J. Karahuta predstavuje program hnutia

4 návrhy, ktorých riešenie výrazným spôsobom ovplyvní celý rezort pôdohospodárstva

Som si vedomý, že sú to témy, ktorých riešenie patrí až na úroveň koaličnej rady, ale ako predseda výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie som verejne deklaroval, že náš výbor  bude proaktívny a nebude plniť iba kontrolnú funkciu, ale bude aj iniciátorom dôležitých návrhov nielen pre NR SR, ale aj pre Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a vládu SR.

Predkladám na verejnú diskusiu 4 návrhy, ktorých riešenie výrazným spôsobom ovplyvní  celý rezort pôdohospodárstva a ktoré budú mať podstatný vplyv na efektívne využívanie pôdy, zlepšenie epidemiologickej situácie na vidieku, ochranu verejného zdravia a prispejú k spravodlivému a efektívnemu využitiu verejných zdrojov.

 

  1. Návrh : Rozšírenie už existujúcej Environmentálnej polície o odborníkov na riešenie epidemiologických hrozieb a o pôdnu políciu, ktorá bude riešiť trestné činy a násilné trestné činy spojené s užívaním pôdy, ktoré sa dejú hlavne na východnom Slovensku.
  •  LIKVIDÁCIA UHYNUTÝCH ZVIERAT je veľkým epidemiologickým problémom, pretože chovatelia majú snahu namiesto sanácie, likvidovať telá uhynutých zvierat zakopávaním do zeme, dokonca až rozmetaním uhynutých tiel na poliach. Takýto spôsob je vážnym ohrozením verejného zdravia a riešiť by ho mali skutočný odborníci.
  • Musíme tiež ukončiť konflikty medzi užívateľmi pôdy, respektíve medzi vlastníkmi a užívateľmi poľnohospodárskej pôdy, ktoré často končia až ťažkým ublížením na zdraví. Riešením je zriadenie pôdnej polície, ktorá by pôsobila ako súčasť už existujúcej environmentálnej polície.

  1. Návrh : Zapojenie starostov a miestnych zastupiteľstiev pri overovaní užívateľských vzťahov k pôde v rámci prijímaní žiadosti o dotácie z I. piliera

Naši poľnohospodári podali celkovo 17.589 žiadosti o priame platby. Pri počte 2927 obcí tak na jednu obec pripadá iba 6  žiadostí. Nikto nepozná lepšie pomery v obci ako starosta a jeho zastupiteľstvo.

 Som presvedčený, že pri počte 6 žiadostí na obec, dokáže obec zohrať dôležitú úlohu pri označení skutočného užívateľa pôdy.  Zapojením obcí by sa výrazne znížili problémy s dvojitou deklaráciou tzv. križovaním a prípadné sporné pozemky by boli vylúčené z konania o pridelenie dotácií. Takto pri križovaní by neboli dvojitou deklaráciou postihnuté celé podniky, ale iba konkrétne pôdne bloky a súčasne by to bola účinná prevencia pred subvenčnými podvodmi.


  1. Návrh : Zavedenie prednostného práva nájmov na pôdu v správe SPF.
  • Je dôležité prehodnotiť všetkých nájomné zmluvy na pôdu v správe SPF. Dnes je bežné, že niektoré pozemky dostali do užívania firmy, ktoré sa nachádzajú desiatky, až stovky kilometrov od ich sídla. Nemám problém s tým, že niekto má sídlo na juhu Slovenska a chce pestovať zemiaky na Spiši ak tie zemiaky aj skutočne pestuje.
  • Pravda je však taká, že často, takto vzdialené pozemky slúžia iba ako zdroj dotácii pre firmu, ktorú má tieto pozemky v prenájme a v skutočnosti ich užíva úplne iný subjekt.
  • Nie je nič mimoriadne ak podnik dostane do prenájmu pôdu v 15-20 katastroch a lokálny poľnohospodár sa nevie dostať k pôde.

