Dopady koronakrízy na poľnohospodárstvo vo svete

V roku 2019 celková hodnota zahraničného obchodu krajín Európskej únie s agrokomoditami dosiahla rekordných 270,5 mld. euro. Trend sa držal ešte aj v úvode tohto roku. No od začiatku celosvetovej pandémie vírusu COVID-19 sú obchodné vyhliadky nepredvídateľné a tradičné trhy padli. Zrazu sa zmenil aj dopyt po potravinách. Spotrebitelia spanikárili a začali si vytvárať zásoby skladných surovín, ako je múka, ryža, cestoviny, konzervované ovocie a zelenina. Na druhej strane, po uzatvorení reštaurácií, hotelov, kaviarní a barov, klesol záujem o luxusnejší tovar, ako je kvalitné výrezové mäso, víno, špeciálne syry, alebo o kvety. Ale tiež o čerstvé mlieko, jahňacinu, ryby a morské plody. Táto zmena mala priamy a negatívny dopad na výrobcov agrokomodít po celom svete. Poľnohospodári a potravinári boli odrazu postavení pred situáciu, na ktorú sa nikto z nich nemohol včas pripraviť. Svedectvo o tom prinášajú poľnohospodárski novinári združení v medzinárodnej organizácii IFAJ.

 

 

Spojených štátoch amerických pandémia spôsobila napätie takmer u všetkých poľnohospodárskych komodít, keďže sa narušila ich distribučná sieť. Neistota vládne aj v zahraničných obchodných vzťahoch, najmä s Čínou. Zníženie počtu zamestnancov v spracovateľských podnikoch viedlo k obmedzeniu odbytu pre chovateľov, najmä hydiny a ošípaných. Tí tak museli prijať drastické rozhodnutia, a buď niektoré zvieratá usmrtiť, alebo spomaliť produktivitu znížením kŕmnych dávok. Zatvorenie škôl a reštaurácií zastavilo odber čerstvého mlieka, vajec a slaniny – tradičných amerických raňajok. No okrem toho prudko klesla aj cena kukurice, bezprostredne po prepade ceny ropy na svetovom trhu klesol dopyt po bioetanole z tejto plodiny. Farmárom nepomohla ani petícia za obnovenie označovania domáceho pôvodu potravín, ani povolanie národnej gardy do bitúnkov, ktoré zostali bez zamestnancov.

V Kanade najmä pestovatelia ovocia a zeleniny čelia masívnemu úbytku pracovnej sily, pretože sezónni zamestnanci z Jamajky, Trinidadu a Tobaga, či z Mexika zostali za hranicami. Pandémia zasiahla nepriaznivo aj mäsospracujúci priemysel, hoci ľuďom zamestnaným v agropotravinárstve sa zvýšila hodinová odmena na 2 CAD za hodinu. Zmenilo sa aj správanie spotrebiteľov, ktorí sa pred pandémiou zameriavali na označenia potravín, no dnes im postačí, ak dostanú bezpečné potraviny v dostatočnom množstve, aby uživili rodinu. Kanadská federálna vláda povzbudzuje obyvateľov, aby pomohli domácim farmárom a vyhlásila poľnohospodárstvo za významnú službu národu.

 

Potravinový reťazec v Severnom Írsku, podobne ako aj v celej Veľkej Británii, narušil len nedostatok pracovitých rúk ľudí z krajín východnej Európy. Mnoho búrz s dobytkom sa konalo prostredníctvom online videí. Najhoršie boli postihnutí asi producenti mlieka vo vnútrozemí Británie, keďže kaviarne prestali odoberať čerstvé mlieko a spracovatelia meškali s platbami za dodávky. Navyše, každé tretie jahňa sa vyvážalo, no tento rok ich cena výrazne poklesla.

