Stredoeurópska konferencia rodinných fariem skončila spoločným memorandom

V krásnom kraji českej Vysočiny, na príznačnom mieste starého gazdovského dvora v meste Telč, sa stretli zástupcovia rodinných fariem z Čiech, ako aj predstavitelia ďalších európskych krajín. Za Slovensko sa konferencie s názvom „Rodinné farmy – základ evropského zemědělství“ zúčastnili aj členovia pracovnej skupiny hnutia Sme rodina pre poľnohospodárstvo, potravinárstvo a regionálny rozvoj, pod vedením MVDr. Jaroslava Karahutu.

Výsledkom dvojdňovej konferencie je spoločné memorandum, v ktorom účastníci konferencie deklarujú :

1.Rodinné farmy majú zo svojej podstaty záujem na zachovanie životného prostredia, vody, pôdy a biodiverzity v čo najlepšom stave pre ďalšie generácie.

2.Rodinné farmy sú dôležité aj pre mnohé nefinančné prínosy pre spoločnosť. Ich špecifické funkcie a činnosti v priestore vidieka sú nenahraditeľné.

3.Systém musí byť otvorený pre mladých farmárov do 40 rokov. Zachovanie generačný kontinuity v obhodspodoravní fariem je kľúčové.

4.Vrámci SPP EÚ (Spoločnej poľn.politiky) je nutné jednoznačne lepšie zacieliť priame platby na najohrozenejšie skupiny žiadateľov, teda najmä na menšie a stredné farmy.

5.Na rodinné farmy veľmi zásadne dopadá rastúca byrokracia, ktorú z podstaty svojej činnosti len ťažko zvládajú. Je nevyhnutné výrazne zjednodušiť administratívu súvisiacu s podporou a kontroly, ktoré sú na ne naviazané.

účastníci konferencie

Vyše stovky účastníkov z radov poľnohospodárov privítal Jaroslav Šebek, predseda Asociace soukromých zemědělců („ASZ“), ktorá zastupuje vyše 8 000 členských subjektov s priemernou výmerou 150 hektárov na jednu farmu. Aj v Čechách majú poľnohospodári podobné problémy ako na Slovensku – z celkového počtu 28 000 podnikateľov väčšinu (70%) finančných podpôr vyčerpá iba asi 10% tých najväčších subjektov a zvyšných 90% farmárov (väčšinou malé a mikropodniky) sa musí podeliť o zostávajúcich 30% zdrojov. Aj preto je ASZ ja povinné stropovanie (mimo ekoschém a bez započítania mzdových nákladov) a podporuje redistributívne platby pre všetkých žiadateľov. Veľmi dôležitá bude nielen definícia „aktívneho farmára“, kde sa má zohľadňovať najmä počet zamestnancov a ročný obrat, ale tiež upresnenie zmyslu pojmov ako sú napr. „poľnohospodárske činnosti“. Aj našich západných susedov trápi problém generačnej obmeny a obávajú sa administratívnej záťaže pri sledovaní „živinovej bilancie“ v rámci navrhovaných opatrení tzv. „zelenej architektúry“ novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2020.

Potešujúcou a najmä atraktívnou súčasťou medzinárodnej konferencie bola aj účasť a príspevky nových českých poslancov Európskeho parlamentu. Veronika Vrecionová (ODS/ECR), ktorá je členkou výboru EP AGRI aj REGI, pripomenula svoje štyri priority v rámci budúcej európskej agrárnej politiky: predovšetkým podpora malých a stredných fariem, obmedzovanie byrokracie, vyrovnanie platieb v rámci členských krajín EÚ a ekologizácia poľnohospodárstva. V tejto chvíli je však zrejmé, že uplatňovanie sa nestihne v riadnom termíne, pretože najskôr bude nutné dosiahnuť kompromis v trialógu „Európsky parlament – Európska rada a Európska komisia“.

