Semináre „Môj svet je vidiek“

V rámci seminárov, ktoré organizujeme po celom Slovensku sme si pre vás pripravili tieto témy :

  1. Nová spoločná poľnohospodárska politika EÚ (stropovanie platieb, redistribúcia) a rozvoj slovenského vidieka
  2. Starostlivosť o kvalitu pôdu (trvalá udržateľnosť hospodárenia na pôde), ochrana vlastníckych práv a pozemkový fond.
  3. Obnovenie potravinovej sebestačnosti, podpora malého a stredného podnikania, a rodinných fariem (ako základ stability slovenského vidieka)
  4. Krajinotvorba, prepojenie poľnohospodárstva  a cestovného ruchu, rozvoj vidieckeho turizmu

Budeme sa snažiť navštíviť každý kút Slovenska, kde sa s nami budete chcieť stretnúť, vypočuť si nás a poradiť sa s nami,

Tešíme sa na vás a dovidenia v nasledujúcich termínoch :

September :

13. piatok okres Nové Zámky Reštaurácia Zlatý Lev, M. Oláha 44/10, Nové Zámky 18:00
14. sobota okres Komárno Reštaurácia Squash Centrum, Štúrova 5, Komárno 17:00
20. piatok okres Svidník Obecný úrad Rakovčík 18:00
21. sobota okres Bardejov Obecný úrad Gaboltov 16:00
27. piatok okres Vranov Gazdovské dni
28. sobota okres Kežmarok Mestské kultúrne stredisko, Starý trh 518/47, Kežmarok 16:00

Sme poľovnícky štát?

Ešte pred desiatimi rokmi bolo skôr vzácnosťou uvidieť aj na prechádzke lesom srnku, či líšku. Dnes sa nám stáda diviakov chodia kŕmiť pod okná sídlisk a na cyklotrase prírodou stretnete skôr medveďa ako turistu. Zdravá miera početnosti zvierat bola narušená. Prečo a ako sme dospeli až do takéhoto stavu? A čo s tým?

Slovensko sa mení z agrárneho na poľovnícky štát. Nie je to tak dávno, čo dominovali našej krásnej krajine hlboké lesy a obrobené polia. Dnes? Verejnosť a ochranári bijú na poplach kvôli odlesňovaniu a masívnej zástavbe horských oblastí budovami a cestami, ktorému prisudzujú vinu za to, že zvieratá strácajú svoje prirodzené životné prostredie a sťahujú sa za potravou bližšie k ľudským obydliam. Aj poľnohospodári volajú po akcii, pretože diviaky a raticová zver ich pripravujú o úrodu a spôsobujú ročne škody v miliónoch eur. Niektorí už aj strácajú chuť hospodáriť, lebo nech robia, čo robia, nakoniec vždy škodujú. Udupané polia kukurice, obilnín, vyžraté zemiačnisko, vyryté kríky viniča, ohryzené stromčeky riešia takmer denne a nepomáhajú ani preventívne opatrenia. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora vyčíslila škody spôsobené divou zverou poľnohospodárom v roku 2015 na 12,2 mil. euro, v roku 2017 už na 15,5 mil. euro a za ostatný rok takmer 20 mil. euro. Chceme u nás živiť ľudí, alebo divé zvieratá?

Pritom paradoxne pôsobí aj fakt, že premnožená raticová, no najmä diviačia zver, spôsobuje tiež pokles stavu drobnej divej zveri, ktorá žije na poliach, či v lese – ako sú prepelice, bažanty a tiež – hlucháne. „Taký diviak je agresívny všežravec. Ide po poli ako buldozér – zožerie všetko, čo mu príde do cesty. Vieme, že Tetrov hlucháň nie je príliš zdatný letec, a tak často aj on padne za obeť tomuto predátorovi,“ hovorí skúsený poľnohospodár zo stredného Slovenska. „Ak chceme vyriešiť problém klesajúceho stavu tohto ohrozeného druhu, ale aj  ohrozenia lesov ako takých, na čo nás upozorňuje aj Európska Komisia, musíme súrne vyriešiť aj stav premnoženej divej zveri,“ dodáva.

