J. Karahuta je presvedčený, že jeho predsavzatia v pôdohospodárstve sa podarí naplniť.

Rozhovor Jaroslava Karahutu pre noviny Korzár :

Ste novým poslancom NR SR. Hovorilo sa o vás ako o možnom ministrovi pôdohospodárstva. Ďalším favoritom bol Martin Fecko, váš takmer sused, z OľaNO, ktorý sa napokon stal štátnym tajomníkom Jána Mičovského (OĽaNO). Nie ste sklamaný, že nemáte ministerský post?

Do politiky som vstupoval s programom, na ktorom som pracoval 4 roky od posledných volieb. Mojim cieľom nebola konkrétna funkcia, ale naplnenie programu hnutia SME RODINA a splnenie osobného záväzku, ktorý som dal svojim voličom v rámci našich seminárov, konferencii a stretnutí s občanmi od roku 2016. Som predsedom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, čiže som v pozícii, kedy budeme vedieť vplývať na legislatívne procesy dotýkajúce sa agro-potravinárstva, úrovne života ľudí na vidieku a kvality životného prostredia. Určite je jednoduchšie prijímať zmeny a opatrenia na exekutívnej úrovni, ale je to vec spolupráce s vedením MPaRV SR a momentálne tam nevidím problém.

Prečo ste sa nestali ministrom? Je to tým, že rezort pripadol OĽaNO, alebo boli iné dôvody?

Obsadenie postov ministrov jednotlivých rezortov a zloženie vlády je výsledkom koaličných rokovaní po parlamentných voľbách a výsledkom týchto rokovaní bola skutočnosť, že rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pripadol hnutiu OĽaNO. Iné dôvody tam nie sú.

Poznáte sa s pánom Feckom? Čo hovoríte na nové vedenie ministerstva?

S pánom Feckom sa poznáme niekoľko rokov a už v minulosti som ho vnímal skôr ako odborníka na otázky súvisiace s pôdou, než ako na poľnohospodára a potravinára. Preto si myslím, že ako štátny tajomník, bude dobrým garantom usporiadania právnych a užívateľských vzťahov k pôde, naplní očakávania všetkých, ktorí roky túžili po systémovom nastavení práv a  udržateľnosti pôdnej úrodnosti poľnohospodárskej pôdy. S ministrom Mičovským sa poznám iba mesiac, sme takmer v dennom kontakte a zatiaľ je naša spolupráca korektná. Verím, že spoločne naplníme očakávania nielen našich voličov, ale aj ostatných občanov Slovenskej republiky.

Ste novým poslancom v NR SR. Čo od tejto funkcie očakávate?

Do Národnej rady som išiel s predsavzatím urobiť maximum preto, aby vidiek konečne po dlhých desaťročiach začal plniť svoju nielen produkčnú, ale aj sociálnu, ekonomickú, spoločenskú, klimatickú a environmentálnu funkciu. Z pozície predsedu výboru pre poľnohospodárstvo a životné prostredie som presvedčený, že toto moje predsavzatie  a tento môj osobný cieľ sa podarí naplniť. Už dnes mám rozpracovaných niekoľko dôležitých systémových a legislatívnych opatrení. V spolupráci s ministrom Mičovským chceme uviesť do života legislatívne opatrenia na zlepšenie a zjednodušenie podmienok predaja z dvora konečnému odberateľovi, máme hotové opatrenie na zníženie často zbytočnej byrokracie v rezorte pôdohospodárstva a s ministrom práce  a sociálnych vecí Milanom Krajniakom pripravujeme Inštitút sezónnych prác, po ktorom sme volali už niekoľko rokov a ktorým zvýšime záujem ľudí podieľať sa a zarobiť si na zbere ovocia a zeleniny. V dnešnom stave potravinovej závislosti štátu na dovoze potravín je to dôležitý zákon, ktorým sa nám podarí zachrániť až 30% ovocia, ktoré pre nedostatok pracovníkov ostáva na stromoch a výsledkom je jeho takmer zbytočný dovoz zo zahraničia.