Pani europoslankyňa Michaela Šojdrová (KDÚ-ČSL/EPP), ktorá je zastupujúcou členkou vo výbore EP AGRI, upozornila na pokračujúce znižovanie rozpočtu Európskeho Spoločenstva na poľnohospodárstvo. Aj preto je čoraz naliehavejšie spravodlivé prerozdelenie zdrojov medzi členské krajiny, ktoré s novou Spoločnou poľnohospodárskou politikou („SPP“) získavajú väčšiu flexibilitu posilnením „národnej úlohy“. Konkurencieschopnosť krajín pritom často narušujú práve štátne podpory, v ktorých nemá Únia dodnes prehľad. V jej očiach zastupuje novodefinovaný „aktívny farmár“ práve rodinný model farmárčenia, ktorý bude určite zastávať aj novozvolený Komisár pre poľnohospodárstvo, Poliak Janusz Wojziechowski, pochádzajúci z rodinnej farmy. Podľa Šojdrovej je dôležité uvedomiť si, či poľnohospodári škodia životnému prostrediu, alebo sú spolutvorcovia krajiny?

Vystúpenia tretice europoslancov za Českú republiku uzavrel Alexandr Vondra (ODS/ECR), ktorý veľmi otvoreným a sugestívnym prístupom ozrejmil súčasnú „zelenú“ atmosféru v Európskom parlamente. Je členom dnes asi najsilnejšieho výboru EP ENVI (životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín). Zdôraznil, že Poľsko má veľkú silu ešte reštrukturalizovať európsky rozpočet, ktorý zatiaľ nie je pre budúce obdobie rokov 2021-2027 schválený. Aktuálnou „otázkou dňa“ bude stanoviť čo sú legitímne záujmy ochrancov životného prostredia? Pretože perspektívne hrozia veľké sociálne nepokoje, alebo tlaky na prerozdeľovanie financií.

Po prestávke nasledovali vystúpenia zástupcov poľnohospodárskych mimovládnych organizácií z Rakúska, Maďarska, Poľska a Slovenska. Veľmi inšpiratívne a precízne hovoril Thomas Weberrakúskej poľnohospodárskej komory (LKÖ), ktorá zastupuje 190 000 členských subjektov v deviatich krajských komorách. Predstavil jej hlavný cieľ – dosiahnuť obhospodarovanie každého hektára Rakúskej republiky. Keďže veľkú časť krajiny pokrýva pohorie Álp, až 75% fariem hospodári v znevýhodnených oblastiach a až 20% predstavuje ekologická výroba. Priemerná veľkosť farmy je 19,7 hektára a 32 kráv. V rámci štruktúry podpôr sú priame platby zastúpené 55% a fondy PRV 45%. V Rakúsku si overili, že kľúčom k úspechu je diverzifikácia, a preto majú farmári okrem hlavnej výrobnej činnosti aj priamy predaj spracovaných potravín, prevádzkujú malé ubytovacie kapacity na vidieku (do 10 postelí), ponúkajú služby školám a rodinám v rámci prázdnin, apod. Už v roku 2019 dosiahli v Rakúsku úplnú vnútornú konvergenciu a chceli by iba jeden prechodný rok, kým začne platiť nová SPP. Práve túto jeseň začínajú širokú diskusiu vo viacerých odborných rovinách k návrhom nových pravidiel, ktoré chcú viesť skôr len ako „usmernenia“ pre prax. Podporujú iba platby na plochu, povinné stropovanie chápu ako byrokratickú záťaž a chcú z nej oslobodiť mladých farmárov, nechcú žiadne presuny financií medzi piliermi, podporujú služby poradenstva pre farmárov a sú za dodatočné schémy kvality v rámci II.piliera, keďže majú zámer zvyšovať podiel ekologického hospodárenia a kvalitu potravín. Je zatiaľ otázne, či uplatnia podporné schémy pre malých farmárov, ktorých by to administratívne zaťažilo viac, ako súčasné nastavenie, a preto nemusia byť atraktívne.