Najviac postihnutým sektorom v Holandsku je „florikultúra“ – teda produkcia kvetov, ktorá ide na 85 percent na vývoz a obchod dosahuje hodnotu 6,2 mld. euro ročne. Kvety sú luxusným tovarom a náhle zatvorenie hraníc a pokles dopytu dostal mnohých výrobcov okamžite do problémov. Zničených bolo množstvo kvetín a padol aj trh s cibuľkami kvetov. Aj keď tamojšia vláda poskytla rýchlu podporu v sume 650 mil. euro, pre mnohých podnikateľov to bol aj tak koniec biznisu. Ďalším postihnutým sektorom boli zemiaky s ročnou produkciou 4 mil. ton, ktoré prevažne končili vo Francúzsku ako hranolčeky. Koronakríza ubrala 60 až 90 percent dopytu po mrazených zemiakových produktoch. A tak takmer milión ton zemiakov zožrali buď kravy, alebo bioplynky. Problém je aj s pracovnou silou, najmä pre výrobcov čerstvej zeleniny, napr. uhoriek, paradajok, čili papričiek. Problémy spôsobilo aj zatvorenie hraníc s Belgickom.

Pokles turizmu v Španielsku, Taliansku alebo Francúzsku spôsobil menší dopyt po čerstvých rybách a morských plodoch, víne a syroch od tradičných odberateľov – reštaurácií, kaviarní a hotelov. Priamy dopad na prvovýrobu bude mať aj nedostatok sezónnych pracovníkov z Maroka a iných afrických krajín. Vo Francúzsku sa rozhodli prebytok čerstvého mlieka na trhu sušiť, zeleninu mraziť, a tak uskladniť na dlhšiu dobu. Aj obilie zostáva nateraz v domácich skladoch. Európski spracovatelia paradajok obmedzujú predaj konzerv aj veľkým klientom.

Zatiaľ čo v niektorých štátoch sveta trápi agropotravinársky sektor spomalený export výrobkov, iné krajiny naopak zámerne pozastavujú vývozy základných surovín. Napríklad Ukrajina zvažuje zákaz vývozu pšenice, o čo požiadali tamojší pekári a mlynári, aby udržali cenu chleba a pečiva. Podobne Ruská federácia obmedzuje vývoz pšenice s cieľom zachovať si dostatok zásob pre domáce spracovanie počas koronakrízy. A týka sa to aj ďalších významných producentov obilia ako je Kazachstan, či Rumunsko. Všetci sa usilujú zabezpečiť dostatok potravín pre svojich obyvateľov. Tradiční výrobcovia ryže, ako India, Vietnam, Kambodža, zasa obmedzujú vývoz ryže do sveta. Kvôli prepadu cien ropy aj bohaté štáty Stredného východu musia zrazu zvyšovať daň (a tým aj cenu) dovážaných sladených nealkoholických nápojov a cigariet, aby pokryli deficit v rozpočte.

Medzitým sme sa aj na Slovensku prebudili do reality – potravinová sebestačnosť dosahuje u nás sotva 40%. Spotrebitelia vykúpili z predajní múku, cukor, toaletný papier, balené mlieko a ďalšie trvanlivé produkty, čím potešili hlavne obchodníkov, ktorí zaznamenali vyšší predaj ako pred Vianocami. Horšie sú na tom čerstvé a luxusnejšie potraviny. Rozkolísaný trh už zasiahol domácich chovateľov ošípaných, výkrmového i mliečneho dobytka, výrobcov vína, syrov. Uzatvorenie hraníc spomalilo aj zahraničný obchod so zrninami, čo využili niektorí domáci spracovatelia na odôvodnenie zníženia výkupných cien od prvovýrobcov.

Európska Komisia reagovala začiatkom mája prijatím balíka mimoriadnych opatrení, ktorými chce rýchlo pomôcť európskym prvovýrobcom agrokomodít. Napríklad podporuje súkromné skladovanie po určitú dobu, alebo umožňuje uvoľniť jednorazovú podporu z eurofondov určených pre II. pilier (PRV) malým farmárom (5 000 €), či väčším agropotravinárom (50 000 €). Je teraz na vládach jednotlivých členských krajín, ako a ktoré z týchto opatrení uplatnia.

No ekonómovia očakávajú ešte horšie ekonomické dopady koronakrízy, pretože svet je síce schopný vyrobiť dostatok potravín pre všetkých, ale nedokáže ho dostať tam, kde je potrebné dostatočne rýchlo a v požadovanom množstve. Aj podľa najoptimistickejších odhadov by kapacita potravinového reťazca vo svete mala klesnúť na 70 až 75% pôvodného objemu. Aj keď nie je pravdepodobné, že by vlády vyspelých štátov zaviedli prídelový systém na potraviny, no sily trhu zrejme budú diktovať ceny a dostupnosť niektorých potravín. Najhoršie to postihne skupinu najchudobnejších, pretože už dnes viaznu dodávky potravín do preľudnených slumov v Brazílii, Mexiku, Južnej Afrike, ale aj Indii a ďalších. Sociálne nepokoje očakáva aj Ruská federácia. V niektorých krajinách sa dokonca aktivizujú kriminálne živly a mafie, ktoré si ľudí nakláňajú na svoju stranu dodávkami potravín, podkopávajúc tak autoritu vlád. Najpravdepodobnejším scenárom je recesia.