 

Vo vašich blogoch sa venujete potravinovej sebestačnosti. Je na Slovensku reálna?

Potravinová sebestačnosť je moja TOP priorita. Vychádza z mojich skúseností zo Slovenska, ale hlavne zo zahraničia, kde som sa presvedčil, že aj Slovensko pri správnom nastavení rezortu pôdohospodárstva má na to, aby bolo dostatočne sebestačné vo všetkých potravinách mierneho klimatického pásma. Naša krajina má k tomu takmer ideálne podmienky. Potvrdením mojich slov je skutočnosť, že našimi hlavnými dodávateľmi týchto potravín sú okolité štáty, ktoré majú podstatne horšie klimatické podmienky a dokážu vyprodukovať dostatok týchto potravín nielen pre seba, ale aj pre export.  Stačí, aby sa pripravili transparentné dotačné a podporné podmienky, aby sme sa zbavili korupcie a aby konečne na zodpovedných miestach sedeli ľudia, u ktorých je spoločenský záujem povýšený nad záujmom jednotlivca.

Vaše osobné priority sa budú týkať pôdohospodárstva? Ktorá téma je vaša srdcovka?

Mojim krédom je zdravý a trvalo udržateľný potravinový reťazec. Od  pôdy, cez rastlinnú a živočíšnu produkciu až po potraviny, kde je človek konečným užívateľom výhod. Slovensko má šancu byť nielen geografickým, ale aj ekologickým, klimatickým a environmentálnym srdcom Európy. A túto šancu by sme nemali zahadzovať, ale ju rozvíjať tak, aby sme vytvorili vhodné podmienky nielen pre nás, ale aj pre naše deti a ďalšie generácie. V EÚ patríme  k najbohatších krajinám na zdroje pitnej vody, máme dostatočný počet slnečných dní a ideálne striedanie  ročných období, vrátane klimatických podmienok počas svetlých dní a tmavých nocí, čo dáva predpoklady nato, že dokážeme vyprodukovať potraviny nášho klimatického pásma najvyššej kvality.

Čiže mojou osobnou prioritou a mojou srdcovkou je potravinovo sebestačný štát, bohatý a rozvinutý vidiek a zdravý potravinový reťazec.

Ako hodnotíte programové vyhlásenie vlády, či už ako celok, ale aj konkrétne body v oblasti pôdohospodárstva? Tie sú v PVV rozpísané pomerne obšírne.

Programové vyhlásenie vlády, ktorej súčasťou je aj  hnutie SME RODINA považujem za veľmi ambiciózne a veľmi reálne. Z môjho pohľadu je PVV naplnením zmien, za ktoré hlasovali ľudia v parlamentných voľbách 29.2.2020. Som spoluautorom časti PVV pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a mňa osobne teší, že sa do tejto časti PVV dostalo až 90% programu hnutia SME RODINA. Čo sa týka pôdohospodárstva, tak z môjho pohľadu obsahuje všetky systémové opatrenia, po naplnení ktorých sa zásadným spôsobom otočí kormidlo smerovania pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na cestu k rozvinutým štátom EÚ. Dnes sa nachádzame na posledných miestach, takže ak sa naplní program hnutia SME RODINA, tak o 10 rokov bude Slovensku na úrovni priemeru EÚ, čo je po 30 ročnom úpadku vynikajúca správa.

Celý rozhovor nájdete v prešovskom vydaní Korzáru tu : https://presov.korzar.sme.sk/c/22393166/jaroslav-karahuta-zasadne-otocime-kormidlo-podohospodarstva.html

Ministerstvo pôdohospodárstva sa pri africkom more ošípaných tvári, ako keby išlo o sezónnu vírusovú chrípku

Čoskoro uplynie mesiac od prepuknutia nákazy africkým morom ošípaných na území Slovenskej republiky a ministerstvo pôdohospodárstva sa tvári, ako keby sa nič vážne nedialo. Prijímajú sa viac menej dobrovoľnícke opatrenia na odstrel potenciálne nakazených diviakov a vedenie MPaRV SR ešte stále nevie, či bude odškodňovať všetkých, alebo len registrovaných chovateľov.

