistribučnú platbu na podporu hlavne malých a stredných farmárov. IP navrhuje, aby redistribúcia bola na úrovní 100% hodnoty priamych platieb od 50 ha – 100 ha a 200% do obhospodarovanej plochy 50 ha
  • V oblasti riadenia rizík, zavedenie minimálnej 50% spoluúčasti štátu v rámci I. poistného piliera a okamžite započatie rokovaní na zriadenie II. poistného piliera pre poistenie ťažko poistiteľných rizík.
  • Potravinovú sebestačnosť Slovenska, počet pracovníkov na 100 ha PVP, ako aj saldo zahraničného obchodu s agropotravinárskymi tovarmi, ako základný a merateľný ukazovateľ stability a rastu slovenského agropotravinárskeho priemyslu.
  • Prijatie nevyhnutnej legislatívy na zníženie byrokratického zaťaženia farmárov
  • Okamžitú zmenu legislatívy pre realizáciu farmárskych výrobkov formou Predaja z dvora
  • Prijatie Zákona o rodinných farmách, ako základný prvok stability a rozvoja vidieka, potravinovej bezpečnosti občanov Slovenskej republiky, zamestnanosti vidieckeho obyvateľstva, starostlivosti o pôdu, krajinotvorby a udržiavania kultúrnych tradícii vidieka.

Hnutie SME RODINA vyzýva aj ostatné odborové zväzy a združenia, aby využili možnosť stretnutia s odborníkmi Pracovnej skupiny pre poľnohospodárstvo, potravinárstvo a regionálny rozvoj. Hnutie SME RODINA má pripravenú dlhodobú koncepciu, ako vyviesť Slovenský agrosektor z dnešnej katastrofálnej situácie a nasmerovať Slovenskú republiku aj v oblasti poľnohospodárstva na cestu k vyspelých štátom EÚ. Musíme si uvedomiť, že zodpovedný prístup k Strategickému plánu k novej SPP, nám dáva nádej a šancu na zmenu, z dnešného sveta prevažujúcej agrárnej oligarchie na cestu rozvinutého poľnohospodárstva založeného na kombinácii intenzívnej produkcie a životaschopného malého, stredného a rodinného poľnohospodárstva.

Hnutie SME RODINA jedná so zahraničnými partnermi o novej Spoločnej poľnohospodárskej politike pre roky 2021 – 2027. Podporu bude hľadať aj u nových poslancov EP.

Hnutie SME RODINA začína sériu rokovaní so zahraničnými partnermi, týkajúcich sa novej Spoločnej  poľnohospodárskej politiky v EÚ na roky 2021-2027. Cieľom hnutia je spoločný postup pri presadzovaní národných záujmov poľnohospodárov krajín V4. Hnutie je jediný opozičný politický subjekt, ktorý háji týmto spôsobom záujmy našich poľnohospodárov v EÚ. 

rokovanie v priestoroch ASZ Praha

V hlavnom meste susednej Českej republiky rokovali v piatok 15.3.2019 zástupcovia Pracovnej skupiny pre poľnohospodárstvo hnutia SME RODINA- Boris Kollár s vedením Asociace soukromého zemědělství Českej republiky. Rokovanie sa uskutočnilo na základe strategického dokumentu “Memoranda o porozumení a spolupráci”, ktorú minulý rok podpísali predseda hnutia SME RODINA Boris Kollár a predseda ASZ ČR Josef Stehlík. Rokovanie viedol tímlíder pre oblasť poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Dr. Jaroslav Karahuta. 

Hnutie Sme Rodina prinieslo do Prahy návrhy riešení, ktoré vypracovali odborníci hnutia a boli schválené programovou konferenciou. Obidve partnerské strany hľadali zhodu v  v smerovaní budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky ES (SPP) po roku 2021. Ten začali pripravovať obe národné ministerstvá. 

Partnerské strany sa jednoznačne zhodli na tom, že jednou z dominánt v novej spoločnej poľnohospodárskej politike bude starostlivosť o kvalitu pôdy, trvalá udržateľnosť hospodárenia na pôde a rozvoj vidieka . V oblasti priamych platieb majú slovenskí a českí partneri jednoznačne spoločnú pozíciu a v svojich vyjadreniach budú trvať na tom, aby bolo na území Európskeho spoločenstva zavedené trvalé stropovanie v maximálnej čiastke 100 000 EUR. Maximálna redistribučná platba by mala byť na plochy poľnohospodársky využiteľnej pôdy do rozlohy aspoň 100 ha. Stropovanie by malo byť realizované na inštitút konečného užívateľa výhod, nie na poľnohospodársky podnik. Tým sa zamedzí špekulatívnemu poberaniu dotáciu na viacero firiem jedného vlastníka. 