Navrhujeme, aby prednostné právo na prenájom pôdy v správe SPF, mal aktívny farmár, ktorý pracuje v príslušnom, alebo susednom katastri a až potom by mala byť pôda ponúknutá vzdialenejším farmám. Napr. pani Rošková mala pozemky od SPF v 13 katastroch


  1. Návrh : Vybudovanie štátnej kafilérie.

Slovenská republika nevyhnutne potrebuje nový štátny asanačný podnik. Dnešný stav v likvidácii uhynutých zvierat je natoľko kritický, že ho môžeme kľudne nazvať tikajúcou bombou, alebo aj spiacou hrozbou, ktorej výsledkom môže byť závažný epidemiologický problém. Máme neporovnateľne vyššie ceny sanácie ako okolité štáty, čo núti našich chovateľov hľadať pre nich efektívnejšie riešenia. Poznáme prípady zakopávanie uhynutých zvierat, alebo skoro pokútneho predaja zvierat tesne pred úhynom. Rizikom je aj prevoz infekčného biologického materiálu až 350 km na miesto jediného sanačného podniku od chovateľov z východného Slovenska.

 

Čiže ak zhrniem doposiaľ uvedené:

Otváram verejnú diskusiu k 4 dôležitým témam z rezortu pôdohospodárstva :

  1. Návrh : Rozšírenie a posilnenie kompetencie environmentálnej polície o odborníkov na veterinárne epidemiologické hrozby spôsobené nesprávnou likvidáciou tiel hospodárskych zvierat a o pôdnu políciu
  2. Návrh : Zapojenie starostov a miestnych zastupiteľstiev do riešenia užívateľských vzťahov pri prijímaní žiadosti o dotácie na pôdu – tzv. priame platby
  3. Návrh : Doriešenie otázok prednostných nájmov na pôdu v správe SPF
  4. Návrh : Vybudovanie nového štátneho asanačného podniku

Verím, že k uvedeným návrhom prebehne v najbližšom období verejná diskusia, do ktorej pozývam širokú odbornú verejnosť a všetkých tých, ktorým záleží na spravodlivom nakladaní s pôdou, s verejnými zdrojmi a všetkých ktorým záleží na verejnom zdraví a na kvalite životného prostredia, aby sa zo slovenského vidieka stalo skutočné miesto pre život.

Podpora chovu oviec a kôz patrí medzi dôležité priority hnutia SME RODINA.

Ovčiarstvo  a chov kôz má v rámci živočíšnej produkcie svoje špecifické postavenie, pretože okrem produkcie vlny, mäsa, mlieka a produktov z mlieka je ovčiarstvo dôležitým faktorom rozvoja vidieka, vidieckej zamestnanosti a strategicky dôležitým faktorom krajinotvorby Slovenska.

Dnešný stav oviec, je ktorý je pod kritickou hranicou 350 tis. ks  a preto ak chceme, aby naše lúky nezarastali kriakmi a aby z našich pasienkov sa nestratili zvonce, musíme prijať sériu systémových opatrení a vrátiť ovčiarstvo na úroveň, ktorá mu právom patrí

Musíme urobiť maximum preto, aby nám v priebehu najbližších rokov začali rásť stavy oviec tak, aby sme čo najskôr ich počty zvýšili na želateľných 600 tis. ks.

Predseda parlamentného výboru NR SR pre poľnohospodárstvo Jaroslav Karahuta predstavil sériu nevyhnutných systémových opatrení a prvé výsledky sa ukázali už teraz v období tzv. jahňacej krízy.

Aktivitami poslanca NR SR za hnutie SME RODINA Jaroslava Karahutu a riaditeľa Zväzu chovateľov oviec a kôz Slavomírom Reľovským, v spolupráci s rezortným ministrom pôdohospodárstva J. Mičovským a predstaviteľmi obchodných združení a obchodných sieti sa nám podarilo za posledný mesiac znížiť kritický stav 80 000 jahniat, ktoré chovatelia nevedeli predať na dnešný stav 9 000 ks. A to všetko bez 1 EURa pomoci zo štátneho rozpočtu.

