J. Karahuta predstavuje program hnutia

4 návrhy, ktorých riešenie výrazným spôsobom ovplyvní celý rezort pôdohospodárstva

Som si vedomý, že sú to témy, ktorých riešenie patrí až na úroveň koaličnej rady, ale ako predseda výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie som verejne deklaroval, že náš výbor  bude proaktívny a nebude plniť iba kontrolnú funkciu, ale bude aj iniciátorom dôležitých návrhov nielen pre NR SR, ale aj pre Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a vládu SR.

Predkladám na verejnú diskusiu 4 návrhy, ktorých riešenie výrazným spôsobom ovplyvní  celý rezort pôdohospodárstva a ktoré budú mať podstatný vplyv na efektívne využívanie pôdy, zlepšenie epidemiologickej situácie na vidieku, ochranu verejného zdravia a prispejú k spravodlivému a efektívnemu využitiu verejných zdrojov.

 

  1. Návrh : Rozšírenie už existujúcej Environmentálnej polície o odborníkov na riešenie epidemiologických hrozieb a o pôdnu políciu, ktorá bude riešiť trestné činy a násilné trestné činy spojené s užívaním pôdy, ktoré sa dejú hlavne na východnom Slovensku.
  •  LIKVIDÁCIA UHYNUTÝCH ZVIERAT je veľkým epidemiologickým problémom, pretože chovatelia majú snahu namiesto sanácie, likvidovať telá uhynutých zvierat zakopávaním do zeme, dokonca až rozmetaním uhynutých tiel na poliach. Takýto spôsob je vážnym ohrozením verejného zdravia a riešiť by ho mali skutočný odborníci.
  • Musíme tiež ukončiť konflikty medzi užívateľmi pôdy, respektíve medzi vlastníkmi a užívateľmi poľnohospodárskej pôdy, ktoré často končia až ťažkým ublížením na zdraví. Riešením je zriadenie pôdnej polície, ktorá by pôsobila ako súčasť už existujúcej environmentálnej polície.

  1. Návrh : Zapojenie starostov a miestnych zastupiteľstiev pri overovaní užívateľských vzťahov k pôde v rámci prijímaní žiadosti o dotácie z I. piliera

Naši poľnohospodári podali celkovo 17.589 žiadosti o priame platby. Pri počte 2927 obcí tak na jednu obec pripadá iba 6  žiadostí. Nikto nepozná lepšie pomery v obci ako starosta a jeho zastupiteľstvo.

 Som presvedčený, že pri počte 6 žiadostí na obec, dokáže obec zohrať dôležitú úlohu pri označení skutočného užívateľa pôdy.  Zapojením obcí by sa výrazne znížili problémy s dvojitou deklaráciou tzv. križovaním a prípadné sporné pozemky by boli vylúčené z konania o pridelenie dotácií. Takto pri križovaní by neboli dvojitou deklaráciou postihnuté celé podniky, ale iba konkrétne pôdne bloky a súčasne by to bola účinná prevencia pred subvenčnými podvodmi.


  1. Návrh : Zavedenie prednostného práva nájmov na pôdu v správe SPF.
  • Je dôležité prehodnotiť všetkých nájomné zmluvy na pôdu v správe SPF. Dnes je bežné, že niektoré pozemky dostali do užívania firmy, ktoré sa nachádzajú desiatky, až stovky kilometrov od ich sídla. Nemám problém s tým, že niekto má sídlo na juhu Slovenska a chce pestovať zemiaky na Spiši ak tie zemiaky aj skutočne pestuje.
  • Pravda je však taká, že často, takto vzdialené pozemky slúžia iba ako zdroj dotácii pre firmu, ktorú má tieto pozemky v prenájme a v skutočnosti ich užíva úplne iný subjekt.
  • Nie je nič mimoriadne ak podnik dostane do prenájmu pôdu v 15-20 katastroch a lokálny poľnohospodár sa nevie dostať k pôde.

Navrhujeme, aby prednostné právo na prenájom pôdy v správe SPF, mal aktívny farmár, ktorý pracuje v príslušnom, alebo susednom katastri a až potom by mala byť pôda ponúknutá vzdialenejším farmám. Napr. pani Rošková mala pozemky od SPF v 13 katastroch


  1. Návrh : Vybudovanie štátnej kafilérie.

Slovenská republika nevyhnutne potrebuje nový štátny asanačný podnik. Dnešný stav v likvidácii uhynutých zvierat je natoľko kritický, že ho môžeme kľudne nazvať tikajúcou bombou, alebo aj spiacou hrozbou, ktorej výsledkom môže byť závažný epidemiologický problém. Máme neporovnateľne vyššie ceny sanácie ako okolité štáty, čo núti našich chovateľov hľadať pre nich efektívnejšie riešenia. Poznáme prípady zakopávanie uhynutých zvierat, alebo skoro pokútneho predaja zvierat tesne pred úhynom. Rizikom je aj prevoz infekčného biologického materiálu až 350 km na miesto jediného sanačného podniku od chovateľov z východného Slovenska.