Pandémia koronavírusu ukázala slabé miesta v poľnohospodárstve aj v potravinovom distribučnom systéme krajín sveta, ale aj silu ľudskej vôle. V mnohých štátoch si uvedomili význam tohto sektora národného hospodárstva a menia pohľad na výrobcov potravín. Čoraz častejšie ich vnímajú ako hrdinov. A niektorí ľudia sa už začínajú hlásiť do zamestnania s cieľom nielen pomôcť, ale zároveň získať príjem a istotu prežitia. Lebo len s funkčným agropotravinárstvom v krajine je to možné.

 

Lada Debnárová, 7.máj 2020.

 

Zdroje informácií:

https://www.theland.com.au/story/6748117/view-from-abroad-on-covid-19/?cs=4941&fbclid=IwAR1ZPVqRY8YQ5Ha33ri6PGLLfzKVHzxLZC-E9YEEEBEo2GMiL0cz5JN-gCw

https://www.janecraigie.com/international-agricultural-communicators-connecting-amid-covid-19/

https://ec.europa.eu/info/news/coronavirus-eu-and-21-other-wto-members-pledge-ensure-well-functioning-global-food-supply-chains-2020-apr-23_en

https://ihsmarkit.com/research-analysis/article-who-is-likely-to-go-without-food-in-the-looming-supply.html

https://www.obilninari.sk/2020/04/30/svetovy-obchod-s-agrokomoditami-pocas-koronakrizy/

Podpora chovu oviec a kôz patrí medzi dôležité priority hnutia SME RODINA.

Ovčiarstvo  a chov kôz má v rámci živočíšnej produkcie svoje špecifické postavenie, pretože okrem produkcie vlny, mäsa, mlieka a produktov z mlieka je ovčiarstvo dôležitým faktorom rozvoja vidieka, vidieckej zamestnanosti a strategicky dôležitým faktorom krajinotvorby Slovenska.

Dnešný stav oviec, je ktorý je pod kritickou hranicou 350 tis. ks  a preto ak chceme, aby naše lúky nezarastali kriakmi a aby z našich pasienkov sa nestratili zvonce, musíme prijať sériu systémových opatrení a vrátiť ovčiarstvo na úroveň, ktorá mu právom patrí

Musíme urobiť maximum preto, aby nám v priebehu najbližších rokov začali rásť stavy oviec tak, aby sme čo najskôr ich počty zvýšili na želateľných 600 tis. ks.

Predseda parlamentného výboru NR SR pre poľnohospodárstvo Jaroslav Karahuta predstavil sériu nevyhnutných systémových opatrení a prvé výsledky sa ukázali už teraz v období tzv. jahňacej krízy.

Aktivitami poslanca NR SR za hnutie SME RODINA Jaroslava Karahutu a riaditeľa Zväzu chovateľov oviec a kôz Slavomírom Reľovským, v spolupráci s rezortným ministrom pôdohospodárstva J. Mičovským a predstaviteľmi obchodných združení a obchodných sieti sa nám podarilo za posledný mesiac znížiť kritický stav 80 000 jahniat, ktoré chovatelia nevedeli predať na dnešný stav 9 000 ks. A to všetko bez 1 EURa pomoci zo štátneho rozpočtu.

Ak chceme pre budúcnosť predísť dnešným krízovým stavom v chove oviec, navrhli sme 3 systémové opatrenia, ktoré by mali stabilizovať chov oviec, ale hlavne zabezpečiť ich rast a tým aj rast životnej úrovne najchudobnejších regiónov severného, severovýchodného, východného a južného Slovenska.