Ak chceme pre budúcnosť predísť dnešným krízovým stavom v chove oviec, navrhli sme 3 systémové opatrenia, ktoré by mali stabilizovať chov oviec, ale hlavne zabezpečiť ich rast a tým aj rast životnej úrovne najchudobnejších regiónov severného, severovýchodného, východného a južného Slovenska.

  1. Zmena prepočtu hodnoty dobytčej jednotky na úroveň hodnoty u hovädzieho dobytka, čím by sa zvýšila sadzba na ovcu z dnešných 17 EUR na cca 40 EUR
  2. V rámci výrobno- odbytového združenia chovateľov oviec s aktívnou spoluúčasťou štátu vybudovať prevádzku na spracovanie vlny, čím by chovatelia za rok ušetrili v rámci Slovensko okolo 400 000 EUR, čo je vlastne hodnote technológie na spracovanie vlny.
  3. Zabezpečenie trvalých dodávok jahniaceho mäsa a výrobkov z ovčieho mlieka na pulty obchodných reťazcov. Toto opatrenie sa praktický už napĺňa a 2 reťazce už zaradili jahňacinu do trvalého sortimentu a ďalšie 2 to budú skúšať formou predajných akcii s tým, že ak sa zrealizuje predaj aspoň minimálneho množstva, bude jahňacina zaradená taktiež do trvalého sortimentu.

V krízovej situácii sa z repky olejnej, ani z mulčovania nenajeme

Potravinová sebestačnosť Slovenska nedosahuje  úroveň ani  40%. Na našich pultoch máme príliš málo čerstvého ovocia, zeleniny, jedlých olejov, či mäsa pochádzajúceho zo Slovenska. Predpokladá sa, že saldo zahraničného obchodu s potravinami sa za rok 2019 opäť zvýši a dosiahne historickú hodnotu  1,8 mld. euro! Denne prichádza na Slovensko 700 kamiónov naložených tovarom, ktorý by sme si mohli vyrobiť doma.  Iba zeleniny dovážame denne viac ako 30 kamiónov a podiel domáceho chleba a pečiva na pultoch predajní dosahuje ledva 50%. Podiel domáceho ovocia a zeleniny nedosahuje ani 20 % . A napriek tomu, že máme najväčší pomer produkcie repky olejnej k ornej pôde, náš podiel domácich rastlinných olejov dosahuje iba 10%! Takto v stručnosti zhodnotil momentálny stav potravinovej bezpečnosti štátu Jaroslav Karahuta, tímlíder hnutia SME RODINA pre poľnohospodárstvo.

Uvedené hodnoty potvrdzujú skutočnosť, že aktuálne nastavený systém riadenia a podpôr v poľnohospodárstve na Slovensku nám nezaručuje dostatočnú výrobu ani základných potravín. Potravinová bezpečnosť štátu je veľmi vážne ohrozená. Pritom Slovenská republika má vďaka svojej geografickej polohe jedny z najlepších podmienok na pestovanie potravín mierneho klimatického pásma! V porovnaní s ostatnými štátmi Európskej únie máme ešte stále dostatok vody a dostatok slnka, čo je základný predpoklad pre produkciu zdravých a nutrične bohatých potravín. Príčinou neutešenej situácie sú dotácie na plochu, miesto toho, aby boli dotácie podmienené produkciou spomínaných potravín.  Súčasný dotačný systém zásadným spôsobom zdeformoval štruktúru nášho poľnohospodárstva. Ale z repky olejnej, ani z mulčovania sa nenajeme – dôrazne upozorňuje na dnešný stav predseda hnutia SME RODINA Boris Kollár.