O akom premnožení divej zveri teda hovoríme? Nie, naozaj už nejde o sto, či tisíc kusov, ale o desiatky tisíc! Za ostatných 50 rokov (najmä však od roku 2009) stúpol stav raticovej zveri (t.j. jelenej, srnčej, danielej a muflónej) 5 až 25-násobne. Diviačej zveri dokonca 30-násobne! Pre lepšiu predstavu – kým v roku 1966 sa na Slovensku ulovilo 2 321 kusov, v roku 2010 to bolo už takmer 40 000 a v sezóne 2017/18 to bolo už 70 000 kusov diviakov! Ide o exponenciálny nárast, pričom nehovoríme o počte populácie, ale len ulovených zvierat. Celá populácia má rádovo vyšší stav. Žiadne obavy o vyhubení diviakov… A za všetko hovorí aj fakt, že v uvedenom roku 1966 boli stavy tetrova natoľko stabilné, že ho bolo možné aj loviť.

Samotní odborníci z Národného lesníckeho centra vo Zvolene pritom označujú tento stav za neúnosný a odporúčajú udržiavať početnosť zveri v takej výške, aby bolo možné zaručiť úspešný rozvoj a obnovu lesa. Následky poškodenia zverou sa síce v poľnohospodárstve dajú obnoviť v priebehu jedného roka (ak má poľnohospodár dostatok prostriedkov a silné nervy), ale v lesnom hospodárstve to môže trvať aj desaťročia. „Je absolútne neprípustné chovať v revíri neúnosne vysoké stavy zveri na úkor lesného hospodárstva a poľnohospodárstva,“ uvádza sa v publikácii Poľovníctvo od autorov Alexandra Bakoša a Pavela Hella, ktorá je základným študijným materiálom na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre.

A to nehovoríme o náraste dopravných nehôd spôsobených stretom s divou zverou (ročne asi 10% z celkového počtu dopravných nehôd) a taktiež ohrozenia ľudí vo voľnej prírode, či dokonca v intraviláne obcí, ktoré pribúdajú. Dospeli sme až k tomu, že v obciach varujú obyvateľov, učia ich ako sa správať pri priamom strete so šelmou, alebo zakazujú deťom voľný pohyb v prírode. Nuž, áno, prírodu je treba chrániť, ale treba aj dodržiavať určitú rovnováhu. Inak je zle. Prečo? Lebo zasa raz platí – „na Slovensku JE TO TAK!“.

Je to tak, lebo uprednostňujeme súkromné záujmy pred verejnými. Pretože vlastníci poľovných revírov, ktorí od roku 2009 nenesú žiadnu zodpovednosť za škodu spôsobenú divou zverou, sú najmä významné politicky aktívne osoby, majetní a „nedotknuteľní“ – skrátka „VIP“. Pretože je dnes módnou zábavkou zastrieľať si a pochváliť sa trofejami. Bez ohľadu na to, kto zvieratá v skutočnosti kŕmi a tratí na tom (rozumej: poľnohospodár a lesník). Lebo poľovníctvo už dávno nie je o ochrane prírody a zveriny. A držiteľov poľovníckeho preukazu je u nás už pomaly toľko, čo zamestnancov v poľnohospodárstve. V ich záujme nie je zachovať stavy zvierat na udržateľnej úrovni, ani riešiť a plniť plány lovu. A je úplne jedno, že Ministerstvo pôdohospodárstva umožňuje loviť takmer po celý rok väčšinu premnožených druhov divých zvierat.

Situácia sa zhoršuje aj preto, že zákony o poľovníctve tvoria poľovníci. Pre poľovníkov. Bez ohľadu na výhrady a pripomienky poľnohospodárskych samosprávnych organizácií prijali aj ostatnú novelu zákona. Porušiac väčšinu zásad tvorby slovenskej legislatívy, ale aj etické princípy dialógu. Nie je pravdou, že tento zákon, ktorý prijala vláda Slovenskej republiky rešpektuje verejný záujem.