  1. Zmena prepočtu hodnoty dobytčej jednotky na úroveň hodnoty u hovädzieho dobytka, čím by sa zvýšila sadzba na ovcu z dnešných 17 EUR na cca 40 EUR
  2. V rámci výrobno- odbytového združenia chovateľov oviec s aktívnou spoluúčasťou štátu vybudovať prevádzku na spracovanie vlny, čím by chovatelia za rok ušetrili v rámci Slovensko okolo 400 000 EUR, čo je vlastne hodnote technológie na spracovanie vlny.
  3. Zabezpečenie trvalých dodávok jahniaceho mäsa a výrobkov z ovčieho mlieka na pulty obchodných reťazcov. Toto opatrenie sa praktický už napĺňa a 2 reťazce už zaradili jahňacinu do trvalého sortimentu a ďalšie 2 to budú skúšať formou predajných akcii s tým, že ak sa zrealizuje predaj aspoň minimálneho množstva, bude jahňacina zaradená taktiež do trvalého sortimentu.
Predseda hnutia SME RODINA Boris Kollár, rektorka UVLaF Košice Prof. MVDr. Jana Mojžišová PhD.

Hnutie SME RODINA podporí na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach vedu a výskum.

Dôležitou prioritou, ktorú bude presadzovať hnutie SME RODINA po voľbách 2020 je generačná obmena v rezorte poľnohospodárstva, zvýšenie efektivity agropotravinárskeho sektora a produkciu zdravých slovenských potravín.

„Ak chceme efektívne zvládnuť rezort pôdohospodárstva a byť sebestační v produkcii zdravých slovenských potravín, nemôžeme čakať so založenými rukami. Musíme vyvinúť maximálne úsilie, aby sme definitívne odvrátili riziko potravinovej závislosti, v ktorej sa nachádza Slovenská republika, po nezvládnutých transformačných procesoch od vstupu do EÚ“

uviedol na úvod rokovania s vedením Košickej veterinárskej univerzity predseda hnutia SME RODINA Boris Kollár.

Rektorka univerzity Prof. MVDr. Jana Mojžišová PhD. zhodnotila nízku úroveň spolupráce univerzity a Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a očakáva od nového vedenia ministerstva pôdohospodárstva ďaleko konštruktívnejší a hlavne vecný prístup. Košická veterinárska univerzita patrí k medzi najvýznamnejšie svojho druhu v EÚ, čo potvrdzujú aj stovky zahraničných študentov, ktorí si tu rozširujú svoje vzdelanie v oblasti starostlivosti o zvieratá a hygienu produkcie potravín.

Predseda hnutia SME RODINA Boris Kollár,  rektorka UVLaF Košice Prof. MVDr. Jana Mojžišová PhD.

Predseda hnutia SME RODINA Boris Kollár, rektorka UVLaF Košice Prof. MVDr. Jana Mojžišová PhD. Tím líder hnutia SME RODINA pre poľnohospodárstvo, potravinárstvo a regionálny rozvoj MVDr. Jaroslav Karahuta

Priority spolupráce hnutia SME RODINA s Univerzitou veterinárskeho lekárstva predstavil na rokovaní  tímlíder pre poľnohospodárstvo , potravinárstvo a regionálny rozvoj MVDr. Jaroslav Karahuta.

Naša jediná veterinárska univerzita si zaslúži ďaleko väčšiu pozornosť a podporu hlavne vo vedecko-výskumnej oblasti, kde by mala byť odborným garantom udržateľnosti celého potravinového reťazca ako aj odborným garantom produkcie zdravých slovenských potravín . V 5,5 miliónovej krajine, akou je Slovenská republika, pri našich takmer ideálnych klimatických podmienkach na produkciu potravín mierneho klimatického pásma, nemôžeme v žiadnom prípade tolerovať takú úroveň  závislosti na dovoze potravín, v ktorej sa nachádza Slovensko – uviedol Jaroslav Karahuta.

Plné regále v obchodných sietiach nie sú zárukou potravinovej bezpečnosti štátu, ale skôr prejavom ekonomickej sily obchodných reťazcov.