V krízových situáciách budú Slováci hladovať

Podľa Borisa Kollára je potravinová sebestačnosť Slovenska v hnutí SME RODINA považovaná za najvyššiu prioritu, ktorú musí budúca slovenská vláda vyriešiť. Globalizácia svetového obchodu s potravinami prejavuje svoju krehkosť a odhaľuje našu zraniteľnosť. V súčasnom geopolitickom napätí a v prípade bezpečnostných a zdravotných kríz, musíme upozorniť na skutočnosť, že nie sme pripravení zabezpečiť pre všetkých občanov Slovenskej republiky dostatok výživovo plnohodnotných  potravín. Slovenská republika sa v prípade krízovej situácie veľmi rýchlo dostane do vážneho potravinového rizika.

Jednoducho povedané, ak  by v prípade krízovej situácie došlo k obmedzeniu dovozu potravín zo zahraničia, z trojčlennej rodiny by mal plnohodnotný prístup k potravinám iba jeden z jej členov. Ostatní dvaja ( pravdepodobne rodičia) by museli výrazne obmedziť svoje potravinové nároky.

Riešením je domáca výroba potravín

Jaroslav Karahuta zdôrazňuje, že riešením súčasnej alarmujúcej situácie je domáca výroba potravín, naviazaná na poľnohospodársku produkciu. Slovensko má ideálne možnosti pre zabezpečenie základných potravín vysokej kvality, rastlinného i živočíšneho pôvodu, musíme len využiť podmienky, v ktorých sa nachádzame.  Okrem toho, lokálna výroba a konzumácia potravín výrazne prispieva k zmierňovaniu dopadu klimatických zmien znižovaním uhlíkovej stopy.  Prináša aj nové možnosti environmentálnych  opatrení do balenia výrobkov zavádzaním  biologicky rozložiteľných obalov …

 Práve preto je v programe hnutia  Sme rodina jedným z hlavných  cieľov dosiahnutie toho, aby do roku 2030 bol podiel slovenských potravín na našich pultoch na úrovni minimálne 65%  a aby náš agropotravinársky sektor zabezpečil potravinovú sebestačnosť  na 80%! To je spodná hranica potravinovej bezpečnosti.  Najbližšie roky považuje hnutie za rozhodujúce aj z hľadiska prípravy národného strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre roky 2021-2027. Podľa lídrov hnutia, doslova a do písmena platí: „Ako sa dnes rozhodneme, tak budeme zajtra sebestační“.

Stredoeurópska konferencia rodinných fariem skončila spoločným memorandom

V krásnom kraji českej Vysočiny, na príznačnom mieste starého gazdovského dvora v meste Telč, sa stretli zástupcovia rodinných fariem z Čiech, ako aj predstavitelia ďalších európskych krajín. Za Slovensko sa konferencie s názvom „Rodinné farmy – základ evropského zemědělství“ zúčastnili aj členovia pracovnej skupiny hnutia Sme rodina pre poľnohospodárstvo, potravinárstvo a regionálny rozvoj, pod vedením MVDr. Jaroslava Karahutu.

Výsledkom dvojdňovej konferencie je spoločné memorandum, v ktorom účastníci konferencie deklarujú :

1.Rodinné farmy majú zo svojej podstaty záujem na zachovanie životného prostredia, vody, pôdy a biodiverzity v čo najlepšom stave pre ďalšie generácie.

2.Rodinné farmy sú dôležité aj pre mnohé nefinančné prínosy pre spoločnosť. Ich špecifické funkcie a činnosti v priestore vidieka sú nenahraditeľné.

3.Systém musí byť otvorený pre mladých farmárov do 40 rokov. Zachovanie generačný kontinuity v obhodspodoravní fariem je kľúčové.

4.Vrámci SPP EÚ (Spoločnej poľn.politiky) je nutné jednoznačne lepšie zacieliť priame platby na najohrozenejšie skupiny žiadateľov, teda najmä na menšie a stredné farmy.