A tak sa stala aj z poľnohospodárov a vôbec všetkých užívateľov vinohradov, ovocných sadov a chatárskych záhrad štvaná zver, pretože sa na nich preniesla zodpovednosť za divú zver. Narušená rovnováha medzi zvieratami, ľuďmi a prírodou na Slovensku má a bude mať ďalekosiahle ekonomické a ekologické dopady pre celú krajinu, pokiaľ sa čím skôr zásadne nezmení právny stav. A pokým poľovníci nezmenia svoje správanie a neprevezmú zodpovednosť za svoju činnosť, tak ako je to slušnosťou a zvykom všade inde vo svete.

3.jún 2019

Hnutie SME RODINA pomáhala gazdom na východe Slovenska

V sobotu 4.5.2019 sa v priestoroch obecného úradu Lackovce neďaleko Humenného zišli na pracovnom workshope zástupcovia politického hnutia SME RODINA s občanmi nielen hostiteľskej obce, ale oj širšieho okolia Humenného. Témou bola súčasná situácia v rezorte pôdohospodárstva, vízia a stratégia hnutia SME RODINA v rozvoji vidieka na najbližšie roky.

Viac ako 3-hodinová diskusia jednoznačne potvrdila záujem vidieckeho obyvateľstva o správu veci verejných. Zástupcovia pracovnej skupiny pre poľnohospodárstvo, potravinárstvo a rozvoj vidieka diskutovali s občanmi horného Zemplína na témy :

– Starostlivosť o kvalitu pôdy, trvalá udržateľnosť hospodárenia na pôde

– Ciele novej spoločnej poľnohospodárskej politiky v Európe

– Podpora agropotravinárskeho rezortu a predaja potravín

– Prepojenia poľnohospodárstva a cestovného ruchu v kontexte vidieckeho turizmu

Na stretnutí najviac rezonovali otázky týkajúce sa usporiadania vlastníckych vzťahov k poľnohospodárskej pôde, riešenie užívateľských práv urbariátov, možnosti pestovania, chovu a predaja poľnohospodárskej produkcie a hlavne legislatívna stratégia hnutia SME RODINA po parlamentných voľbách , ktoré sa budú konať v roku 2020.

Ing. Steindl zodpovedal mnohé dotazy na oblasť pozemkov a vlastníctva

Oblasť Zemplína je špecifická v tom, že je to jeden z exponovaných regiónov, kde sa naplno prejavila sila, štátom podporovaných korupčných štruktúr a je preto dôležité, aby práve v týchto regiónoch sme urobili maximum, aby sme navrátili dôveru ľudí v štát.

A práve takýmto formátom vecnej diskusie bez mikrofónov, svetiel, ale hlavne osobným kontaktom zástupcov parlamentnej strany s bežnými občanmi chceme ubezpečiť ľudí, že politika sa dá robiť aj odborne, slušne a hlavne bez korupcie a krytia podivnými finančnými skupinami.

V Čadci predstavili odborníci riešenia pre kysucký región

V sobotu 9.3.2019 sa konal v mestskom kultúrnom centre v Čadci odborný workshop. Ten zastrešilo hnutie SME RODINA, ktorej odborníci prišli do Čadce predstaviť svoje riešenia v oblasti poľnohospodárstva, rozvoja vidieka a dopravy. Plná sála nasvedčovala tomu, že na Kysuciach je záujem o riešenia problémov, ktoré sa týkajú poľnohospodárstva, potravín, hospodárenia s pozemkami, lesmi a katastrofálnou dopravnou situáciou. Prinášame stručný prehľad tém, o ktorých sa v Čadci hovorilo :

Jaroslav Karahuta načrtol novú víziu pre potravinovú sebestačnosť.