Pred nami sú dôležité celosvetové výzvy ako je antimikrobiálna rezistencia, ktorá je časovanou bombou pre ľudstvo pre obdobie najbližších 30 rokov. Nebezpečenstvo rezistencie, hlavne na antibiotika je v tom, že v roku 2050 sa predpokladá, že úmrtia z titulu odolnosti baktérii na antibiotiká bude vyššia ako sú dnes úmrtia na rakovinu – zhodli sa na uvedenom, rektorka UVLF Košice Prof. MVDr. Jana Mojžišová a odborný garant hnutia SME RODINA MVDr. Jaroslav Karahuta.

rektorka UVLaF Košice Prof. MVDr. PhD Jana Mojžišová hodnotí spoluprácu s MPaRV SR ako nedostatočnú

rektorka UVLaF Košice Prof. MVDr. PhD Jana Mojžišová hodnotí spoluprácu s MPaRV SR ako nedostatočnú

Okrem rezistencie na antibiotiká sú aj ďalšie akútne príčiny dôležitosti spolupráce rezortu pôdohospodárstva a UVLF Košice. Veľkou výzvou pre udržateľnosť zdravého potravinového reťazca je rozširujúci sa výskyt plesňových toxínov v krmivách hospodárskych zvierat a v oblasti vzdelávania je to generačná obmena ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve ako aj zriaďovanie nových študijných odborov pre mladých ľudí, so záujmom získania vysokoškolského vzdelania, hlavne v oblasti starostlivosti o živočíšnu produkciu.

Návšteva predsedu hnutia SME RODINA Borisa Kollára a tím lídra pre poľnohospodárstvo, potravinárstvo a regionálny rozvoj Jaroslava Karahuta sa ukončila prehliadkou univerzity, malej univerzitnej mliekarne a špičkovej Univerzitnej veterinárnej nemocnice, kotrými KOllárovcov previedla  Prorektorka pre klinickú činnosť a styk s praxou prof. MVDr. Alexandra Trbolová PhD. a Prorektor pre rozvoj školy a hodnotenie kvality prof. Jozef Nagy PhD.

Boris Kolár a Jaroslav Karahuta v malej univerzitnej mliekarni

Boris Kolár a Jaroslav Karahuta v malej univerzitnej mliekarni

Prorektorka  prof. MVDr. Alexandra Trbolová PhD a Boris Kollár v Univerzitnej nemocnici

Prorektorka prof. MVDr. Alexandra Trbolová PhD a Boris Kollár v Univerzitnej nemocnici

Stredoeurópska konferencia rodinných fariem skončila spoločným memorandom

V krásnom kraji českej Vysočiny, na príznačnom mieste starého gazdovského dvora v meste Telč, sa stretli zástupcovia rodinných fariem z Čiech, ako aj predstavitelia ďalších európskych krajín. Za Slovensko sa konferencie s názvom „Rodinné farmy – základ evropského zemědělství“ zúčastnili aj členovia pracovnej skupiny hnutia Sme rodina pre poľnohospodárstvo, potravinárstvo a regionálny rozvoj, pod vedením MVDr. Jaroslava Karahutu.

Výsledkom dvojdňovej konferencie je spoločné memorandum, v ktorom účastníci konferencie deklarujú :

1.Rodinné farmy majú zo svojej podstaty záujem na zachovanie životného prostredia, vody, pôdy a biodiverzity v čo najlepšom stave pre ďalšie generácie.

2.Rodinné farmy sú dôležité aj pre mnohé nefinančné prínosy pre spoločnosť. Ich špecifické funkcie a činnosti v priestore vidieka sú nenahraditeľné.

3.Systém musí byť otvorený pre mladých farmárov do 40 rokov. Zachovanie generačný kontinuity v obhodspodoravní fariem je kľúčové.

4.Vrámci SPP EÚ (Spoločnej poľn.politiky) je nutné jednoznačne lepšie zacieliť priame platby na najohrozenejšie skupiny žiadateľov, teda najmä na menšie a stredné farmy.

5.Na rodinné farmy veľmi zásadne dopadá rastúca byrokracia, ktorú z podstaty svojej činnosti len ťažko zvládajú. Je nevyhnutné výrazne zjednodušiť administratívu súvisiacu s podporou a kontroly, ktoré sú na ne naviazané.