Za Maďarskú farmársku asociáciu (MAGOSZ) vystúpil Tibor CsehZväz mladých farmárov (AGRYA) prezentovala Borbála Benedek, ktorá je zároveň členkou maďarskej Národnej poľnohospodárskej komory (NAK). Pre malých farmárov chcú plošnú platbu, čo najmenej administratívne náročnú. Taktiež sú za povinné stropovanie, no bez platby viazanej na produkciu, ale s vyššou hodnotou priamych platieb (150 000 €). Tibor Cseh sa zamyslel nad otázkou určenia mzdových nákladov, ktoré majú v rôznych členských krajinách EÚ rôzne, čo vytvára nerovné podmienky. Aj v Maďarsku majú malé rodinné farmy problém získať kredibilitu a podporu u bánk, no hľadajú pre ne spôsob podpory formou daňového zvýhodnenia.

Jaroslav Karahuta, predseda pracovnej skupiny hnutia Sme rodina, otvoril príspevok slovenskej delegácie na konferencii zásadnou o

Jaroslav Karahuta

tázkou postavenia farmára v súčasnej spoločnosti. Slovensko v aktuálnom programovom období ročne prijíma 405 mil. euro podpôr z EÚ, no nedokáže ich efektívne využiť, keď sa podieľa na produkcii v rámci EÚ len 0,6 percentami, na zamestnanosti 0,5 percentami a len 0,4 percentami na pridanej hodnote. Znehodnocuje tak financie o min. 40%. Podľa našich predstáv by sa produkcia poľnohospodárstva na hektár dala do roku 2030 zvýšiť na priemer krajín EÚ, pokiaľ by sa podiel veľkovýrobcov voči malým, stredným a rodinným farmám upravil na 60:40. Na Slovensku máme potenciál zvýšiť produkciu základných potravín a dosiahnuť sebestačnosť.

 

 

Vladimíra Debnárová pokračovala definovaním konkrétnych cieľov do roku 2030, ktoré sú súčasťou stratégie hnutia Sme rodina.

Vladimíra Debnárová

V porovnaní s Českou republikou je situácia na Slovensku ešte horšia, keď 94% priamych platieb získa iba asi 20% podnikov. Táto koncentrácia platieb je najvyššia v rámci celej EÚ. Pritom priame platby tvoria až 70% podiel na pridanej hodnote, a teda mnoho fariem by bez podpôr vykazovalo stratu. Preto podporujeme stropovanie 100 000 € s odpočtom 50% nákladov na mzdy a cielenie podpory na konečného užívateľa výhod. Zároveň podporujeme plnú redistribúciu do výšky prvých 100 ha poľnohospodársky využiteľnej pôdy so sadzbou na úrovni min. 30% priamej platby na hektár, najviac však do výšky 100 000 €. Cieľom je podpora malého a stredného podnikania, mladých a začínajúcich farmárov, ktorí budú vyrábať potraviny, nie suroviny na vývoz. Podľa našej definície je aktívny farmár taký hospodár na pôde, ktorý je konečným užívateľom výhod a prinajmenšom 30% z príjmu z podnikateľskej činnosti pochádza z poľnohospodárskej činnosti. V rámci generačnej obmeny chceme do roku 2030 dosiahnuť priemerný vek zamestnanca v poľnohospodárstve 42 rokov, namiesto súčasných 47. A napokon v rámci financovania podporujeme presun 15% z I. do II. piliera a národné spolufinancovanie opatrení II.piliera na úrovni 40%. Takto môžeme dosiahnuť celkový balík 3 362 mil. euro a nasmerovať podporu na systémové a plánovité opatrenia, ktoré nám prinavrátia potravinovú sebestačnosť.

Za poľskú Národnú radu poľnohospodárskych komôr (KRIR) vystúpil Robert Nowak. Silné postavenie poľských farmárov je definované už od roku 1997 v ústave Poľskej republiky, ktorá hovorí, že „základom poľského poľnohospodárstva je rodinná farma“. Hraničnou je úroveň 300 ha. V roku 2018 tu obhospodarovalo vyše 1,4 mil. rodinných fariem asi 90% poľnohospodárskej pôdy (14,7 mil. ha). Z tohto počtu je až 53,3% drobných farmárov do 5 ha a priemerná výmera farmy je asi 10 ha. Zrejmé sú rozdiely medzi južnou a severnou časťou krajiny. Pritom štát bráni vzniku veľkých fariem aj legislatívne, keď napr. prednostne vykupuje pozemky štátna agentúra a už štvrtý rok platí zákaz predaja štátnej pôdy. V roku 2018 podpísala KRIR tzv. „Bratislavskú deklaráciu“ spolu s ostatnými krajinami V4 ako aj ďalšími. Otázka stropovania nie je ich prioritou.