Obe strany nesúhlasia s krátením rozpočtu pre poľnohospodárstvo ES, tak, že I. pilier bude navýšený v SR o 1,6%, resp. o 4% (ČR) a II. pilier bude krátený o 16% (s výnimkou investičných projektov a ekoschém). Presuny medzi oboma piliermi budú pravdepodobne možné len do 15%, pričom Sme Rodina navrhuje,  vzhľadom k potrebám rozvoja vidieka SR, aby bola suma aspoň 20%. 

Spoločné negatívne stanovisko bolo zaujaté aj k informácii o pripravovanom krátení počtu hospodárskych zvierat. Vzhľadom k tomu, že stavy hospodárskym zvierat v SR  a ČR prešli za posledných 15 rokov výraznou redukciou, je takýto návrh hazardom so živočíšnou výrobou v oboch krajinách. Obe strany budú hľadať podporu u poslancov Európskeho parlamentu, aby sa redukcia týkala iba štátov u ktorých došlo k ich výrazným nárastom a ako ukazovateľ redukcie by mal byť jasný koeficient vzťahujúci sa k 100 ha poľnohospodársky využiteľnej pôdy, resp. k počtu obyvateľov.  

V oblasti riadenia rizík sú českí poľnohospodári zvýhodnení v I. pilieri tým, že platcovia poistného sa môžu uchádzať až o 50% podporu zo strany štátu.  Kým na Slovensku je takáto podpora iba v rovine úvah, českí úradníci už pripravujú II. pilier, ako pomoc pri poistení ťažko poistiteľných rizík. Česká strana ocenila viaceré legislatívne dokumenty, ktoré sú platné na území SR, aj keď sa neuplatňuje ich využívanie v plnej miere. 

 Aj napriek tomu, že strategické plány majú byť odovzdané do Bruselu do konca roku 2019, definitívnu podobu novej SPP na roky 2021 – 2027 udá až nový parlament a preto nás pravdepodobne čaká 1-2 ročné prechodné obdobie, bez stanovených kritérií na čerpanie dotačných prostriedkov z EÚ. 

Hnutie Sme Rodina plánuje aj ďalšie medzinárodné rokovania. Tie budú postupne prebiehať v ostatných štátoch V4 a nechýbať bude ani Rakúsko a Rumunsko, prípadne ďalšie štáty EÚ. 

Rokovania sa skončilo zhodou v stanoviskách vo všetkých siedmych bodoch rokovania

V Čadci predstavili odborníci riešenia pre kysucký región

V sobotu 9.3.2019 sa konal v mestskom kultúrnom centre v Čadci odborný workshop. Ten zastrešilo hnutie SME RODINA, ktorej odborníci prišli do Čadce predstaviť svoje riešenia v oblasti poľnohospodárstva, rozvoja vidieka a dopravy. Plná sála nasvedčovala tomu, že na Kysuciach je záujem o riešenia problémov, ktoré sa týkajú poľnohospodárstva, potravín, hospodárenia s pozemkami, lesmi a katastrofálnou dopravnou situáciou. Prinášame stručný prehľad tém, o ktorých sa v Čadci hovorilo :

Jaroslav Karahuta načrtol novú víziu pre potravinovú sebestačnosť.

Vedúci pracovnej skupiny pôdohospodárstvo, potravinárstvo a regionálny a tieňový minister pre tento rezort predstavil aktualizovanú koncepciu potravinovej sebestačnosti. Pripomenul, že Slovensko z hľadiska produkcie potravín sa nachádza v stave potravinového rizika. Naša sebestačnosť je na úrovni 38% čo znamená, že z hľadiska produkcie potravín, v prípade krízových situácii, nie sme schopný ako štát splniť ani základné výživové nároky občanov Slovenskej republiky. Toto číslo je ešte horšie v oblasti Kysúc, kde môže sebestačnosť klesnúť pod 30%.

Jaroslav Karahuta

Jaroslav Karahuta predstavil komplex ekonomických opatrení v hodnote 70 mil. EUR ročne, ako aj súbor krátkodobých a dlhodobých legislatívnych úprav, pričom za prioritu označil pozemkové úpravy, legislatívne zmeny v oblasti predaja z dvora, inštitútu sezónnej práce, prijatie proti korupčnej legislatívy a naštartovanie projektu Vidiek živí mesto. Z dlhodobých projektov je to prijatie zákona o rodinných farmách, zavedenie centrálnej evidencie užívateľských zmlúv v náväznosti na čerpanie dotácii z I. piliera, prijatie opatrení na zastavenie úpadku kvality poľnohospodárskej pôdy a vysporiadanie pozemkov pod hospodárskymi dvormi.

Poľnohospodárska pôda patrí do rúk slovenským farmárom a gazdom, nie developerom a špekulantom.