účastníci konferencie

Vyše stovky účastníkov z radov poľnohospodárov privítal Jaroslav Šebek, predseda Asociace soukromých zemědělců („ASZ“), ktorá zastupuje vyše 8 000 členských subjektov s priemernou výmerou 150 hektárov na jednu farmu. Aj v Čechách majú poľnohospodári podobné problémy ako na Slovensku – z celkového počtu 28 000 podnikateľov väčšinu (70%) finančných podpôr vyčerpá iba asi 10% tých najväčších subjektov a zvyšných 90% farmárov (väčšinou malé a mikropodniky) sa musí podeliť o zostávajúcich 30% zdrojov. Aj preto je ASZ ja povinné stropovanie (mimo ekoschém a bez započítania mzdových nákladov) a podporuje redistributívne platby pre všetkých žiadateľov. Veľmi dôležitá bude nielen definícia „aktívneho farmára“, kde sa má zohľadňovať najmä počet zamestnancov a ročný obrat, ale tiež upresnenie zmyslu pojmov ako sú napr. „poľnohospodárske činnosti“. Aj našich západných susedov trápi problém generačnej obmeny a obávajú sa administratívnej záťaže pri sledovaní „živinovej bilancie“ v rámci navrhovaných opatrení tzv. „zelenej architektúry“ novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2020.

Potešujúcou a najmä atraktívnou súčasťou medzinárodnej konferencie bola aj účasť a príspevky nových českých poslancov Európskeho parlamentu. Veronika Vrecionová (ODS/ECR), ktorá je členkou výboru EP AGRI aj REGI, pripomenula svoje štyri priority v rámci budúcej európskej agrárnej politiky: predovšetkým podpora malých a stredných fariem, obmedzovanie byrokracie, vyrovnanie platieb v rámci členských krajín EÚ a ekologizácia poľnohospodárstva. V tejto chvíli je však zrejmé, že uplatňovanie sa nestihne v riadnom termíne, pretože najskôr bude nutné dosiahnuť kompromis v trialógu „Európsky parlament – Európska rada a Európska komisia“.

Pani europoslankyňa Michaela Šojdrová (KDÚ-ČSL/EPP), ktorá je zastupujúcou členkou vo výbore EP AGRI, upozornila na pokračujúce znižovanie rozpočtu Európskeho Spoločenstva na poľnohospodárstvo. Aj preto je čoraz naliehavejšie spravodlivé prerozdelenie zdrojov medzi členské krajiny, ktoré s novou Spoločnou poľnohospodárskou politikou („SPP“) získavajú väčšiu flexibilitu posilnením „národnej úlohy“. Konkurencieschopnosť krajín pritom často narušujú práve štátne podpory, v ktorých nemá Únia dodnes prehľad. V jej očiach zastupuje novodefinovaný „aktívny farmár“ práve rodinný model farmárčenia, ktorý bude určite zastávať aj novozvolený Komisár pre poľnohospodárstvo, Poliak Janusz Wojziechowski, pochádzajúci z rodinnej farmy. Podľa Šojdrovej je dôležité uvedomiť si, či poľnohospodári škodia životnému prostrediu, alebo sú spolutvorcovia krajiny?

Vystúpenia tretice europoslancov za Českú republiku uzavrel Alexandr Vondra (ODS/ECR), ktorý veľmi otvoreným a sugestívnym prístupom ozrejmil súčasnú „zelenú“ atmosféru v Európskom parlamente. Je členom dnes asi najsilnejšieho výboru EP ENVI (životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín). Zdôraznil, že Poľsko má veľkú silu ešte reštrukturalizovať európsky rozpočet, ktorý zatiaľ nie je pre budúce obdobie rokov 2021-2027 schválený. Aktuálnou „otázkou dňa“ bude stanoviť čo sú legitímne záujmy ochrancov životného prostredia? Pretože perspektívne hrozia veľké sociálne nepokoje, alebo tlaky na prerozdeľovanie financií.

