Podpora chovu oviec a kôz patrí medzi dôležité priority hnutia SME RODINA.

Ovčiarstvo  a chov kôz má v rámci živočíšnej produkcie svoje špecifické postavenie, pretože okrem produkcie vlny, mäsa, mlieka a produktov z mlieka je ovčiarstvo dôležitým faktorom rozvoja vidieka, vidieckej zamestnanosti a strategicky dôležitým faktorom krajinotvorby Slovenska.

Dnešný stav oviec, je ktorý je pod kritickou hranicou 350 tis. ks  a preto ak chceme, aby naše lúky nezarastali kriakmi a aby z našich pasienkov sa nestratili zvonce, musíme prijať sériu systémových opatrení a vrátiť ovčiarstvo na úroveň, ktorá mu právom patrí

Musíme urobiť maximum preto, aby nám v priebehu najbližších rokov začali rásť stavy oviec tak, aby sme čo najskôr ich počty zvýšili na želateľných 600 tis. ks.

Predseda parlamentného výboru NR SR pre poľnohospodárstvo Jaroslav Karahuta predstavil sériu nevyhnutných systémových opatrení a prvé výsledky sa ukázali už teraz v období tzv. jahňacej krízy.

Aktivitami poslanca NR SR za hnutie SME RODINA Jaroslava Karahutu a riaditeľa Zväzu chovateľov oviec a kôz Slavomírom Reľovským, v spolupráci s rezortným ministrom pôdohospodárstva J. Mičovským a predstaviteľmi obchodných združení a obchodných sieti sa nám podarilo za posledný mesiac znížiť kritický stav 80 000 jahniat, ktoré chovatelia nevedeli predať na dnešný stav 9 000 ks. A to všetko bez 1 EURa pomoci zo štátneho rozpočtu.

Ak chceme pre budúcnosť predísť dnešným krízovým stavom v chove oviec, navrhli sme 3 systémové opatrenia, ktoré by mali stabilizovať chov oviec, ale hlavne zabezpečiť ich rast a tým aj rast životnej úrovne najchudobnejších regiónov severného, severovýchodného, východného a južného Slovenska.

  1. Zmena prepočtu hodnoty dobytčej jednotky na úroveň hodnoty u hovädzieho dobytka, čím by sa zvýšila sadzba na ovcu z dnešných 17 EUR na cca 40 EUR
  2. V rámci výrobno- odbytového združenia chovateľov oviec s aktívnou spoluúčasťou štátu vybudovať prevádzku na spracovanie vlny, čím by chovatelia za rok ušetrili v rámci Slovensko okolo 400 000 EUR, čo je vlastne hodnote technológie na spracovanie vlny.
  3. Zabezpečenie trvalých dodávok jahniaceho mäsa a výrobkov z ovčieho mlieka na pulty obchodných reťazcov. Toto opatrenie sa praktický už napĺňa a 2 reťazce už zaradili jahňacinu do trvalého sortimentu a ďalšie 2 to budú skúšať formou predajných akcii s tým, že ak sa zrealizuje predaj aspoň minimálneho množstva, bude jahňacina zaradená taktiež do trvalého sortimentu.

O dvojitej kvalite… občanov

Teda nie potravín. Chcem písať o čomsi inom, čo ale možno nepriamo súvisí aj s dnes tak často spomínanou „dvojitou kvalitou potravín“.

Dnes často počúvame o tom, že aj my na Slovensku, v Čechách, či všeobecne v krajinách bývalého socialistického bloku, si zaslúžime prinajmenšom rovnako kvalitné potraviny, ako trebárs Nemci, Francúzi, či Taliani. Mnohí naši politici sa spoliehajú na efekt „prvého plánu“ – skrátka, že človek si hneď na znak súhlasu udrie päsťou do stola a zanadáva – „áno, a prečo by nie?! Veď aj ja makám, aj ja chcem žiť zdravo a jesť chutné a kvalitné jedlo!“ Lenže…

Lenže ono to nie je spôsobené tým, že by náš národ chcel niekto cielene otráviť, alebo klamať na kvalite. Na otvorenom trhu dopyt riadi ponuku. Ak je na našom maličkom slovenskom trhu dopyt po lacných párkoch, tak nám také párky vyrobia. Musia vyzerať ako párky, voňať ako párky, chutiť by mali ako párky a cena by mala vyhovovať zákazníkovi. Nuž také vyrobia, čo na tom, že je v nich viac koží, zobákov, rohoviny, masti a vody, ako mäsa? Ak chce zákazník lacný chlieb, nuž mu ho upečú zo zmesí, ktoré pekne nakysnú do tvaru chleba, bude voňať ako chleba a možno aj chutiť ako chleba, no do dvoch dní je z neho kus sypkej, tvrdej hmoty, ktorú odmietne žrať aj pes.