Hnutie SME rodina, napriek opakovaným výzvam, sa ani po 4 týždňoch od vypuknutia nákazy na Slovensku, nedozvedelo, ako budeme likvidovať mŕtve telá zvierat.

 „Stále nevieme, či primárne sa budú mŕtve tela uhynutých, alebo utratených zvierat likvidovať v jedinom asanačnom kafilerickom zariadení v Mojšovej Lúčke, alebo sa budú vytvárať zberné jamy na likvidáciu kadáverov (tiel uhynutých zvierat) pod dozorom veterinárnej správy, ako v období ranného stredoveku. Na uvedenú skutočnosť sme upozorňovali už pred rokom,“ zdôrazňuje predseda hnutia SME RODINA Boris Kollár.

Predseda pracovnej skupiny hnutia SME RODINA pre poľnohospodárstvo, potravinárstvo a regionálny rozvoj Jaroslav Karahuta upozorňuje, že „Slovenská republika je viac ako rok pod stálym infekčným tlakom vírusu afrického moru ošípaných zo susedného Maďarska. Bolo takmer isté, že  zavlečenie vírusu AMO na územie Slovenska je iba otázkou času, preto skôr za komické ako odborné považujem vyhlásenia generálneho tajomníka služobného úradu MPRV SR Jaroslava Regeca, ktorý informuje, že po zasadnutí expertnej skupiny (15.8.2019) budú vypracované mimoriadne veterinárne opatrenia, ktoré budú obsahovať zásady konania poľovníkov pri sanácii nájdenej uhynutej, respektíve ulovenej diviačej zveri,“ konštatuje Jaroslav Karahuta.

„Slovensko je viac ako z dvoch tretín závislé na dovoze bravčového mäsa zo zahraničia, pričom takmer všetky produkčné chovy, ktoré zabezpečujú aspoň tú mizernú 30% sebestačnosť sa nachádzajú na hraniciach s Maďarskom. Preto ako predseda parlamentnej politickej strany, ktorá má potravinovú sebestačnosť ako jednu zo svojich priorít, žiadam pani ministerku Matečnú, aby sa aspoň na konci svojho funkčného obdobia starala viac o zabezpečenie výživy ľudí a nie o politické hry Slovenskej národnej strany,“ vyzýva predseda hnutia Boris Kollár.

Pre hnutie SME RODINA je otázka potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti potravín dôležitou prioritou. V rámci svojho programu Stratégia 2030 pre poľnohospodárstvo, potravinárstvo a regionálny rozvoj budeme presadzovať zriadenie Štátneho asanačného podniku s diverzifikovanými strediskami po celom území Slovenskej republiky. Nemôžeme dopustiť, aby prevoz a likvidácia vysoko infekčného biologického materiálu boli monopolne v rukách jedinej súkromnej firmy.   

Hnutie SME RODINA ďalej vyzýva MPaRV SR, aby bola okamžite zriadená centrálna webová stránka, kde by boli na dennej báze zverejňované všetky aktuálne informácie súvisiace s AMO na Slovensku, prijaté opatrenia a pokyny pre všetkých chovateľov ošípaných na území Slovenskej republiky Súčasne by tam bola zverejňovaná aj aktuálna nákazová situácia s AMO v rámce nielen EÚ, ale aj celého sveta.

Reakcia Hnutia SME RODINA k zverejneniu priemernej výšky nájomného poľnohospodárskej pôdy

Hnutie SME RODINA nesúhlasí s metodikou stanovenia priemernej výšky nájomného. Podľa zistení hnutia, stanovené ceny nezohľadňujú reálnu hodnotu pôdy a spôsob určenia výšky nájomného. Veľké rozdiely sú v zverejnených cenách susediacich katastrov pričom kvalita pôdy a jej funkčnosť je rovnaká. Zdá sa, že ministerskí úradníci si opäť uľahčili prácu na úkor vzťahov medzi vlastníkmi a užívateľmi pôdy.