 

Čiže ak zhrniem doposiaľ uvedené:

Otváram verejnú diskusiu k 4 dôležitým témam z rezortu pôdohospodárstva :

  1. Návrh : Rozšírenie a posilnenie kompetencie environmentálnej polície o odborníkov na veterinárne epidemiologické hrozby spôsobené nesprávnou likvidáciou tiel hospodárskych zvierat a o pôdnu políciu
  2. Návrh : Zapojenie starostov a miestnych zastupiteľstiev do riešenia užívateľských vzťahov pri prijímaní žiadosti o dotácie na pôdu – tzv. priame platby
  3. Návrh : Doriešenie otázok prednostných nájmov na pôdu v správe SPF
  4. Návrh : Vybudovanie nového štátneho asanačného podniku

Verím, že k uvedeným návrhom prebehne v najbližšom období verejná diskusia, do ktorej pozývam širokú odbornú verejnosť a všetkých tých, ktorým záleží na spravodlivom nakladaní s pôdou, s verejnými zdrojmi a všetkých ktorým záleží na verejnom zdraví a na kvalite životného prostredia, aby sa zo slovenského vidieka stalo skutočné miesto pre život.

Dopady koronakrízy na poľnohospodárstvo vo svete

V roku 2019 celková hodnota zahraničného obchodu krajín Európskej únie s agrokomoditami dosiahla rekordných 270,5 mld. euro. Trend sa držal ešte aj v úvode tohto roku. No od začiatku celosvetovej pandémie vírusu COVID-19 sú obchodné vyhliadky nepredvídateľné a tradičné trhy padli. Zrazu sa zmenil aj dopyt po potravinách. Spotrebitelia spanikárili a začali si vytvárať zásoby skladných surovín, ako je múka, ryža, cestoviny, konzervované ovocie a zelenina. Na druhej strane, po uzatvorení reštaurácií, hotelov, kaviarní a barov, klesol záujem o luxusnejší tovar, ako je kvalitné výrezové mäso, víno, špeciálne syry, alebo o kvety. Ale tiež o čerstvé mlieko, jahňacinu, ryby a morské plody. Táto zmena mala priamy a negatívny dopad na výrobcov agrokomodít po celom svete. Poľnohospodári a potravinári boli odrazu postavení pred situáciu, na ktorú sa nikto z nich nemohol včas pripraviť. Svedectvo o tom prinášajú poľnohospodárski novinári združení v medzinárodnej organizácii IFAJ.

 

 

Spojených štátoch amerických pandémia spôsobila napätie takmer u všetkých poľnohospodárskych komodít, keďže sa narušila ich distribučná sieť. Neistota vládne aj v zahraničných obchodných vzťahoch, najmä s Čínou. Zníženie počtu zamestnancov v spracovateľských podnikoch viedlo k obmedzeniu odbytu pre chovateľov, najmä hydiny a ošípaných. Tí tak museli prijať drastické rozhodnutia, a buď niektoré zvieratá usmrtiť, alebo spomaliť produktivitu znížením kŕmnych dávok. Zatvorenie škôl a reštaurácií zastavilo odber čerstvého mlieka, vajec a slaniny – tradičných amerických raňajok. No okrem toho prudko klesla aj cena kukurice, bezprostredne po prepade ceny ropy na svetovom trhu klesol dopyt po bioetanole z tejto plodiny. Farmárom nepomohla ani petícia za obnovenie označovania domáceho pôvodu potravín, ani povolanie národnej gardy do bitúnkov, ktoré zostali bez zamestnancov.

V Kanade najmä pestovatelia ovocia a zeleniny čelia masívnemu úbytku pracovnej sily, pretože sezónni zamestnanci z Jamajky, Trinidadu a Tobaga, či z Mexika zostali za hranicami. Pandémia zasiahla nepriaznivo aj mäsospracujúci priemysel, hoci ľuďom zamestnaným v agropotravinárstve sa zvýšila hodinová odmena na 2 CAD za hodinu. Zmenilo sa aj správanie spotrebiteľov, ktorí sa pred pandémiou zameriavali na označenia potravín, no dnes im postačí, ak dostanú bezpečné potraviny v dostatočnom množstve, aby uživili rodinu. Kanadská federálna vláda povzbudzuje obyvateľov, aby pomohli domácim farmárom a vyhlásila poľnohospodárstvo za významnú službu národu.

