Rozpočet na rok 2020 je pokračovaním totálnej deštrukcie slovenského poľnohospodárstva

Stane sa Slovensko koloniálnou krajinou, závislou na dodávkach potravín od vyspelých štátov Európy ? 

Nikdy som neveril  falošným marketingový prejavom ministerky Matečnej, ani vulgárnej argumentácii predsedu Danka a nikdy som nečakal, že urobia aspoň niečo pozitívne pre slovenský agropotravinový sektor

Avšak to, čo SNS predložila do Štátneho rozpočtu na rok 2020, v rámci kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva, môžeme nazvať iba časovanou bombou a pomstou všetkým slušným poľnohospodárom, všetkým malým, stredným a rodinným farmám, ktorým ešte stále záleží na tom, aby sme mali rozvinutý vidiek a aby Slovenská republika bola aspoň z časti potravinovo bezpečný štát.

Je to pomsta SNS, za snahu našich sedliakov o oživenie a obnovu vidieka a zaradenie Slovenska do potravinovo vyspelých štátov Európy.

Je to pomsta za to, že väčšina normálne zmýšľajúcich ľudí z vidieka už nechcú byť otrokmi a slúžiť úzkej skupine agrobarónov, ktorej cieľom je rozkrádanie a znehodnocovanie európskych podpôr a domácich verejných zdrojov a ktorým nezáleží na tom, ako vyzerá Slovenský vidiek a aká je kvalita potravín, ktorou sa živí tento národ.

Schválením rozpočtovej kapitoly MPaRV SR pre rok 2020 nastane to, že :  

Slovensko sa definitívne stane koloniálnou krajinou, závislou na dodávkach potravín od potravinovo vyspelých štátov Európy.

Vláda Slovenskej republiky v pondelok 14.10.2019 schválila štátny rozpočet pre rok 2020.

Krátenie výdavkovej časti rozpočtu o takmer 250 mil. EUR, čo je takmer 40% oproti roku 2019, so štátnou pomocou na úrovni 31 mil. EUR je pokračovaní agro – potravinárskej agónie, ktorá pretrváva od roku 2004.

Rozpočet pre rezort ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na rok 2020,  je určite tým naj-kontroverznejším a najhorším, aký sme mali za posledných 15 rokov.

Na jednej strane vláda schválila ciele rezortu pôdohospodárstva na úroveň priemeru EÚ  bezduchým skopírovaním grafov a tabuliek zo záverečnej správy Revízie výdavkov na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka od Inštitútu poľnohospodárskej politiky  a hneď na to naservíruje budúcej vláde a budúcemu ministrovi pôdohospodárstva rozpočet, ktorý ho ešte viac  oddiali od tohto cieľa.

Preto jediným východiskom pre Slovenský vidiek je neschválenie predloženého Štátneho rozpočtu, prechod do rozpočtového provizória  na úrovni rozpočtu roku 2019 a nechať na novú vládu schválenie rozpočtu 2020, ktorý bude pre slovenský agropotravinový sektor a slovenský vidiek prínosom a neurobí z našej úrodnej krajiny potravinovo závislú kolóniu vyspelých štátov EÚ.

Inak môžeme očakávať najväčšiu rezignáciu živočíšnej výroby, rastlinnej produkcie a produkcie ovocia od roku 2004.

Pochopíme, že agropotravinárstvo je pre Slovensko priorita č.1?

Pamätníci si spomínajú na plánované socialistické „päťročnice“. Dnes, v rámci Európskej únie plánujeme na sedem rokov a zmena príde čoskoro – nové rozpočtové a programovacie obdobie rokov 2021-2027. Európsky rozpočet pre poľnohospodárstvo sa zrejme zníži asi o 11% (aj vďaka „Brexitu“), a tak sa zvýši tlak na efektívne využívanie dostupných prostriedkov.

Slovensko je na dôležitej križovatke rozhodnutí a už dnes musí definovať, kam nasmeruje podpory v agrorezorte. Na základe návrhu nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady ES, ktorý v júni 2018 predložila Európska Komisia, by sa mal znížiť rozpočet pre Slovensko na opatrenia I. piliera (priame platby) o 10%, no rozpočet pre opatrenia II. piliera (rozvoj vidieka) až o 26% (v stálych cenách, bez inflácie).  A aby sa postupne vyrovnávali rozdiely vo financovaní medzi členskými krajinami EÚ, Európska Komisia navrhla tzv. “externú konvergenciu priamych platieb“, čo pre Slovensko znamená, že 82% priemeru podpôr v EÚ dosiahne v roku 2027.