Vedúci pracovnej skupiny pôdohospodárstvo, potravinárstvo a regionálny a tieňový minister pre tento rezort predstavil aktualizovanú koncepciu potravinovej sebestačnosti. Pripomenul, že Slovensko z hľadiska produkcie potravín sa nachádza v stave potravinového rizika. Naša sebestačnosť je na úrovni 38% čo znamená, že z hľadiska produkcie potravín, v prípade krízových situácii, nie sme schopný ako štát splniť ani základné výživové nároky občanov Slovenskej republiky. Toto číslo je ešte horšie v oblasti Kysúc, kde môže sebestačnosť klesnúť pod 30%.

Jaroslav Karahuta

Jaroslav Karahuta predstavil komplex ekonomických opatrení v hodnote 70 mil. EUR ročne, ako aj súbor krátkodobých a dlhodobých legislatívnych úprav, pričom za prioritu označil pozemkové úpravy, legislatívne zmeny v oblasti predaja z dvora, inštitútu sezónnej práce, prijatie proti korupčnej legislatívy a naštartovanie projektu Vidiek živí mesto. Z dlhodobých projektov je to prijatie zákona o rodinných farmách, zavedenie centrálnej evidencie užívateľských zmlúv v náväznosti na čerpanie dotácii z I. piliera, prijatie opatrení na zastavenie úpadku kvality poľnohospodárskej pôdy a vysporiadanie pozemkov pod hospodárskymi dvormi.

Poľnohospodárska pôda patrí do rúk slovenským farmárom a gazdom, nie developerom a špekulantom.

Odborník hnutia na pozemkovú reformu a pôdny manažment Dalibor Steindl najskôr oboznámil

Dalibor Steindl

publikum s procesmi, ktorými môžu zasiahnuť do niektorých konaní na Slovenskom pozemkovom fonde. Vyzval prítomných, aby sa nebáli dávať pripomienky pri zverejnených právnych aktoch pokiaľ vidia v predložených dokumentoch problém.

Následne predstavil svoje priority v oblasti pozemkovej reformy, medzi ktoré zaradil aj urýchlené ukončenie reštitučných konaní. Bez tých nie je možné začať pozemkové úpravy tak ako ich deklarujú ostatné politické subjekty. Dalibor Steindl rovnako vyzval na revíziu tzv. vydržaní, nakoľko sa na Slovensku neustále dejú podvody vydržaním existujúcich vlastníkov. To je aj problém mnohých katastrov kysuckých okresov.

Odborník na prvovýrobu Jozef Fabian predstavil možnosti zvýšenia produkcie v živočíšnej výrobe v hornatej oblasti severného Slovenska. Zvýšenie produkcie vidí hlavne v chove oviec a kôz a následného s

Jozef Fabian

pracovania produktov nielen mliečneho a mäsného charakteru.

Je veľmi pravdepodobné, že príprava na nové programovacie obdobie sa nestihne vykon

ať do 1.1.2021, ako sa pôvodne plánovalo.

Aj táto veta odznela z úst odborníčky na priame platby Lady Debnárovej. V júni 2018, po predchádzajúcom prieskume v spoločnosti, predstavili Európsky Parlament a Rada návrhy nariadení, ktoré definujú základné ciele Spoločnej poľnohosp. politiky (SPP) po roku 2020. V rámci deviatich bodov ide predovšetkým o naplnenie potrieb spoločnosti, ktorá očakáva od poľnohospodárov nielen produkciu kvalitných a bezpečných potravín, ale tiež ochranu životného prostredia, vzácnych biotopov, biodiverzity v krajine a aktivity pre boj s klimatickými zmenami.

Už dnes je však jasné, aj kvôli odchodu Veľkej Británie z EÚ, že rozpočet na SPP bude pravdepodobne až o 12% nižší. Taktiež z pohľadu očakávaných volieb do Európskeho Parlamentu (V.2019) a Európskej Komisie (X.2019), možno predpokladať, že príprava na nové programovacie obdobie sa nestihne vykonať do 1.1.2021, ako sa pôvodne plánovalo. Pravdepodobnejší je scenár prechodného obdobia, možno až do roku 2023.

V každom prípade je potrebné už dnes venovať všetko úsilie príprave strategického dokumentu   a zapojiť do tvorby nášho národného strategického plánu všetkých zástupcov poľnohospodárskej praxe na Slovensku!