 

Potravinový reťazec v Severnom Írsku, podobne ako aj v celej Veľkej Británii, narušil len nedostatok pracovitých rúk ľudí z krajín východnej Európy. Mnoho búrz s dobytkom sa konalo prostredníctvom online videí. Najhoršie boli postihnutí asi producenti mlieka vo vnútrozemí Británie, keďže kaviarne prestali odoberať čerstvé mlieko a spracovatelia meškali s platbami za dodávky. Navyše, každé tretie jahňa sa vyvážalo, no tento rok ich cena výrazne poklesla.

Najviac postihnutým sektorom v Holandsku je „florikultúra“ – teda produkcia kvetov, ktorá ide na 85 percent na vývoz a obchod dosahuje hodnotu 6,2 mld. euro ročne. Kvety sú luxusným tovarom a náhle zatvorenie hraníc a pokles dopytu dostal mnohých výrobcov okamžite do problémov. Zničených bolo množstvo kvetín a padol aj trh s cibuľkami kvetov. Aj keď tamojšia vláda poskytla rýchlu podporu v sume 650 mil. euro, pre mnohých podnikateľov to bol aj tak koniec biznisu. Ďalším postihnutým sektorom boli zemiaky s ročnou produkciou 4 mil. ton, ktoré prevažne končili vo Francúzsku ako hranolčeky. Koronakríza ubrala 60 až 90 percent dopytu po mrazených zemiakových produktoch. A tak takmer milión ton zemiakov zožrali buď kravy, alebo bioplynky. Problém je aj s pracovnou silou, najmä pre výrobcov čerstvej zeleniny, napr. uhoriek, paradajok, čili papričiek. Problémy spôsobilo aj zatvorenie hraníc s Belgickom.

Pokles turizmu v Španielsku, Taliansku alebo Francúzsku spôsobil menší dopyt po čerstvých rybách a morských plodoch, víne a syroch od tradičných odberateľov – reštaurácií, kaviarní a hotelov. Priamy dopad na prvovýrobu bude mať aj nedostatok sezónnych pracovníkov z Maroka a iných afrických krajín. Vo Francúzsku sa rozhodli prebytok čerstvého mlieka na trhu sušiť, zeleninu mraziť, a tak uskladniť na dlhšiu dobu. Aj obilie zostáva nateraz v domácich skladoch. Európski spracovatelia paradajok obmedzujú predaj konzerv aj veľkým klientom.

Zatiaľ čo v niektorých štátoch sveta trápi agropotravinársky sektor spomalený export výrobkov, iné krajiny naopak zámerne pozastavujú vývozy základných surovín. Napríklad Ukrajina zvažuje zákaz vývozu pšenice, o čo požiadali tamojší pekári a mlynári, aby udržali cenu chleba a pečiva. Podobne Ruská federácia obmedzuje vývoz pšenice s cieľom zachovať si dostatok zásob pre domáce spracovanie počas koronakrízy. A týka sa to aj ďalších významných producentov obilia ako je Kazachstan, či Rumunsko. Všetci sa usilujú zabezpečiť dostatok potravín pre svojich obyvateľov. Tradiční výrobcovia ryže, ako India, Vietnam, Kambodža, zasa obmedzujú vývoz ryže do sveta. Kvôli prepadu cien ropy aj bohaté štáty Stredného východu musia zrazu zvyšovať daň (a tým aj cenu) dovážaných sladených nealkoholických nápojov a cigariet, aby pokryli deficit v rozpočte.

Medzitým sme sa aj na Slovensku prebudili do reality – potravinová sebestačnosť dosahuje u nás sotva 40%. Spotrebitelia vykúpili z predajní múku, cukor, toaletný papier, balené mlieko a ďalšie trvanlivé produkty, čím potešili hlavne obchodníkov, ktorí zaznamenali vyšší predaj ako pred Vianocami. Horšie sú na tom čerstvé a luxusnejšie potraviny. Rozkolísaný trh už zasiahol domácich chovateľov ošípaných, výkrmového i mliečneho dobytka, výrobcov vína, syrov. Uzatvorenie hraníc spomalilo aj zahraničný obchod so zrninami, čo využili niektorí domáci spracovatelia na odôvodnenie zníženia výkupných cien od prvovýrobcov.

Európska Komisia reagovala začiatkom mája prijatím balíka mimoriadnych opatrení, ktorými chce rýchlo pomôcť európskym prvovýrobcom agrokomodít. Napríklad podporuje súkromné skladovanie po určitú dobu, alebo umožňuje uvoľniť jednorazovú podporu z eurofondov určených pre II. pilier (PRV) malým farmárom (5 000 €), či väčším agropotravinárom (50 000 €). Je teraz na vládach jednotlivých členských krajín, ako a ktoré z týchto opatrení uplatnia.