Na hnutie SME RODINA sa začali obracať nespokojní užívatelia pôdy ale aj vlastníci. Sú presvedčení, že metodika, ktorú stanovilo ministerstvo ešte viac naruší krehké vzťahy medzi užívateľmi a vlastníkmi pôdy. „ Naše obavy sa potvrdili aj počas vykonania krátkeho terénneho prieskumu, priamo v dotknutých katastroch. Na niektorých produkčných celkoch sú rozdiely v cene za hektár takmer 100%. Predstavme si napríklad  pole, kde je zasiata pšenica. Pôda má rovnakú kvalitu a rovnako sa obhospodaruje. Cez pole prechádza hranica katastra. Podľa zverejnenej cenovej mapy je napr. na jednej polovici poľa cena 20 EUR a na druhej 40 EUR. Je to nelogické a nesystémové stanovenie ceny nehovoriac o tom, ak je na jednom produkčnom celku viac vlastníkov“ povedal odborník hnutia Dalibor Steindl.

Tímlíder Hnutia SME RODINA pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Jaroslav Karahuta dodal, že „hnutie presadzuje a bude presadzovať systém výpočtu ceny nájmov, založený na objektívne stanovenej kvalite, parametrov a polohy poľnohospodárskej pôdy a nie na základe nejakých ministerských tabuliek. Hnutie SME RODINA vníma poľnohospodársku pôdu ako neobnoviteľný prírodný zdroj , ktorý si zaslúži najvyššiu prioritu a preto je a bude našim základným princípom spravodlivé nakladanie s pôdou, jej ochrana , ochrana jej vlastníctva a trvalá udržateľnosť kvality pôdy“.

Ako dodal predseda hnutia Boris Kollár, hnutie citlivo vníma aj fakt, že produkčná poľnohospodárska pôda je na Slovensku dlhodobo podhodnotená. Minimálne ceny nájmov by ale mali odrážať hlavne objektívne stanovené kritéria kvality, parametrov a polohy poľnohospodárskej pôdy, nie ministerské tabuľky.

Hnutie SME RODINA pomáhala gazdom na východe Slovenska

V sobotu 4.5.2019 sa v priestoroch obecného úradu Lackovce neďaleko Humenného zišli na pracovnom workshope zástupcovia politického hnutia SME RODINA s občanmi nielen hostiteľskej obce, ale oj širšieho okolia Humenného. Témou bola súčasná situácia v rezorte pôdohospodárstva, vízia a stratégia hnutia SME RODINA v rozvoji vidieka na najbližšie roky.

Viac ako 3-hodinová diskusia jednoznačne potvrdila záujem vidieckeho obyvateľstva o správu veci verejných. Zástupcovia pracovnej skupiny pre poľnohospodárstvo, potravinárstvo a rozvoj vidieka diskutovali s občanmi horného Zemplína na témy :

– Starostlivosť o kvalitu pôdy, trvalá udržateľnosť hospodárenia na pôde

– Ciele novej spoločnej poľnohospodárskej politiky v Európe

– Podpora agropotravinárskeho rezortu a predaja potravín

– Prepojenia poľnohospodárstva a cestovného ruchu v kontexte vidieckeho turizmu

Na stretnutí najviac rezonovali otázky týkajúce sa usporiadania vlastníckych vzťahov k poľnohospodárskej pôde, riešenie užívateľských práv urbariátov, možnosti pestovania, chovu a predaja poľnohospodárskej produkcie a hlavne legislatívna stratégia hnutia SME RODINA po parlamentných voľbách , ktoré sa budú konať v roku 2020.