Balans medzi cenou a kvalitou je teda zrejmý. Za málo peňazí sa veľa muziky robiť skrátka nedá. Spomínam si, keď som svojho času (pred rokom 2004) diskutovala so zástupcom Európskej Komisie, položila som mu otázku, ako dokážu byť slovenskí poľnohospodári konkurencieschopní na spoločnom európskom trhu, keď budú v prvých rokoch po vstupe do únie dostávať sotva štvrtinu oprávnených podpôr. Pán sa zamyslel a po chvíli mi odpovedal: „musíte vyniknúť kvalitou.“

Jasné, veď na obrovskom európskom trhu s potravinami, kde nakupuje vyše 600 miliónov spotrebiteľov, je konkurencia obrovská, ponuka široká a ťažko sa v nej presadiť len tak. Svoje miesto na slnku si treba zaslúžiť. Treba veľa špekulovať, objaviť jedinečnosť, inovovať, zlepšovať pridanú hodnotu výrobku. Pritom nezabúdať na marketing, aj dobrý obal, ktorý zaujme. Treťou podstatnou zložkou je distribúcia a predajné kanály, pričom netreba zabúdať ani na internetový priestor. Skrátka, vyniknúť v rámci Európskej únie, či dokonca sveta, dokážu len niektorí.

Samozrejme, proces, ktorý tu popisujem si vyžaduje veľa energie, dobrých myšlienok, skúseností a aj pokusov a omylov. Čiže nie je lacný. Otázka ceny je často rozhodujúca. Ponúknuť takúto kvalitnú potravinu na náš slovenský trh je veľmi riskantné – zákazníkov, ktorí si ho budú môcť dovoliť je totiž veľmi obmedzený počet. Ak ho navyše nevyrábame vo veľkom, nemáme šancu dostať sa do väčších a nadnárodných distribučných sietí. Toto riziko si preto len málokto vezme na seba.

Skúsme to z druhej strany. Čo by musel urobiť Slovák, aby si mohol dopriať kvalitnejšie, a teda aj drahšie potraviny? V prvom rade by mal mať vyšší príjem. Kedy bude mať vyšší príjem? Keď bude mať v hlave, alebo rukách špecifické znalosti a skúsenosti – či už je to remeselník, alebo inžinier. A keď budú na Slovensku zamestnávatelia, ktorí to dokážu oceniť a adekvátne zaplatiť. Tým nechcem povedať, že tu takí nie sú. Ale akosi mi na Slovensku stále chýba tá väzba medzi hodnotou ľudskej práce a odmenou za ňu. Nie som žiadny makroekonóm, no ak ma niekto presviedča o tom, ako sa hospodárstvu našej krajiny darí a na druhej strane vidím, ako z tejto „úspešnej“ krajiny utekajú šikovní a múdri ľudia, niečo mi na tom nesedí.

A teda sa oblúkom vraciam k titulku svojej úvahy. Možno by sme sa mali tu na Slovensku najskôr zamyslieť, ako nebyť euroobčanmi druhej kvality (sme totiž aj občanmi Európskej únie). Mali by sme rozmýšľať nad tým, ako vyniknúť na tom spoločnom európskom priestore? A možno by najskôr stačilo len sa dostať na úroveň „Západu“, najmä čo sa týka sebaúcty, sebavedomia,

demokratického myslenia, tolerancie, rozhľadenosti, rešpektu, otvorenosti, ochoty pomôcť a hľadať to spoločné, čo nás spája, namiesto toho, čo nás odlišuje.

Dvojitá kvalita tu totiž zostane dovtedy, pokým tu budú tí, ktorí o ňu stoja.

Téma dvojitej kvality potravín je nič iné, ako politický populizmus

Primárnym dôvodom témy dvojitej kvality potravín u nás je zakrytie neschopnosti Slovenskej vlády, ministerky Matečnej a SNS zastaviť úpadok slovenského agro-potravinárskeho priemyslu.

Prečo ?

Lebo všetci vedia, že príčinou našej katastrofálnej situácie je prevaha produkcie rastlinných priemyselných komodít nad produkciou potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu. Pani ministerka Matečná svoje blízke vzťahy s agrobarónmi a Andrejom Babišom potvrdila za posledné týždne hneď 2x.
Prvýkrát tým, že presadila doplnenie Rady SPF o člena SPPK, pretože na čele našej Agrárnej komory sedí Babišov zamestnanec, čo mu otvára cestu na kontrolu Slovenského agrárneho priemyslu a druhýkrát, keď 15.4.2019 podpísala v Luxemburgu dohodu o zvýšení produkcie priemyselných plodín, hlavne repky a kukurice na produkcie biopalív.

A to všetko sa deje v období, keď najvýznamnejšie svetové inštitúciu po celom svete informujú o tom, že svet prichádza každú minútu o ornú pôdu v rozlohe 30 futbalových štadiónov. Pri súčasnej intenzívnej poľnohospodárskej výrobe si zničíme pôdny potenciál ornej pôdy do 60 rokov. Čiže v roku 2080 ľudstvo nebude mať praktický kde vyprodukovať potraviny. Pričom až 90% jedla sa produkuje na pôde.

 

A aká je hlavná príčina likvidácie ornej pôdy a svetovej potravinovej krízy ?

INTENZÍVNA PRODUKCIA BIOPALÍV, čo je nosný biznis našich agrobarónov a ich vzoru a idolu Andrej Babiša.

Ak po parlamentných voľbách 2020 bude hnutie SME RODINA mať možnosť ovplyvňovať a riadiť MPaRV SR, bude jedným z prvých opatrení zrušenie povinných prídavkov biopalív do PHM, regulácia maximálnej plochy na produkciu monokultúr a zmena dotačného systému na podporu potravín a surovín na produkciu potravín.

Urobíme maximum preto, aby sa obnovila produkčná schopnosť pôdy a podporili sa tie formy poľnohospodárskej produkcie, ktoré zabezpečia pre Slovensko potravinovú bezpečnosť a z repky a „bioplyniek“ sa určite nenajeme.