Po prestávke nasledovali vystúpenia zástupcov poľnohospodárskych mimovládnych organizácií z Rakúska, Maďarska, Poľska a Slovenska. Veľmi inšpiratívne a precízne hovoril Thomas Weberrakúskej poľnohospodárskej komory (LKÖ), ktorá zastupuje 190 000 členských subjektov v deviatich krajských komorách. Predstavil jej hlavný cieľ – dosiahnuť obhospodarovanie každého hektára Rakúskej republiky. Keďže veľkú časť krajiny pokrýva pohorie Álp, až 75% fariem hospodári v znevýhodnených oblastiach a až 20% predstavuje ekologická výroba. Priemerná veľkosť farmy je 19,7 hektára a 32 kráv. V rámci štruktúry podpôr sú priame platby zastúpené 55% a fondy PRV 45%. V Rakúsku si overili, že kľúčom k úspechu je diverzifikácia, a preto majú farmári okrem hlavnej výrobnej činnosti aj priamy predaj spracovaných potravín, prevádzkujú malé ubytovacie kapacity na vidieku (do 10 postelí), ponúkajú služby školám a rodinám v rámci prázdnin, apod. Už v roku 2019 dosiahli v Rakúsku úplnú vnútornú konvergenciu a chceli by iba jeden prechodný rok, kým začne platiť nová SPP. Práve túto jeseň začínajú širokú diskusiu vo viacerých odborných rovinách k návrhom nových pravidiel, ktoré chcú viesť skôr len ako „usmernenia“ pre prax. Podporujú iba platby na plochu, povinné stropovanie chápu ako byrokratickú záťaž a chcú z nej oslobodiť mladých farmárov, nechcú žiadne presuny financií medzi piliermi, podporujú služby poradenstva pre farmárov a sú za dodatočné schémy kvality v rámci II.piliera, keďže majú zámer zvyšovať podiel ekologického hospodárenia a kvalitu potravín. Je zatiaľ otázne, či uplatnia podporné schémy pre malých farmárov, ktorých by to administratívne zaťažilo viac, ako súčasné nastavenie, a preto nemusia byť atraktívne.

Za Maďarskú farmársku asociáciu (MAGOSZ) vystúpil Tibor CsehZväz mladých farmárov (AGRYA) prezentovala Borbála Benedek, ktorá je zároveň členkou maďarskej Národnej poľnohospodárskej komory (NAK). Pre malých farmárov chcú plošnú platbu, čo najmenej administratívne náročnú. Taktiež sú za povinné stropovanie, no bez platby viazanej na produkciu, ale s vyššou hodnotou priamych platieb (150 000 €). Tibor Cseh sa zamyslel nad otázkou určenia mzdových nákladov, ktoré majú v rôznych členských krajinách EÚ rôzne, čo vytvára nerovné podmienky. Aj v Maďarsku majú malé rodinné farmy problém získať kredibilitu a podporu u bánk, no hľadajú pre ne spôsob podpory formou daňového zvýhodnenia.

Jaroslav Karahuta, predseda pracovnej skupiny hnutia Sme rodina, otvoril príspevok slovenskej delegácie na konferencii zásadnou o

Jaroslav Karahuta

tázkou postavenia farmára v súčasnej spoločnosti. Slovensko v aktuálnom programovom období ročne prijíma 405 mil. euro podpôr z EÚ, no nedokáže ich efektívne využiť, keď sa podieľa na produkcii v rámci EÚ len 0,6 percentami, na zamestnanosti 0,5 percentami a len 0,4 percentami na pridanej hodnote. Znehodnocuje tak financie o min. 40%. Podľa našich predstáv by sa produkcia poľnohospodárstva na hektár dala do roku 2030 zvýšiť na priemer krajín EÚ, pokiaľ by sa podiel veľkovýrobcov voči malým, stredným a rodinným farmám upravil na 60:40. Na Slovensku máme potenciál zvýšiť produkciu základných potravín a dosiahnuť sebestačnosť.

 

 

Vladimíra Debnárová pokračovala definovaním konkrétnych cieľov do roku 2030, ktoré sú súčasťou stratégie hnutia Sme rodina.

Vladimíra Debnárová

V porovnaní s Českou republikou je situácia na Slovensku ešte horšia, keď 94% priamych platieb získa iba asi 20% podnikov. Táto koncentrácia platieb je najvyššia v rámci celej EÚ. Pritom priame platby tvoria až 70% podiel na pridanej hodnote, a teda mnoho fariem by bez podpôr vykazovalo stratu. Preto podporujeme stropovanie 100 000 € s odpočtom 50% nákladov na mzdy a cielenie podpory na konečného užívateľa výhod. Zároveň podporujeme plnú redistribúciu do výšky prvých 100 ha poľnohospodársky využiteľnej pôdy so sadzbou na úrovni min. 30% priamej platby na hektár, najviac však do výšky 100 000 €. Cieľom je podpora malého a stredného podnikania, mladých a začínajúcich farmárov, ktorí budú vyrábať potraviny, nie suroviny na vývoz. Podľa našej definície je aktívny farmár taký hospodár na pôde, ktorý je konečným užívateľom výhod a prinajmenšom 30% z príjmu z podnikateľskej činnosti pochádza z poľnohospodárskej činnosti. V rámci generačnej obmeny chceme do roku 2030 dosiahnuť priemerný vek zamestnanca v poľnohospodárstve 42 rokov, namiesto súčasných 47. A napokon v rámci financovania podporujeme presun 15% z I. do II. piliera a národné spolufinancovanie opatrení II.piliera na úrovni 40%. Takto môžeme dosiahnuť celkový balík 3 362 mil. euro a nasmerovať podporu na systémové a plánovité opatrenia, ktoré nám prinavrátia potravinovú sebestačnosť.