Vláda Slovenskej republiky sa teda už dnes musí zodpovedne vyjadriť a pripraviť, pričom nesmie podceniť ani diskusiu so všetkými zástupcami poľnohospodárskej a potravinárskej praxe, či obchodu. Tých všetkých sa totiž dotkne návrh „Národného strategického plánu pre roky 2021-2027“, ktorý musí pripraviť včas. Kvôli novému zloženiu Európskeho Parlamentu, do ktorého sme si v máji 2019 zvolili aj zástupcov Slovenska, ale aj kvôli zmene na poste predsedu Európskej Komisie a nadväzne na ďalších pozíciách, však už dnes môžeme s najväčšou pravdepodobnosťou očakávať posun v schvaľovacom procese a prechodné obdobie. Termín „december 2019“ sa tak zrejme oddiali.

Vzhľadom na blížiace sa parlamentné voľby na Slovensku (február 2020), tak môžeme očakávať, že tento najdôležitejší programovací dokument pre agrorezort na nasledujúcich sedem rokov bude tvoriť nová vládna garnitúra. Nič to však nemení na skutočnosti, že pripravovať, plánovať a diskutovať sa musí už dnes!

Najpodstatnejšie bude uvedomiť si význam agropotravinárskej výroby pre Slovensko. Z pohľadu dlhodobej stratégie rozvoja našej krajiny by sme ho mali považovať za prioritu číslo jeden!

Pretože od toho závisí, ako sa rozhodne vláda Slovenskej republiky v súvislosti s plánovaním rozpočtu, a to nielen na jeden, ale hneď na sedem rokov dopredu! Dôvod je prostý – opatrenia II. piliera (rozvoj vidieka) je totiž povinné spolufinancovať z národných zdrojov. Aktuálne Slovenská republika prispieva 25,7% (priemerné spolufinancovanie), no v ďalšom programovacom období to už musí byť najmenej 30,9% (rozsah je od 30,9% do 80%). Len pre doplnenie – opatrenia I. piliera (priame platby) sa nemusia kofinancovať z národných zdrojov.

Pre obdobie rokov 2021-27 je pre Slovensko alokovaných 4 417 mil. eur (2 823 mil. eur pre I. pilier a 1 594 mil. eur pre II. pilier) z rozpočtu EÚ, čo spolu s minimálnym kofinancovaním pre II. pilier (30,9%, t.j. 711 mil. eur) predstavuje celkom sumu 5 128 mil. eur (t.j. 732,3 mil. eur ročne). Už aj ministerka Gabriela Matečná priznala, ústami hovorcu Michala Feika, že rozhodnutie presunúť prostriedky z druhého do prvého piliera v období 2014-2020 bolo nestrategické a bude podporovať presun časti prostriedkov z I. do II. piliera. To ale znamená určitú záťaž pre štátny rozpočet. O tom aká veľká bude, je potrebné rozhodnúť už v tomto roku.

Na tomto odporúčaní sa zhodujeme aj s Inštitútom pôdohospodárskej politiky (IPP pri MPRV SR), ktorý, spolu s útvarom Hodnota za peniaze pri MF SR, v júli 2019 zverejnil záverečnú správu „Revízia výdavkov na pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka“. IPP na základe analýzy súčasného stavu navrhuje „zvýšenie národného spolufinancovania programu rozvoja vidieka ako najefektívnejšieho nástroja podpory slovenského poľnohospodárstva“. Opatrenia pre rozvoj vidieka sa totiž dajú oveľa lepšie zacieliť, naplánovať, napojiť na produkciu potravín a pomôcť aj mladým a menším podnikateľom na pôde. Možno v rámci nich prefinancovať pozemkové úpravy, riešiť riadenie rizík, nakopnúť potravinársky priemysel a mnoho ďalších potrebných opatrení. A o to ide.

Pokiaľ sa rozhodne Slovenská vláda, že chce podporiť komplexný rozvoj agropotravinárstva, a nielen „platbu na plochu“ ako doteraz, mala by presunúť maximálny možný podiel 15% prostriedkov z I. do II. piliera. Priame platby by sa znížili iba asi o 31 eur/ha ročne a navýšenie balíka pre II. pilier o 60,4 mil. eur ročne by si vyžiadalo prinajmenšom 128,6 mil. eur za rok zo štátneho rozpočtu (t.j. 900 mil. eur za 7 rokov). Táto suma by sa však mohla ešte zvýšiť, ak by sme sa odpútali od minimálnej sadzby 30,9% a rozhodli sa vykročiť smerom k efektívnejšej výrobe a vyššiemu podielu domácich kvalitných potravín s pridanou hodnotou na našich pultoch.

august 2019.