5.Na rodinné farmy veľmi zásadne dopadá rastúca byrokracia, ktorú z podstaty svojej činnosti len ťažko zvládajú. Je nevyhnutné výrazne zjednodušiť administratívu súvisiacu s podporou a kontroly, ktoré sú na ne naviazané.

účastníci konferencie

Vyše stovky účastníkov z radov poľnohospodárov privítal Jaroslav Šebek, predseda Asociace soukromých zemědělců („ASZ“), ktorá zastupuje vyše 8 000 členských subjektov s priemernou výmerou 150 hektárov na jednu farmu. Aj v Čechách majú poľnohospodári podobné problémy ako na Slovensku – z celkového počtu 28 000 podnikateľov väčšinu (70%) finančných podpôr vyčerpá iba asi 10% tých najväčších subjektov a zvyšných 90% farmárov (väčšinou malé a mikropodniky) sa musí podeliť o zostávajúcich 30% zdrojov. Aj preto je ASZ ja povinné stropovanie (mimo ekoschém a bez započítania mzdových nákladov) a podporuje redistributívne platby pre všetkých žiadateľov. Veľmi dôležitá bude nielen definícia „aktívneho farmára“, kde sa má zohľadňovať najmä počet zamestnancov a ročný obrat, ale tiež upresnenie zmyslu pojmov ako sú napr. „poľnohospodárske činnosti“. Aj našich západných susedov trápi problém generačnej obmeny a obávajú sa administratívnej záťaže pri sledovaní „živinovej bilancie“ v rámci navrhovaných opatrení tzv. „zelenej architektúry“ novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2020.

Potešujúcou a najmä atraktívnou súčasťou medzinárodnej konferencie bola aj účasť a príspevky nových českých poslancov Európskeho parlamentu. Veronika Vrecionová (ODS/ECR), ktorá je členkou výboru EP AGRI aj REGI, pripomenula svoje štyri priority v rámci budúcej európskej agrárnej politiky: predovšetkým podpora malých a stredných fariem, obmedzovanie byrokracie, vyrovnanie platieb v rámci členských krajín EÚ a ekologizácia poľnohospodárstva. V tejto chvíli je však zrejmé, že uplatňovanie sa nestihne v riadnom termíne, pretože najskôr bude nutné dosiahnuť kompromis v trialógu „Európsky parlament – Európska rada a Európska komisia“.

Pani europoslankyňa Michaela Šojdrová (KDÚ-ČSL/EPP), ktorá je zastupujúcou členkou vo výbore EP AGRI, upozornila na pokračujúce znižovanie rozpočtu Európskeho Spoločenstva na poľnohospodárstvo. Aj preto je čoraz naliehavejšie spravodlivé prerozdelenie zdrojov medzi členské krajiny, ktoré s novou Spoločnou poľnohospodárskou politikou („SPP“) získavajú väčšiu flexibilitu posilnením „národnej úlohy“. Konkurencieschopnosť krajín pritom často narušujú práve štátne podpory, v ktorých nemá Únia dodnes prehľad. V jej očiach zastupuje novodefinovaný „aktívny farmár“ práve rodinný model farmárčenia, ktorý bude určite zastávať aj novozvolený Komisár pre poľnohospodárstvo, Poliak Janusz Wojziechowski, pochádzajúci z rodinnej farmy. Podľa Šojdrovej je dôležité uvedomiť si, či poľnohospodári škodia životnému prostrediu, alebo sú spolutvorcovia krajiny?

Vystúpenia tretice europoslancov za Českú republiku uzavrel Alexandr Vondra (ODS/ECR), ktorý veľmi otvoreným a sugestívnym prístupom ozrejmil súčasnú „zelenú“ atmosféru v Európskom parlamente. Je členom dnes asi najsilnejšieho výboru EP ENVI (životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín). Zdôraznil, že Poľsko má veľkú silu ešte reštrukturalizovať európsky rozpočet, ktorý zatiaľ nie je pre budúce obdobie rokov 2021-2027 schválený. Aktuálnou „otázkou dňa“ bude stanoviť čo sú legitímne záujmy ochrancov životného prostredia? Pretože perspektívne hrozia veľké sociálne nepokoje, alebo tlaky na prerozdeľovanie financií.