No ekonómovia očakávajú ešte horšie ekonomické dopady koronakrízy, pretože svet je síce schopný vyrobiť dostatok potravín pre všetkých, ale nedokáže ho dostať tam, kde je potrebné dostatočne rýchlo a v požadovanom množstve. Aj podľa najoptimistickejších odhadov by kapacita potravinového reťazca vo svete mala klesnúť na 70 až 75% pôvodného objemu. Aj keď nie je pravdepodobné, že by vlády vyspelých štátov zaviedli prídelový systém na potraviny, no sily trhu zrejme budú diktovať ceny a dostupnosť niektorých potravín. Najhoršie to postihne skupinu najchudobnejších, pretože už dnes viaznu dodávky potravín do preľudnených slumov v Brazílii, Mexiku, Južnej Afrike, ale aj Indii a ďalších. Sociálne nepokoje očakáva aj Ruská federácia. V niektorých krajinách sa dokonca aktivizujú kriminálne živly a mafie, ktoré si ľudí nakláňajú na svoju stranu dodávkami potravín, podkopávajúc tak autoritu vlád. Najpravdepodobnejším scenárom je recesia.

Pandémia koronavírusu ukázala slabé miesta v poľnohospodárstve aj v potravinovom distribučnom systéme krajín sveta, ale aj silu ľudskej vôle. V mnohých štátoch si uvedomili význam tohto sektora národného hospodárstva a menia pohľad na výrobcov potravín. Čoraz častejšie ich vnímajú ako hrdinov. A niektorí ľudia sa už začínajú hlásiť do zamestnania s cieľom nielen pomôcť, ale zároveň získať príjem a istotu prežitia. Lebo len s funkčným agropotravinárstvom v krajine je to možné.

 

Lada Debnárová, 7.máj 2020.

 

Zdroje informácií:

https://www.theland.com.au/story/6748117/view-from-abroad-on-covid-19/?cs=4941&fbclid=IwAR1ZPVqRY8YQ5Ha33ri6PGLLfzKVHzxLZC-E9YEEEBEo2GMiL0cz5JN-gCw

https://www.janecraigie.com/international-agricultural-communicators-connecting-amid-covid-19/

https://ec.europa.eu/info/news/coronavirus-eu-and-21-other-wto-members-pledge-ensure-well-functioning-global-food-supply-chains-2020-apr-23_en

https://ihsmarkit.com/research-analysis/article-who-is-likely-to-go-without-food-in-the-looming-supply.html

https://www.obilninari.sk/2020/04/30/svetovy-obchod-s-agrokomoditami-pocas-koronakrizy/

V krízovej situácii sa z repky olejnej, ani z mulčovania nenajeme

Potravinová sebestačnosť Slovenska nedosahuje  úroveň ani  40%. Na našich pultoch máme príliš málo čerstvého ovocia, zeleniny, jedlých olejov, či mäsa pochádzajúceho zo Slovenska. Predpokladá sa, že saldo zahraničného obchodu s potravinami sa za rok 2019 opäť zvýši a dosiahne historickú hodnotu  1,8 mld. euro! Denne prichádza na Slovensko 700 kamiónov naložených tovarom, ktorý by sme si mohli vyrobiť doma.  Iba zeleniny dovážame denne viac ako 30 kamiónov a podiel domáceho chleba a pečiva na pultoch predajní dosahuje ledva 50%. Podiel domáceho ovocia a zeleniny nedosahuje ani 20 % . A napriek tomu, že máme najväčší pomer produkcie repky olejnej k ornej pôde, náš podiel domácich rastlinných olejov dosahuje iba 10%! Takto v stručnosti zhodnotil momentálny stav potravinovej bezpečnosti štátu Jaroslav Karahuta, tímlíder hnutia SME RODINA pre poľnohospodárstvo.

Uvedené hodnoty potvrdzujú skutočnosť, že aktuálne nastavený systém riadenia a podpôr v poľnohospodárstve na Slovensku nám nezaručuje dostatočnú výrobu ani základných potravín. Potravinová bezpečnosť štátu je veľmi vážne ohrozená. Pritom Slovenská republika má vďaka svojej geografickej polohe jedny z najlepších podmienok na pestovanie potravín mierneho klimatického pásma! V porovnaní s ostatnými štátmi Európskej únie máme ešte stále dostatok vody a dostatok slnka, čo je základný predpoklad pre produkciu zdravých a nutrične bohatých potravín. Príčinou neutešenej situácie sú dotácie na plochu, miesto toho, aby boli dotácie podmienené produkciou spomínaných potravín.  Súčasný dotačný systém zásadným spôsobom zdeformoval štruktúru nášho poľnohospodárstva. Ale z repky olejnej, ani z mulčovania sa nenajeme – dôrazne upozorňuje na dnešný stav predseda hnutia SME RODINA Boris Kollár.