Za poľskú Národnú radu poľnohospodárskych komôr (KRIR) vystúpil Robert Nowak. Silné postavenie poľských farmárov je definované už od roku 1997 v ústave Poľskej republiky, ktorá hovorí, že „základom poľského poľnohospodárstva je rodinná farma“. Hraničnou je úroveň 300 ha. V roku 2018 tu obhospodarovalo vyše 1,4 mil. rodinných fariem asi 90% poľnohospodárskej pôdy (14,7 mil. ha). Z tohto počtu je až 53,3% drobných farmárov do 5 ha a priemerná výmera farmy je asi 10 ha. Zrejmé sú rozdiely medzi južnou a severnou časťou krajiny. Pritom štát bráni vzniku veľkých fariem aj legislatívne, keď napr. prednostne vykupuje pozemky štátna agentúra a už štvrtý rok platí zákaz predaja štátnej pôdy. V roku 2018 podpísala KRIR tzv. „Bratislavskú deklaráciu“ spolu s ostatnými krajinami V4 ako aj ďalšími. Otázka stropovania nie je ich prioritou.

Na záver medzinárodnej konferencie bolo prediskutovaných a napokon prijatých niekoľko spoločných bodov záverov. Napriek tomu, že nie vždy boli stanoviská zástupcov jednotlivých organizácií totožné, zhodli sa na tom, že rodinné farmy sú pre svoje nefinančné funkcie, ochranu životného prostredia, vody, pôdy a biodiverzity nenahraditeľné pre vidiek.

Zdá sa, akoby sa poľnohospodári v Európe začali deliť, no rozdelenie na malých a veľkých neobstojí, rovnako ako by nebolo presné rozdelenie na dobrých a zlých, definovaných relativitou uhla pohľadu. Najtrefnejšie snáď bude rozdelenie na tých, ktorým ide o peniaze a na tých, ktorí chcú naozaj hospodáriť na pôde a príjmy z podpôr pre nich nie sú prioritou. Aj keď práve táto odlišnosť je trpkým priznaním pravdy.

Na záver je treba oceniť bezchybnú organizáciu medzinárodnej stredoeurópskej konferencie po každej stránke, sympatický prejav moderátorky, bývalej ministerky zemědělství ČR, Mileny Vicenovej a aktívnu účasť všetkých prítomných.

Semináre „Môj svet je vidiek“

V rámci seminárov, ktoré organizujeme po celom Slovensku sme si pre vás pripravili tieto témy :

  1. Nová spoločná poľnohospodárska politika EÚ (stropovanie platieb, redistribúcia) a rozvoj slovenského vidieka
  2. Starostlivosť o kvalitu pôdu (trvalá udržateľnosť hospodárenia na pôde), ochrana vlastníckych práv a pozemkový fond.
  3. Obnovenie potravinovej sebestačnosti, podpora malého a stredného podnikania, a rodinných fariem (ako základ stability slovenského vidieka)
  4. Krajinotvorba, prepojenie poľnohospodárstva  a cestovného ruchu, rozvoj vidieckeho turizmu

Budeme sa snažiť navštíviť každý kút Slovenska, kde sa s nami budete chcieť stretnúť, vypočuť si nás a poradiť sa s nami,

Tešíme sa na vás a dovidenia v nasledujúcich termínoch :

November :

8. piatok okres Pezinok Kultúrny dom Pezinok 18:00
15. piatok okres Banská Bystrica Reštaurácia Nebuď Labuť, B. Bystrica 18:00
30. sobota okres Prešov, Fintice Sýpka Fintice 15:00