Po prestávke nasledovali vystúpenia zástupcov poľnohospodárskych mimovládnych organizácií z Rakúska, Maďarska, Poľska a Slovenska. Veľmi inšpiratívne a precízne hovoril Thomas Weberrakúskej poľnohospodárskej komory (LKÖ), ktorá zastupuje 190 000 členských subjektov v deviatich krajských komorách. Predstavil jej hlavný cieľ – dosiahnuť obhospodarovanie každého hektára Rakúskej republiky. Keďže veľkú časť krajiny pokrýva pohorie Álp, až 75% fariem hospodári v znevýhodnených oblastiach a až 20% predstavuje ekologická výroba. Priemerná veľkosť farmy je 19,7 hektára a 32 kráv. V rámci štruktúry podpôr sú priame platby zastúpené 55% a fondy PRV 45%. V Rakúsku si overili, že kľúčom k úspechu je diverzifikácia, a preto majú farmári okrem hlavnej výrobnej činnosti aj priamy predaj spracovaných potravín, prevádzkujú malé ubytovacie kapacity na vidieku (do 10 postelí), ponúkajú služby školám a rodinám v rámci prázdnin, apod. Už v roku 2019 dosiahli v Rakúsku úplnú vnútornú konvergenciu a chceli by iba jeden prechodný rok, kým začne platiť nová SPP. Práve túto jeseň začínajú širokú diskusiu vo viacerých odborných rovinách k návrhom nových pravidiel, ktoré chcú viesť skôr len ako „usmernenia“ pre prax. Podporujú iba platby na plochu, povinné stropovanie chápu ako byrokratickú záťaž a chcú z nej oslobodiť mladých farmárov, nechcú žiadne presuny financií medzi piliermi, podporujú služby poradenstva pre farmárov a sú za dodatočné schémy kvality v rámci II.piliera, keďže majú zámer zvyšovať podiel ekologického hospodárenia a kvalitu potravín. Je zatiaľ otázne, či uplatnia podporné schémy pre malých farmárov, ktorých by to administratívne zaťažilo viac, ako súčasné nastavenie, a preto nemusia byť atraktívne.

Za Maďarskú farmársku asociáciu (MAGOSZ) vystúpil Tibor CsehZväz mladých farmárov (AGRYA) prezentovala Borbála Benedek, ktorá je zároveň členkou maďarskej Národnej poľnohospodárskej komory (NAK). Pre malých farmárov chcú plošnú platbu, čo najmenej administratívne náročnú. Taktiež sú za povinné stropovanie, no bez platby viazanej na produkciu, ale s vyššou hodnotou priamych platieb (150 000 €). Tibor Cseh sa zamyslel nad otázkou určenia mzdových nákladov, ktoré majú v rôznych členských krajinách EÚ rôzne, čo vytvára nerovné podmienky. Aj v Maďarsku majú malé rodinné farmy problém získať kredibilitu a podporu u bánk, no hľadajú pre ne spôsob podpory formou daňového zvýhodnenia.

Jaroslav Karahuta, predseda pracovnej skupiny hnutia Sme rodina, otvoril príspevok slovenskej delegácie na konferencii zásadnou o

Jaroslav Karahuta

tázkou postavenia farmára v súčasnej spoločnosti. Slovensko v aktuálnom programovom období ročne prijíma 405 mil. euro podpôr z EÚ, no nedokáže ich efektívne využiť, keď sa podieľa na produkcii v rámci EÚ len 0,6 percentami, na zamestnanosti 0,5 percentami a len 0,4 percentami na pridanej hodnote. Znehodnocuje tak financie o min. 40%. Podľa našich predstáv by sa produkcia poľnohospodárstva na hektár dala do roku 2030 zvýšiť na priemer krajín EÚ, pokiaľ by sa podiel veľkovýrobcov voči malým, stredným a rodinným farmám upravil na 60:40. Na Slovensku máme potenciál zvýšiť produkciu základných potravín a dosiahnuť sebestačnosť.