Ing. Steindl zodpovedal mnohé dotazy na oblasť pozemkov a vlastníctva

Oblasť Zemplína je špecifická v tom, že je to jeden z exponovaných regiónov, kde sa naplno prejavila sila, štátom podporovaných korupčných štruktúr a je preto dôležité, aby práve v týchto regiónoch sme urobili maximum, aby sme navrátili dôveru ľudí v štát.

A práve takýmto formátom vecnej diskusie bez mikrofónov, svetiel, ale hlavne osobným kontaktom zástupcov parlamentnej strany s bežnými občanmi chceme ubezpečiť ľudí, že politika sa dá robiť aj odborne, slušne a hlavne bez korupcie a krytia podivnými finančnými skupinami.

SME RODINA a česká ODS sa zhodli v zásadných otázkach poľnospodárstva a rozvoja vidieka

V Pražských Letňanoch sa 9.4.2014 uskutočnilo jednanie zástupcov hnutia SME RODINA a českej ODS týkajúce sa zásadných otázok pripravovaného strategického plánu pre prijatie Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre roky 2021-2027.

Za hnutie SME RODINA rokoval vedúci pracovnej skupiny pre poľnohospodárstvo Jaroslav Karahuta a za českú parlamentnú ODS poslankyňa parlamentu ČR a podpredsedkyňa poľnohospodárskeho výboru Veronika Vrecionová.

poslankyňa parlamentu ČR a podpredsedkyňa poľnohospodárskeho výboru Veronika Vrecionová

Obidve strany našli praktickú zhodu vo všetkých zásadných otázkach a za prioritné pre budúce 7 ročné obdobie považujú rozvoj vidieka, diverzifikáciu a udržateľnosť poľnohospodárskej výroby, s priaznivým dopadom na kvality a štruktúry pôdy a zdržiavanie vody v náväznosti na prebiehajúce klimatické zmeny a nedostatok zrážok.

V ekonomických otázkach je pre obidve strany nevyhnutné stropovanie priamych platieb, redistribučná platba a zníženie byrokracie, aby sa o dotačné a podporné prostriedky mohli uchádzať aj malí a strední poľnohospodári. Podpora rozvoja vidieka si nevyhnutne vyžaduje zníženie maximálnej výšky poskytnutých podpôr na jeden projekt. Je potrebné vyhlasovať viac menších výziev, aby sa projektovými podporami nepomáhalo iba veľkým firmám a družstvám, ale aj malým a stredným podnikateľom, ktorí majú najvýraznejší vplyv na krajinotvorbu a rozvoj vidieka.

Jaroslav Karahuta, vedúci pracovnej skupiny pre poľnohospodárstvo

Zásadnou otázkou ostáva definícia aktívneho (skutočného) poľnohospodára, ktorý bude mať nárok na podporu z priamych platieb. Slovenská aj Česká republika sa borí s dopadmi kolektivizácie z 50 – 60 rokov minulého storočia, kde u oboch štátov prevláda hlavne rastlinná veľkovýroba a skutočnosť, že väčšinu priamych platieb poberá úzka skupina veľkopodnikateľov, ktorí sa minimálnou mierou podieľajú na spracovaní a finalizácii svojej produkcie a negatívne vplývajú na udržateľnosť rozvoja vidieka a kvalitu pôdy. Z tohto pohľadu sa v otázkach prijímania podpôr javí ako nevyhnutné, aby podpory neboli prideľované na poľnohospodárky podnik, ale na konečného užívateľa výhod.

Ďalším krokom v pokračujúcej spolupráci oboch politických zoskupení bude stretnutie kandidátov na Euro poslancov s politickým programom presadzujúci záujmy poľnohospodárov a rozvoja vidieka.

A práve títo budúci euro poslanci v prípade zvolenia do Euro parlamentu budú vytvárať legislatívne zázemie na presadzovanie záujmov slovenského a českého vidieka nielen pri prijímaní definitívnej podoby SPP pre roky 2021-2027, ale aj pri prijímaní ďalšej legislatívy, ktorou sa bude riadiť poľnohospodárstvo EÚ na najbližšie roky.