Odborník hnutia na pozemkovú reformu a pôdny manažment Dalibor Steindl najskôr oboznámil

Dalibor Steindl

publikum s procesmi, ktorými môžu zasiahnuť do niektorých konaní na Slovenskom pozemkovom fonde. Vyzval prítomných, aby sa nebáli dávať pripomienky pri zverejnených právnych aktoch pokiaľ vidia v predložených dokumentoch problém.

Následne predstavil svoje priority v oblasti pozemkovej reformy, medzi ktoré zaradil aj urýchlené ukončenie reštitučných konaní. Bez tých nie je možné začať pozemkové úpravy tak ako ich deklarujú ostatné politické subjekty. Dalibor Steindl rovnako vyzval na revíziu tzv. vydržaní, nakoľko sa na Slovensku neustále dejú podvody vydržaním existujúcich vlastníkov. To je aj problém mnohých katastrov kysuckých okresov.

Odborník na prvovýrobu Jozef Fabian predstavil možnosti zvýšenia produkcie v živočíšnej výrobe v hornatej oblasti severného Slovenska. Zvýšenie produkcie vidí hlavne v chove oviec a kôz a následného s

Jozef Fabian

pracovania produktov nielen mliečneho a mäsného charakteru.

Je veľmi pravdepodobné, že príprava na nové programovacie obdobie sa nestihne vykon

ať do 1.1.2021, ako sa pôvodne plánovalo.

Aj táto veta odznela z úst odborníčky na priame platby Lady Debnárovej. V júni 2018, po predchádzajúcom prieskume v spoločnosti, predstavili Európsky Parlament a Rada návrhy nariadení, ktoré definujú základné ciele Spoločnej poľnohosp. politiky (SPP) po roku 2020. V rámci deviatich bodov ide predovšetkým o naplnenie potrieb spoločnosti, ktorá očakáva od poľnohospodárov nielen produkciu kvalitných a bezpečných potravín, ale tiež ochranu životného prostredia, vzácnych biotopov, biodiverzity v krajine a aktivity pre boj s klimatickými zmenami.

Už dnes je však jasné, aj kvôli odchodu Veľkej Británie z EÚ, že rozpočet na SPP bude pravdepodobne až o 12% nižší. Taktiež z pohľadu očakávaných volieb do Európskeho Parlamentu (V.2019) a Európskej Komisie (X.2019), možno predpokladať, že príprava na nové programovacie obdobie sa nestihne vykonať do 1.1.2021, ako sa pôvodne plánovalo. Pravdepodobnejší je scenár prechodného obdobia, možno až do roku 2023.

V každom prípade je potrebné už dnes venovať všetko úsilie príprave strategického dokumentu   a zapojiť do tvorby nášho národného strategického plánu všetkých zástupcov poľnohospodárskej praxe na Slovensku!

Prečo ministerstvo kopíruje náš program potravinovej sebestačnosti?

So záujmom sme sledovali priebeh dnešnej TK ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka G. Matečnej. Sme radi, že aj napriek tomu, že SNS má dlhodobý problém s našim hnutím, MPaRV SR dôsledne odkopírovalo a prijalo väčšinu programových cieľov z oblasti pôdohospodárstva.

Keď sme pre dvomi rokmi začali aktívne prezentovať našu stratégiu zodpovedného a potravinovo sebestačného štátu, vedenie MPaRV SR reagovalo na naše vyhlásenia v takmer všetkých dostupných médiách formou nemiestnych poznámok, komentárov, až dokonca posmeškov, bez zmysluplnej odbornej reakcie,“ zhodnotil reakcie SNS vedúci pracovnej skupiny pre pôdohospodárstva Jaroslav Karahuta 

Už v apríli 2018 sme na programovej konferencii venovanej potravinovej sebestačnosti oficiálne zverejnili náš programový dokument: Potravinovo sebestačný štát ekonomický rastúci vidiek, vedenie SNS a pani Matečná, ktorú pán Danko posadil nepripravenú do funkcie ministerky pôdohospodárstva, pochopili, že SME RODINA má v otázkach riadenia pôdohospodárstva jasno a postupne začali náš programový dokument používať ako vlastný návod, na zvrátenie katastrofy do ktorej SNS dostala rezort pôdohospodárstva,“ povedal predseda hnutia SME RODINA Boris Kollár a pokračoval: „Dnešná tlačová konferencia podpredsedníčky vlády SR iba potvrdzuje moje slová a pokiaľ si porovnáte náš programový dokument, ktorý vznikal od roku 2017, nájdete tam odkazy na všetky naše zásadné programové priority v oblasti poľnohospodárstva, produkcie potravín a rozvoja vidieka, ktoré dnes pani Matečná prezentuje ako vlastné programové úlohy a ciele SNS.“ 

Na rozdiel od pani Matečnej a SNS, cieľom nášho programu nie je získavanie politických preferencii, ale skutočné riešenie krízy rezortu, ktorý sa vo všetkých produkčných a ekonomických hodnoteniach nachádza na posledných miestach v rámci EÚ. Našu zásadu: Čo sľúbime, to aj dodržíme budeme dôsledne realizovať aj v oblasti pôdohospodárstva,“ potvrdil predseda hnutia Boris Kollár. 