 

 

Vladimíra Debnárová pokračovala definovaním konkrétnych cieľov do roku 2030, ktoré sú súčasťou stratégie hnutia Sme rodina.

Vladimíra Debnárová

V porovnaní s Českou republikou je situácia na Slovensku ešte horšia, keď 94% priamych platieb získa iba asi 20% podnikov. Táto koncentrácia platieb je najvyššia v rámci celej EÚ. Pritom priame platby tvoria až 70% podiel na pridanej hodnote, a teda mnoho fariem by bez podpôr vykazovalo stratu. Preto podporujeme stropovanie 100 000 € s odpočtom 50% nákladov na mzdy a cielenie podpory na konečného užívateľa výhod. Zároveň podporujeme plnú redistribúciu do výšky prvých 100 ha poľnohospodársky využiteľnej pôdy so sadzbou na úrovni min. 30% priamej platby na hektár, najviac však do výšky 100 000 €. Cieľom je podpora malého a stredného podnikania, mladých a začínajúcich farmárov, ktorí budú vyrábať potraviny, nie suroviny na vývoz. Podľa našej definície je aktívny farmár taký hospodár na pôde, ktorý je konečným užívateľom výhod a prinajmenšom 30% z príjmu z podnikateľskej činnosti pochádza z poľnohospodárskej činnosti. V rámci generačnej obmeny chceme do roku 2030 dosiahnuť priemerný vek zamestnanca v poľnohospodárstve 42 rokov, namiesto súčasných 47. A napokon v rámci financovania podporujeme presun 15% z I. do II. piliera a národné spolufinancovanie opatrení II.piliera na úrovni 40%. Takto môžeme dosiahnuť celkový balík 3 362 mil. euro a nasmerovať podporu na systémové a plánovité opatrenia, ktoré nám prinavrátia potravinovú sebestačnosť.

Za poľskú Národnú radu poľnohospodárskych komôr (KRIR) vystúpil Robert Nowak. Silné postavenie poľských farmárov je definované už od roku 1997 v ústave Poľskej republiky, ktorá hovorí, že „základom poľského poľnohospodárstva je rodinná farma“. Hraničnou je úroveň 300 ha. V roku 2018 tu obhospodarovalo vyše 1,4 mil. rodinných fariem asi 90% poľnohospodárskej pôdy (14,7 mil. ha). Z tohto počtu je až 53,3% drobných farmárov do 5 ha a priemerná výmera farmy je asi 10 ha. Zrejmé sú rozdiely medzi južnou a severnou časťou krajiny. Pritom štát bráni vzniku veľkých fariem aj legislatívne, keď napr. prednostne vykupuje pozemky štátna agentúra a už štvrtý rok platí zákaz predaja štátnej pôdy. V roku 2018 podpísala KRIR tzv. „Bratislavskú deklaráciu“ spolu s ostatnými krajinami V4 ako aj ďalšími. Otázka stropovania nie je ich prioritou.

Na záver medzinárodnej konferencie bolo prediskutovaných a napokon prijatých niekoľko spoločných bodov záverov. Napriek tomu, že nie vždy boli stanoviská zástupcov jednotlivých organizácií totožné, zhodli sa na tom, že rodinné farmy sú pre svoje nefinančné funkcie, ochranu životného prostredia, vody, pôdy a biodiverzity nenahraditeľné pre vidiek.