V krízových situáciách budú Slováci hladovať

Podľa Borisa Kollára je potravinová sebestačnosť Slovenska v hnutí SME RODINA považovaná za najvyššiu prioritu, ktorú musí budúca slovenská vláda vyriešiť. Globalizácia svetového obchodu s potravinami prejavuje svoju krehkosť a odhaľuje našu zraniteľnosť. V súčasnom geopolitickom napätí a v prípade bezpečnostných a zdravotných kríz, musíme upozorniť na skutočnosť, že nie sme pripravení zabezpečiť pre všetkých občanov Slovenskej republiky dostatok výživovo plnohodnotných  potravín. Slovenská republika sa v prípade krízovej situácie veľmi rýchlo dostane do vážneho potravinového rizika.

Jednoducho povedané, ak  by v prípade krízovej situácie došlo k obmedzeniu dovozu potravín zo zahraničia, z trojčlennej rodiny by mal plnohodnotný prístup k potravinám iba jeden z jej členov. Ostatní dvaja ( pravdepodobne rodičia) by museli výrazne obmedziť svoje potravinové nároky.

Riešením je domáca výroba potravín

Jaroslav Karahuta zdôrazňuje, že riešením súčasnej alarmujúcej situácie je domáca výroba potravín, naviazaná na poľnohospodársku produkciu. Slovensko má ideálne možnosti pre zabezpečenie základných potravín vysokej kvality, rastlinného i živočíšneho pôvodu, musíme len využiť podmienky, v ktorých sa nachádzame.  Okrem toho, lokálna výroba a konzumácia potravín výrazne prispieva k zmierňovaniu dopadu klimatických zmien znižovaním uhlíkovej stopy.  Prináša aj nové možnosti environmentálnych  opatrení do balenia výrobkov zavádzaním  biologicky rozložiteľných obalov …

 Práve preto je v programe hnutia  Sme rodina jedným z hlavných  cieľov dosiahnutie toho, aby do roku 2030 bol podiel slovenských potravín na našich pultoch na úrovni minimálne 65%  a aby náš agropotravinársky sektor zabezpečil potravinovú sebestačnosť  na 80%! To je spodná hranica potravinovej bezpečnosti.  Najbližšie roky považuje hnutie za rozhodujúce aj z hľadiska prípravy národného strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre roky 2021-2027. Podľa lídrov hnutia, doslova a do písmena platí: „Ako sa dnes rozhodneme, tak budeme zajtra sebestační“.

Stredoeurópska konferencia rodinných fariem skončila spoločným memorandom

V krásnom kraji českej Vysočiny, na príznačnom mieste starého gazdovského dvora v meste Telč, sa stretli zástupcovia rodinných fariem z Čiech, ako aj predstavitelia ďalších európskych krajín. Za Slovensko sa konferencie s názvom „Rodinné farmy – základ evropského zemědělství“ zúčastnili aj členovia pracovnej skupiny hnutia Sme rodina pre poľnohospodárstvo, potravinárstvo a regionálny rozvoj, pod vedením MVDr. Jaroslava Karahutu.

Výsledkom dvojdňovej konferencie je spoločné memorandum, v ktorom účastníci konferencie deklarujú :

1.Rodinné farmy majú zo svojej podstaty záujem na zachovanie životného prostredia, vody, pôdy a biodiverzity v čo najlepšom stave pre ďalšie generácie.

2.Rodinné farmy sú dôležité aj pre mnohé nefinančné prínosy pre spoločnosť. Ich špecifické funkcie a činnosti v priestore vidieka sú nenahraditeľné.

3.Systém musí byť otvorený pre mladých farmárov do 40 rokov. Zachovanie generačný kontinuity v obhodspodoravní fariem je kľúčové.

4.Vrámci SPP EÚ (Spoločnej poľn.politiky) je nutné jednoznačne lepšie zacieliť priame platby na najohrozenejšie skupiny žiadateľov, teda najmä na menšie a stredné farmy.

5.Na rodinné farmy veľmi zásadne dopadá rastúca byrokracia, ktorú z podstaty svojej činnosti len ťažko zvládajú. Je nevyhnutné výrazne zjednodušiť administratívu súvisiacu s podporou a kontroly, ktoré sú na ne naviazané.

účastníci konferencie

Vyše stovky účastníkov z radov poľnohospodárov privítal Jaroslav Šebek, predseda Asociace soukromých zemědělců („ASZ“), ktorá zastupuje vyše 8 000 členských subjektov s priemernou výmerou 150 hektárov na jednu farmu. Aj v Čechách majú poľnohospodári podobné problémy ako na Slovensku – z celkového počtu 28 000 podnikateľov väčšinu (70%) finančných podpôr vyčerpá iba asi 10% tých najväčších subjektov a zvyšných 90% farmárov (väčšinou malé a mikropodniky) sa musí podeliť o zostávajúcich 30% zdrojov. Aj preto je ASZ ja povinné stropovanie (mimo ekoschém a bez započítania mzdových nákladov) a podporuje redistributívne platby pre všetkých žiadateľov. Veľmi dôležitá bude nielen definícia „aktívneho farmára“, kde sa má zohľadňovať najmä počet zamestnancov a ročný obrat, ale tiež upresnenie zmyslu pojmov ako sú napr. „poľnohospodárske činnosti“. Aj našich západných susedov trápi problém generačnej obmeny a obávajú sa administratívnej záťaže pri sledovaní „živinovej bilancie“ v rámci navrhovaných opatrení tzv. „zelenej architektúry“ novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2020.