Na záver medzinárodnej konferencie bolo prediskutovaných a napokon prijatých niekoľko spoločných bodov záverov. Napriek tomu, že nie vždy boli stanoviská zástupcov jednotlivých organizácií totožné, zhodli sa na tom, že rodinné farmy sú pre svoje nefinančné funkcie, ochranu životného prostredia, vody, pôdy a biodiverzity nenahraditeľné pre vidiek.

Zdá sa, akoby sa poľnohospodári v Európe začali deliť, no rozdelenie na malých a veľkých neobstojí, rovnako ako by nebolo presné rozdelenie na dobrých a zlých, definovaných relativitou uhla pohľadu. Najtrefnejšie snáď bude rozdelenie na tých, ktorým ide o peniaze a na tých, ktorí chcú naozaj hospodáriť na pôde a príjmy z podpôr pre nich nie sú prioritou. Aj keď práve táto odlišnosť je trpkým priznaním pravdy.

Na záver je treba oceniť bezchybnú organizáciu medzinárodnej stredoeurópskej konferencie po každej stránke, sympatický prejav moderátorky, bývalej ministerky zemědělství ČR, Mileny Vicenovej a aktívnu účasť všetkých prítomných.

Semináre „Môj svet je vidiek“

V rámci seminárov, ktoré organizujeme po celom Slovensku sme si pre vás pripravili tieto témy :

  1. Nová spoločná poľnohospodárska politika EÚ (stropovanie platieb, redistribúcia) a rozvoj slovenského vidieka
  2. Starostlivosť o kvalitu pôdu (trvalá udržateľnosť hospodárenia na pôde), ochrana vlastníckych práv a pozemkový fond.
  3. Obnovenie potravinovej sebestačnosti, podpora malého a stredného podnikania, a rodinných fariem (ako základ stability slovenského vidieka)
  4. Krajinotvorba, prepojenie poľnohospodárstva  a cestovného ruchu, rozvoj vidieckeho turizmu

Budeme sa snažiť navštíviť každý kút Slovenska, kde sa s nami budete chcieť stretnúť, vypočuť si nás a poradiť sa s nami,

Tešíme sa na vás a dovidenia v nasledujúcich termínoch :

November :

8. piatok okres Pezinok Kultúrny dom Pezinok 18:00
15. piatok okres Banská Bystrica Reštaurácia Nebuď Labuť, B. Bystrica 18:00
30. sobota okres Prešov, Fintice Sýpka Fintice 15:00

Sme poľovnícky štát?

Ešte pred desiatimi rokmi bolo skôr vzácnosťou uvidieť aj na prechádzke lesom srnku, či líšku. Dnes sa nám stáda diviakov chodia kŕmiť pod okná sídlisk a na cyklotrase prírodou stretnete skôr medveďa ako turistu. Zdravá miera početnosti zvierat bola narušená. Prečo a ako sme dospeli až do takéhoto stavu? A čo s tým?

Slovensko sa mení z agrárneho na poľovnícky štát. Nie je to tak dávno, čo dominovali našej krásnej krajine hlboké lesy a obrobené polia. Dnes? Verejnosť a ochranári bijú na poplach kvôli odlesňovaniu a masívnej zástavbe horských oblastí budovami a cestami, ktorému prisudzujú vinu za to, že zvieratá strácajú svoje prirodzené životné prostredie a sťahujú sa za potravou bližšie k ľudským obydliam. Aj poľnohospodári volajú po akcii, pretože diviaky a raticová zver ich pripravujú o úrodu a spôsobujú ročne škody v miliónoch eur. Niektorí už aj strácajú chuť hospodáriť, lebo nech robia, čo robia, nakoniec vždy škodujú. Udupané polia kukurice, obilnín, vyžraté zemiačnisko, vyryté kríky viniča, ohryzené stromčeky riešia takmer denne a nepomáhajú ani preventívne opatrenia. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora vyčíslila škody spôsobené divou zverou poľnohospodárom v roku 2015 na 12,2 mil. euro, v roku 2017 už na 15,5 mil. euro a za ostatný rok takmer 20 mil. euro. Chceme u nás živiť ľudí, alebo divé zvieratá?