Zdá sa, akoby sa poľnohospodári v Európe začali deliť, no rozdelenie na malých a veľkých neobstojí, rovnako ako by nebolo presné rozdelenie na dobrých a zlých, definovaných relativitou uhla pohľadu. Najtrefnejšie snáď bude rozdelenie na tých, ktorým ide o peniaze a na tých, ktorí chcú naozaj hospodáriť na pôde a príjmy z podpôr pre nich nie sú prioritou. Aj keď práve táto odlišnosť je trpkým priznaním pravdy.

Na záver je treba oceniť bezchybnú organizáciu medzinárodnej stredoeurópskej konferencie po každej stránke, sympatický prejav moderátorky, bývalej ministerky zemědělství ČR, Mileny Vicenovej a aktívnu účasť všetkých prítomných.

Rozpočet na rok 2020 je pokračovaním totálnej deštrukcie slovenského poľnohospodárstva

Stane sa Slovensko koloniálnou krajinou, závislou na dodávkach potravín od vyspelých štátov Európy ? 

Nikdy som neveril  falošným marketingový prejavom ministerky Matečnej, ani vulgárnej argumentácii predsedu Danka a nikdy som nečakal, že urobia aspoň niečo pozitívne pre slovenský agropotravinový sektor

Avšak to, čo SNS predložila do Štátneho rozpočtu na rok 2020, v rámci kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva, môžeme nazvať iba časovanou bombou a pomstou všetkým slušným poľnohospodárom, všetkým malým, stredným a rodinným farmám, ktorým ešte stále záleží na tom, aby sme mali rozvinutý vidiek a aby Slovenská republika bola aspoň z časti potravinovo bezpečný štát.

Je to pomsta SNS, za snahu našich sedliakov o oživenie a obnovu vidieka a zaradenie Slovenska do potravinovo vyspelých štátov Európy.

Je to pomsta za to, že väčšina normálne zmýšľajúcich ľudí z vidieka už nechcú byť otrokmi a slúžiť úzkej skupine agrobarónov, ktorej cieľom je rozkrádanie a znehodnocovanie európskych podpôr a domácich verejných zdrojov a ktorým nezáleží na tom, ako vyzerá Slovenský vidiek a aká je kvalita potravín, ktorou sa živí tento národ.

Schválením rozpočtovej kapitoly MPaRV SR pre rok 2020 nastane to, že :  

Slovensko sa definitívne stane koloniálnou krajinou, závislou na dodávkach potravín od potravinovo vyspelých štátov Európy.

Vláda Slovenskej republiky v pondelok 14.10.2019 schválila štátny rozpočet pre rok 2020.

Krátenie výdavkovej časti rozpočtu o takmer 250 mil. EUR, čo je takmer 40% oproti roku 2019, so štátnou pomocou na úrovni 31 mil. EUR je pokračovaní agro – potravinárskej agónie, ktorá pretrváva od roku 2004.

Rozpočet pre rezort ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na rok 2020,  je určite tým naj-kontroverznejším a najhorším, aký sme mali za posledných 15 rokov.

Na jednej strane vláda schválila ciele rezortu pôdohospodárstva na úroveň priemeru EÚ  bezduchým skopírovaním grafov a tabuliek zo záverečnej správy Revízie výdavkov na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka od Inštitútu poľnohospodárskej politiky  a hneď na to naservíruje budúcej vláde a budúcemu ministrovi pôdohospodárstva rozpočet, ktorý ho ešte viac  oddiali od tohto cieľa.

Preto jediným východiskom pre Slovenský vidiek je neschválenie predloženého Štátneho rozpočtu, prechod do rozpočtového provizória  na úrovni rozpočtu roku 2019 a nechať na novú vládu schválenie rozpočtu 2020, ktorý bude pre slovenský agropotravinový sektor a slovenský vidiek prínosom a neurobí z našej úrodnej krajiny potravinovo závislú kolóniu vyspelých štátov EÚ.

Inak môžeme očakávať najväčšiu rezignáciu živočíšnej výroby, rastlinnej produkcie a produkcie ovocia od roku 2004.