Potešujúcou a najmä atraktívnou súčasťou medzinárodnej konferencie bola aj účasť a príspevky nových českých poslancov Európskeho parlamentu. Veronika Vrecionová (ODS/ECR), ktorá je členkou výboru EP AGRI aj REGI, pripomenula svoje štyri priority v rámci budúcej európskej agrárnej politiky: predovšetkým podpora malých a stredných fariem, obmedzovanie byrokracie, vyrovnanie platieb v rámci členských krajín EÚ a ekologizácia poľnohospodárstva. V tejto chvíli je však zrejmé, že uplatňovanie sa nestihne v riadnom termíne, pretože najskôr bude nutné dosiahnuť kompromis v trialógu „Európsky parlament – Európska rada a Európska komisia“.

Pani europoslankyňa Michaela Šojdrová (KDÚ-ČSL/EPP), ktorá je zastupujúcou členkou vo výbore EP AGRI, upozornila na pokračujúce znižovanie rozpočtu Európskeho Spoločenstva na poľnohospodárstvo. Aj preto je čoraz naliehavejšie spravodlivé prerozdelenie zdrojov medzi členské krajiny, ktoré s novou Spoločnou poľnohospodárskou politikou („SPP“) získavajú väčšiu flexibilitu posilnením „národnej úlohy“. Konkurencieschopnosť krajín pritom často narušujú práve štátne podpory, v ktorých nemá Únia dodnes prehľad. V jej očiach zastupuje novodefinovaný „aktívny farmár“ práve rodinný model farmárčenia, ktorý bude určite zastávať aj novozvolený Komisár pre poľnohospodárstvo, Poliak Janusz Wojziechowski, pochádzajúci z rodinnej farmy. Podľa Šojdrovej je dôležité uvedomiť si, či poľnohospodári škodia životnému prostrediu, alebo sú spolutvorcovia krajiny?

Vystúpenia tretice europoslancov za Českú republiku uzavrel Alexandr Vondra (ODS/ECR), ktorý veľmi otvoreným a sugestívnym prístupom ozrejmil súčasnú „zelenú“ atmosféru v Európskom parlamente. Je členom dnes asi najsilnejšieho výboru EP ENVI (životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín). Zdôraznil, že Poľsko má veľkú silu ešte reštrukturalizovať európsky rozpočet, ktorý zatiaľ nie je pre budúce obdobie rokov 2021-2027 schválený. Aktuálnou „otázkou dňa“ bude stanoviť čo sú legitímne záujmy ochrancov životného prostredia? Pretože perspektívne hrozia veľké sociálne nepokoje, alebo tlaky na prerozdeľovanie financií.

Po prestávke nasledovali vystúpenia zástupcov poľnohospodárskych mimovládnych organizácií z Rakúska, Maďarska, Poľska a Slovenska. Veľmi inšpiratívne a precízne hovoril Thomas Weberrakúskej poľnohospodárskej komory (LKÖ), ktorá zastupuje 190 000 členských subjektov v deviatich krajských komorách. Predstavil jej hlavný cieľ – dosiahnuť obhospodarovanie každého hektára Rakúskej republiky. Keďže veľkú časť krajiny pokrýva pohorie Álp, až 75% fariem hospodári v znevýhodnených oblastiach a až 20% predstavuje ekologická výroba. Priemerná veľkosť farmy je 19,7 hektára a 32 kráv. V rámci štruktúry podpôr sú priame platby zastúpené 55% a fondy PRV 45%. V Rakúsku si overili, že kľúčom k úspechu je diverzifikácia, a preto majú farmári okrem hlavnej výrobnej činnosti aj priamy predaj spracovaných potravín, prevádzkujú malé ubytovacie kapacity na vidieku (do 10 postelí), ponúkajú služby školám a rodinám v rámci prázdnin, apod. Už v roku 2019 dosiahli v Rakúsku úplnú vnútornú konvergenciu a chceli by iba jeden prechodný rok, kým začne platiť nová SPP. Práve túto jeseň začínajú širokú diskusiu vo viacerých odborných rovinách k návrhom nových pravidiel, ktoré chcú viesť skôr len ako „usmernenia“ pre prax. Podporujú iba platby na plochu, povinné stropovanie chápu ako byrokratickú záťaž a chcú z nej oslobodiť mladých farmárov, nechcú žiadne presuny financií medzi piliermi, podporujú služby poradenstva pre farmárov a sú za dodatočné schémy kvality v rámci II.piliera, keďže majú zámer zvyšovať podiel ekologického hospodárenia a kvalitu potravín. Je zatiaľ otázne, či uplatnia podporné schémy pre malých farmárov, ktorých by to administratívne zaťažilo viac, ako súčasné nastavenie, a preto nemusia byť atraktívne.