Pritom paradoxne pôsobí aj fakt, že premnožená raticová, no najmä diviačia zver, spôsobuje tiež pokles stavu drobnej divej zveri, ktorá žije na poliach, či v lese – ako sú prepelice, bažanty a tiež – hlucháne. „Taký diviak je agresívny všežravec. Ide po poli ako buldozér – zožerie všetko, čo mu príde do cesty. Vieme, že Tetrov hlucháň nie je príliš zdatný letec, a tak často aj on padne za obeť tomuto predátorovi,“ hovorí skúsený poľnohospodár zo stredného Slovenska. „Ak chceme vyriešiť problém klesajúceho stavu tohto ohrozeného druhu, ale aj  ohrozenia lesov ako takých, na čo nás upozorňuje aj Európska Komisia, musíme súrne vyriešiť aj stav premnoženej divej zveri,“ dodáva.

O akom premnožení divej zveri teda hovoríme? Nie, naozaj už nejde o sto, či tisíc kusov, ale o desiatky tisíc! Za ostatných 50 rokov (najmä však od roku 2009) stúpol stav raticovej zveri (t.j. jelenej, srnčej, danielej a muflónej) 5 až 25-násobne. Diviačej zveri dokonca 30-násobne! Pre lepšiu predstavu – kým v roku 1966 sa na Slovensku ulovilo 2 321 kusov, v roku 2010 to bolo už takmer 40 000 a v sezóne 2017/18 to bolo už 70 000 kusov diviakov! Ide o exponenciálny nárast, pričom nehovoríme o počte populácie, ale len ulovených zvierat. Celá populácia má rádovo vyšší stav. Žiadne obavy o vyhubení diviakov… A za všetko hovorí aj fakt, že v uvedenom roku 1966 boli stavy tetrova natoľko stabilné, že ho bolo možné aj loviť.

Samotní odborníci z Národného lesníckeho centra vo Zvolene pritom označujú tento stav za neúnosný a odporúčajú udržiavať početnosť zveri v takej výške, aby bolo možné zaručiť úspešný rozvoj a obnovu lesa. Následky poškodenia zverou sa síce v poľnohospodárstve dajú obnoviť v priebehu jedného roka (ak má poľnohospodár dostatok prostriedkov a silné nervy), ale v lesnom hospodárstve to môže trvať aj desaťročia. „Je absolútne neprípustné chovať v revíri neúnosne vysoké stavy zveri na úkor lesného hospodárstva a poľnohospodárstva,“ uvádza sa v publikácii Poľovníctvo od autorov Alexandra Bakoša a Pavela Hella, ktorá je základným študijným materiálom na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre.

A to nehovoríme o náraste dopravných nehôd spôsobených stretom s divou zverou (ročne asi 10% z celkového počtu dopravných nehôd) a taktiež ohrozenia ľudí vo voľnej prírode, či dokonca v intraviláne obcí, ktoré pribúdajú. Dospeli sme až k tomu, že v obciach varujú obyvateľov, učia ich ako sa správať pri priamom strete so šelmou, alebo zakazujú deťom voľný pohyb v prírode. Nuž, áno, prírodu je treba chrániť, ale treba aj dodržiavať určitú rovnováhu. Inak je zle. Prečo? Lebo zasa raz platí – „na Slovensku JE TO TAK!“.