Hnutie SME RODINA, ako programová strana, od  svojho vzniku verejne prezentuje potravinovú sebestačnosť,  nevyhnutnosť pozemkových úprav, rozvoj vidieka, efektívne využívanie pôdy, vody a finančných prostriedkov použitých na podporu rezortu pôdohospodárstva, ako jednu zo svojich najdôležitejších priorít. Pre hnutie SME RODINA na rozdiel od SNS nie je vidiek priestorom, kde sa majú úzke skupiny osôb blízkych vládnym stranám obohacovať na úkor nás ostatných.  

Pre hnutie SME RODINA je výsledkom stratégie potravinovo sebestačného štátu spokojný občan Slovenskej republiky, ktorý je hrdý na svoj región, kde žije, kde vychováva svoje deti a kde plnohodnotne realizuje svoje pracovné aj osobné aktivity,“ zhodnotil ciele hnutia SME RODINA v oblasti rozvoja vidieka predseda hnutia Boris Kollár.

J. Karahuta predstavuje program hnutia

Slovenského mäsa na domácom trhu je katastrofálny nedostatok. Musíme znížiť našu závislosť na dovoze nekvalitných potravín.

Hnutie SME RODINA apeluje na vládu SR: Podporte zvýšenie produkcie domácich potravín a prijmite opatrenia na záchranu potravinovej bezpečnosti štátu a obyvateľov SR!

Predseda Hnutia SME RODINA Boris Kollár víta vyhlásenie predsedu vlády Petra Pellegriniho, ktorý na základe aféry s poľským mäsom apeluje hlavne na školské jedálne a zariadenia spoločného stravovania, aby nakupovali iba slovenské mäso.

Ak premiér povedal A, zabudol spomenúť aj B, že naša sebestačnosť v zásobovaním mäsom a mäsovými výrobkami je na úrovni okolo 40%, čiže nie sme schopní pokryť požiadavky domáceho trhu. Zásadným problémom, je zlé nasmerovanie investícií a podpôr. Kým využiteľnosť našich bitúnkov je na úrovni 30%, spracovateľské kapacity sú vyťažené na takmer 90%, čiže aj keby sme chceli spracovať viac mäsa a vyrobiť viac mäsových výrobkov, nie sme na tento produkčný rast technologický pripravení,“ povedal predseda hnutia SME RODINA Boris Kollár.

Hnutie SME RODINA od svojho vzniku dôrazne upozorňuje na katastrofálny stav našej potravinovej sebestačnosti. Dlhodobo poukazujeme na skutočnosť, že nezodpovedným prístupom MPaRV SR v oblasti riadenia a podpory produkcie potravín, sú občania Slovenskej republiky vystavení vážnemu potravinovému riziku, v prípade infekčnej, alebo bezpečnostnej krízy.

Slovenská republika z hľadiska sebestačnosti sa dlhodobo nachádza v potravinovom riziku. Sme potravinovo závislý štát a tá závislosť na dovoze potravín prináša so sebou aj riziko dovozu nekvalitných, dokonca až zdraviu škodlivých potravín, čoho sme svedkami aj dnes pri dovoze nekvalitného mäsa z Poľska,“ zhodnotil súčasný stav vedúci pracovnej skupiny pre poľnohospodárstvo, potravinárstvo a regionálny rozvoj Jaroslav Karahuta.

Ak porovnáme súčasný stav slovenského agropotravinárskeho priemyslu s rokom 2016, kedy prevzala rezort pôdohospodárstva SNS, tak musíme konštatovať, že každým rokom ich pôsobenia na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka  zaznamenávame stále väčší prepad, takmer vo všetkých produkčných a ekonomických ukazovateľoch a náš agrosektor sa nachádza na posledných priečkach v rámci EÚ.

Pre hnutie SME RODINA – Boris Kollár je otázka potravinovej sebestačnosti  štátu jednou z najdôležitejších priorít. Po voľbách v roku 2020 budeme presadzovať zmenu prerozdeľovania dotačných prostriedkov určených do poľnohospodárskej prvovýroby v prospech produkcie potravín. Jednoznačne budeme podporovať zvýšenie štátnej podpory v prospech rastu potravinovej sebestačnosti štátu, čím znížime našu závislosť na dovoze, a tak sa vyhneme dovozu nekvalitných, dokonca až zdraviu škodlivých potravín.