Za Maďarskú farmársku asociáciu (MAGOSZ) vystúpil Tibor CsehZväz mladých farmárov (AGRYA) prezentovala Borbála Benedek, ktorá je zároveň členkou maďarskej Národnej poľnohospodárskej komory (NAK). Pre malých farmárov chcú plošnú platbu, čo najmenej administratívne náročnú. Taktiež sú za povinné stropovanie, no bez platby viazanej na produkciu, ale s vyššou hodnotou priamych platieb (150 000 €). Tibor Cseh sa zamyslel nad otázkou určenia mzdových nákladov, ktoré majú v rôznych členských krajinách EÚ rôzne, čo vytvára nerovné podmienky. Aj v Maďarsku majú malé rodinné farmy problém získať kredibilitu a podporu u bánk, no hľadajú pre ne spôsob podpory formou daňového zvýhodnenia.

Jaroslav Karahuta, predseda pracovnej skupiny hnutia Sme rodina, otvoril príspevok slovenskej delegácie na konferencii zásadnou o

Jaroslav Karahuta

tázkou postavenia farmára v súčasnej spoločnosti. Slovensko v aktuálnom programovom období ročne prijíma 405 mil. euro podpôr z EÚ, no nedokáže ich efektívne využiť, keď sa podieľa na produkcii v rámci EÚ len 0,6 percentami, na zamestnanosti 0,5 percentami a len 0,4 percentami na pridanej hodnote. Znehodnocuje tak financie o min. 40%. Podľa našich predstáv by sa produkcia poľnohospodárstva na hektár dala do roku 2030 zvýšiť na priemer krajín EÚ, pokiaľ by sa podiel veľkovýrobcov voči malým, stredným a rodinným farmám upravil na 60:40. Na Slovensku máme potenciál zvýšiť produkciu základných potravín a dosiahnuť sebestačnosť.

 

 

Vladimíra Debnárová pokračovala definovaním konkrétnych cieľov do roku 2030, ktoré sú súčasťou stratégie hnutia Sme rodina.

Vladimíra Debnárová

V porovnaní s Českou republikou je situácia na Slovensku ešte horšia, keď 94% priamych platieb získa iba asi 20% podnikov. Táto koncentrácia platieb je najvyššia v rámci celej EÚ. Pritom priame platby tvoria až 70% podiel na pridanej hodnote, a teda mnoho fariem by bez podpôr vykazovalo stratu. Preto podporujeme stropovanie 100 000 € s odpočtom 50% nákladov na mzdy a cielenie podpory na konečného užívateľa výhod. Zároveň podporujeme plnú redistribúciu do výšky prvých 100 ha poľnohospodársky využiteľnej pôdy so sadzbou na úrovni min. 30% priamej platby na hektár, najviac však do výšky 100 000 €. Cieľom je podpora malého a stredného podnikania, mladých a začínajúcich farmárov, ktorí budú vyrábať potraviny, nie suroviny na vývoz. Podľa našej definície je aktívny farmár taký hospodár na pôde, ktorý je konečným užívateľom výhod a prinajmenšom 30% z príjmu z podnikateľskej činnosti pochádza z poľnohospodárskej činnosti. V rámci generačnej obmeny chceme do roku 2030 dosiahnuť priemerný vek zamestnanca v poľnohospodárstve 42 rokov, namiesto súčasných 47. A napokon v rámci financovania podporujeme presun 15% z I. do II. piliera a národné spolufinancovanie opatrení II.piliera na úrovni 40%. Takto môžeme dosiahnuť celkový balík 3 362 mil. euro a nasmerovať podporu na systémové a plánovité opatrenia, ktoré nám prinavrátia potravinovú sebestačnosť.

Za poľskú Národnú radu poľnohospodárskych komôr (KRIR) vystúpil Robert Nowak. Silné postavenie poľských farmárov je definované už od roku 1997 v ústave Poľskej republiky, ktorá hovorí, že „základom poľského poľnohospodárstva je rodinná farma“. Hraničnou je úroveň 300 ha. V roku 2018 tu obhospodarovalo vyše 1,4 mil. rodinných fariem asi 90% poľnohospodárskej pôdy (14,7 mil. ha). Z tohto počtu je až 53,3% drobných farmárov do 5 ha a priemerná výmera farmy je asi 10 ha. Zrejmé sú rozdiely medzi južnou a severnou časťou krajiny. Pritom štát bráni vzniku veľkých fariem aj legislatívne, keď napr. prednostne vykupuje pozemky štátna agentúra a už štvrtý rok platí zákaz predaja štátnej pôdy. V roku 2018 podpísala KRIR tzv. „Bratislavskú deklaráciu“ spolu s ostatnými krajinami V4 ako aj ďalšími. Otázka stropovania nie je ich prioritou.