Je to tak, lebo uprednostňujeme súkromné záujmy pred verejnými. Pretože vlastníci poľovných revírov, ktorí od roku 2009 nenesú žiadnu zodpovednosť za škodu spôsobenú divou zverou, sú najmä významné politicky aktívne osoby, majetní a „nedotknuteľní“ – skrátka „VIP“. Pretože je dnes módnou zábavkou zastrieľať si a pochváliť sa trofejami. Bez ohľadu na to, kto zvieratá v skutočnosti kŕmi a tratí na tom (rozumej: poľnohospodár a lesník). Lebo poľovníctvo už dávno nie je o ochrane prírody a zveriny. A držiteľov poľovníckeho preukazu je u nás už pomaly toľko, čo zamestnancov v poľnohospodárstve. V ich záujme nie je zachovať stavy zvierat na udržateľnej úrovni, ani riešiť a plniť plány lovu. A je úplne jedno, že Ministerstvo pôdohospodárstva umožňuje loviť takmer po celý rok väčšinu premnožených druhov divých zvierat.

Situácia sa zhoršuje aj preto, že zákony o poľovníctve tvoria poľovníci. Pre poľovníkov. Bez ohľadu na výhrady a pripomienky poľnohospodárskych samosprávnych organizácií prijali aj ostatnú novelu zákona. Porušiac väčšinu zásad tvorby slovenskej legislatívy, ale aj etické princípy dialógu. Nie je pravdou, že tento zákon, ktorý prijala vláda Slovenskej republiky rešpektuje verejný záujem.

A tak sa stala aj z poľnohospodárov a vôbec všetkých užívateľov vinohradov, ovocných sadov a chatárskych záhrad štvaná zver, pretože sa na nich preniesla zodpovednosť za divú zver. Narušená rovnováha medzi zvieratami, ľuďmi a prírodou na Slovensku má a bude mať ďalekosiahle ekonomické a ekologické dopady pre celú krajinu, pokiaľ sa čím skôr zásadne nezmení právny stav. A pokým poľovníci nezmenia svoje správanie a neprevezmú zodpovednosť za svoju činnosť, tak ako je to slušnosťou a zvykom všade inde vo svete.

3.jún 2019

Hnutie SME RODINA pomáhala gazdom na východe Slovenska

V sobotu 4.5.2019 sa v priestoroch obecného úradu Lackovce neďaleko Humenného zišli na pracovnom workshope zástupcovia politického hnutia SME RODINA s občanmi nielen hostiteľskej obce, ale oj širšieho okolia Humenného. Témou bola súčasná situácia v rezorte pôdohospodárstva, vízia a stratégia hnutia SME RODINA v rozvoji vidieka na najbližšie roky.

Viac ako 3-hodinová diskusia jednoznačne potvrdila záujem vidieckeho obyvateľstva o správu veci verejných. Zástupcovia pracovnej skupiny pre poľnohospodárstvo, potravinárstvo a rozvoj vidieka diskutovali s občanmi horného Zemplína na témy :

– Starostlivosť o kvalitu pôdy, trvalá udržateľnosť hospodárenia na pôde

– Ciele novej spoločnej poľnohospodárskej politiky v Európe

– Podpora agropotravinárskeho rezortu a predaja potravín

– Prepojenia poľnohospodárstva a cestovného ruchu v kontexte vidieckeho turizmu

Na stretnutí najviac rezonovali otázky týkajúce sa usporiadania vlastníckych vzťahov k poľnohospodárskej pôde, riešenie užívateľských práv urbariátov, možnosti pestovania, chovu a predaja poľnohospodárskej produkcie a hlavne legislatívna stratégia hnutia SME RODINA po parlamentných voľbách , ktoré sa budú konať v roku 2020.

Ing. Steindl zodpovedal mnohé dotazy na oblasť pozemkov a vlastníctva

Oblasť Zemplína je špecifická v tom, že je to jeden z exponovaných regiónov, kde sa naplno prejavila sila, štátom podporovaných korupčných štruktúr a je preto dôležité, aby práve v týchto regiónoch sme urobili maximum, aby sme navrátili dôveru ľudí v štát.

A práve takýmto formátom vecnej diskusie bez mikrofónov, svetiel, ale hlavne osobným kontaktom zástupcov parlamentnej strany s bežnými občanmi chceme ubezpečiť ľudí, že politika sa dá robiť aj odborne, slušne a hlavne bez korupcie a krytia podivnými finančnými skupinami.