Na záver medzinárodnej konferencie bolo prediskutovaných a napokon prijatých niekoľko spoločných bodov záverov. Napriek tomu, že nie vždy boli stanoviská zástupcov jednotlivých organizácií totožné, zhodli sa na tom, že rodinné farmy sú pre svoje nefinančné funkcie, ochranu životného prostredia, vody, pôdy a biodiverzity nenahraditeľné pre vidiek.

Zdá sa, akoby sa poľnohospodári v Európe začali deliť, no rozdelenie na malých a veľkých neobstojí, rovnako ako by nebolo presné rozdelenie na dobrých a zlých, definovaných relativitou uhla pohľadu. Najtrefnejšie snáď bude rozdelenie na tých, ktorým ide o peniaze a na tých, ktorí chcú naozaj hospodáriť na pôde a príjmy z podpôr pre nich nie sú prioritou. Aj keď práve táto odlišnosť je trpkým priznaním pravdy.

Na záver je treba oceniť bezchybnú organizáciu medzinárodnej stredoeurópskej konferencie po každej stránke, sympatický prejav moderátorky, bývalej ministerky zemědělství ČR, Mileny Vicenovej a aktívnu účasť všetkých prítomných.

Rozpočet na rok 2020 je pokračovaním totálnej deštrukcie slovenského poľnohospodárstva

Stane sa Slovensko koloniálnou krajinou, závislou na dodávkach potravín od vyspelých štátov Európy ? 

Nikdy som neveril  falošným marketingový prejavom ministerky Matečnej, ani vulgárnej argumentácii predsedu Danka a nikdy som nečakal, že urobia aspoň niečo pozitívne pre slovenský agropotravinový sektor

Avšak to, čo SNS predložila do Štátneho rozpočtu na rok 2020, v rámci kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva, môžeme nazvať iba časovanou bombou a pomstou všetkým slušným poľnohospodárom, všetkým malým, stredným a rodinným farmám, ktorým ešte stále záleží na tom, aby sme mali rozvinutý vidiek a aby Slovenská republika bola aspoň z časti potravinovo bezpečný štát.

Je to pomsta SNS, za snahu našich sedliakov o oživenie a obnovu vidieka a zaradenie Slovenska do potravinovo vyspelých štátov Európy.

Je to pomsta za to, že väčšina normálne zmýšľajúcich ľudí z vidieka už nechcú byť otrokmi a slúžiť úzkej skupine agrobarónov, ktorej cieľom je rozkrádanie a znehodnocovanie európskych podpôr a domácich verejných zdrojov a ktorým nezáleží na tom, ako vyzerá Slovenský vidiek a aká je kvalita potravín, ktorou sa živí tento národ.

Schválením rozpočtovej kapitoly MPaRV SR pre rok 2020 nastane to, že :  

Slovensko sa definitívne stane koloniálnou krajinou, závislou na dodávkach potravín od potravinovo vyspelých štátov Európy.

Vláda Slovenskej republiky v pondelok 14.10.2019 schválila štátny rozpočet pre rok 2020.

Krátenie výdavkovej časti rozpočtu o takmer 250 mil. EUR, čo je takmer 40% oproti roku 2019, so štátnou pomocou na úrovni 31 mil. EUR je pokračovaní agro – potravinárskej agónie, ktorá pretrváva od roku 2004.

Rozpočet pre rezort ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na rok 2020,  je určite tým naj-kontroverznejším a najhorším, aký sme mali za posledných 15 rokov.

Na jednej strane vláda schválila ciele rezortu pôdohospodárstva na úroveň priemeru EÚ  bezduchým skopírovaním grafov a tabuliek zo záverečnej správy Revízie výdavkov na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka od Inštitútu poľnohospodárskej politiky  a hneď na to naservíruje budúcej vláde a budúcemu ministrovi pôdohospodárstva rozpočet, ktorý ho ešte viac  oddiali od tohto cieľa.

Preto jediným východiskom pre Slovenský vidiek je neschválenie predloženého Štátneho rozpočtu, prechod do rozpočtového provizória  na úrovni rozpočtu roku 2019 a nechať na novú vládu schválenie rozpočtu 2020, ktorý bude pre slovenský agropotravinový sektor a slovenský vidiek prínosom a neurobí z našej úrodnej krajiny potravinovo závislú kolóniu vyspelých štátov EÚ.

Inak môžeme očakávať najväčšiu rezignáciu živočíšnej výroby, rastlinnej produkcie a produkcie ovocia od roku 2004.