Hnutie SME RODINA jedná so zahraničnými partnermi o novej Spoločnej poľnohospodárskej politike pre roky 2021 – 2027. Podporu bude hľadať aj u nových poslancov EP.

Hnutie SME RODINA začína sériu rokovaní so zahraničnými partnermi, týkajúcich sa novej Spoločnej  poľnohospodárskej politiky v EÚ na roky 2021-2027. Cieľom hnutia je spoločný postup pri presadzovaní národných záujmov poľnohospodárov krajín V4. Hnutie je jediný opozičný politický subjekt, ktorý háji týmto spôsobom záujmy našich poľnohospodárov v EÚ. 

rokovanie v priestoroch ASZ Praha

V hlavnom meste susednej Českej republiky rokovali v piatok 15.3.2019 zástupcovia Pracovnej skupiny pre poľnohospodárstvo hnutia SME RODINA- Boris Kollár s vedením Asociace soukromého zemědělství Českej republiky. Rokovanie sa uskutočnilo na základe strategického dokumentu “Memoranda o porozumení a spolupráci”, ktorú minulý rok podpísali predseda hnutia SME RODINA Boris Kollár a predseda ASZ ČR Josef Stehlík. Rokovanie viedol tímlíder pre oblasť poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Dr. Jaroslav Karahuta. 

Hnutie Sme Rodina prinieslo do Prahy návrhy riešení, ktoré vypracovali odborníci hnutia a boli schválené programovou konferenciou. Obidve partnerské strany hľadali zhodu v  v smerovaní budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky ES (SPP) po roku 2021. Ten začali pripravovať obe národné ministerstvá. 

Partnerské strany sa jednoznačne zhodli na tom, že jednou z dominánt v novej spoločnej poľnohospodárskej politike bude starostlivosť o kvalitu pôdy, trvalá udržateľnosť hospodárenia na pôde a rozvoj vidieka . V oblasti priamych platieb majú slovenskí a českí partneri jednoznačne spoločnú pozíciu a v svojich vyjadreniach budú trvať na tom, aby bolo na území Európskeho spoločenstva zavedené trvalé stropovanie v maximálnej čiastke 100 000 EUR. Maximálna redistribučná platba by mala byť na plochy poľnohospodársky využiteľnej pôdy do rozlohy aspoň 100 ha. Stropovanie by malo byť realizované na inštitút konečného užívateľa výhod, nie na poľnohospodársky podnik. Tým sa zamedzí špekulatívnemu poberaniu dotáciu na viacero firiem jedného vlastníka. 

Obe strany nesúhlasia s krátením rozpočtu pre poľnohospodárstvo ES, tak, že I. pilier bude navýšený v SR o 1,6%, resp. o 4% (ČR) a II. pilier bude krátený o 16% (s výnimkou investičných projektov a ekoschém). Presuny medzi oboma piliermi budú pravdepodobne možné len do 15%, pričom Sme Rodina navrhuje,  vzhľadom k potrebám rozvoja vidieka SR, aby bola suma aspoň 20%. 

Spoločné negatívne stanovisko bolo zaujaté aj k informácii o pripravovanom krátení počtu hospodárskych zvierat. Vzhľadom k tomu, že stavy hospodárskym zvierat v SR  a ČR prešli za posledných 15 rokov výraznou redukciou, je takýto návrh hazardom so živočíšnou výrobou v oboch krajinách. Obe strany budú hľadať podporu u poslancov Európskeho parlamentu, aby sa redukcia týkala iba štátov u ktorých došlo k ich výrazným nárastom a ako ukazovateľ redukcie by mal byť jasný koeficient vzťahujúci sa k 100 ha poľnohospodársky využiteľnej pôdy, resp. k počtu obyvateľov.  

V oblasti riadenia rizík sú českí poľnohospodári zvýhodnení v I. pilieri tým, že platcovia poistného sa môžu uchádzať až o 50% podporu zo strany štátu.  Kým na Slovensku je takáto podpora iba v rovine úvah, českí úradníci už pripravujú II. pilier, ako pomoc pri poistení ťažko poistiteľných rizík. Česká strana ocenila viaceré legislatívne dokumenty, ktoré sú platné na území SR, aj keď sa neuplatňuje ich využívanie v plnej miere. 

 Aj napriek tomu, že strategické plány majú byť odovzdané do Bruselu do konca roku 2019, definitívnu podobu novej SPP na roky 2021 – 2027 udá až nový parlament a preto nás pravdepodobne čaká 1-2 ročné prechodné obdobie, bez stanovených kritérií na čerpanie dotačných prostriedkov z EÚ. 

Hnutie Sme Rodina plánuje aj ďalšie medzinárodné rokovania. Tie budú postupne prebiehať v ostatných štátoch V4 a nechýbať bude ani Rakúsko a Rumunsko, prípadne ďalšie štáty EÚ. 

Rokovania sa skončilo zhodou v stanoviskách vo všetkých siedmych bodoch rokovania

V Čadci predstavili odborníci riešenia pre kysucký región

V sobotu 9.3.2019 sa konal v mestskom kultúrnom centre v Čadci odborný workshop. Ten zastrešilo hnutie SME RODINA, ktorej odborníci prišli do Čadce predstaviť svoje riešenia v oblasti poľnohospodárstva, rozvoja vidieka a dopravy. Plná sála nasvedčovala tomu, že na Kysuciach je záujem o riešenia problémov, ktoré sa týkajú poľnohospodárstva, potravín, hospodárenia s pozemkami, lesmi a katastrofálnou dopravnou situáciou. Prinášame stručný prehľad tém, o ktorých sa v Čadci hovorilo :

Jaroslav Karahuta načrtol novú víziu pre potravinovú sebestačnosť.

Vedúci pracovnej skupiny pôdohospodárstvo, potravinárstvo a regionálny a tieňový minister pre tento rezort predstavil aktualizovanú koncepciu potravinovej sebestačnosti. Pripomenul, že Slovensko z hľadiska produkcie potravín sa nachádza v stave potravinového rizika. Naša sebestačnosť je na úrovni 38% čo znamená, že z hľadiska produkcie potravín, v prípade krízových situácii, nie sme schopný ako štát splniť ani základné výživové nároky občanov Slovenskej republiky. Toto číslo je ešte horšie v oblasti Kysúc, kde môže sebestačnosť klesnúť pod 30%.

Jaroslav Karahuta

Jaroslav Karahuta predstavil komplex ekonomických opatrení v hodnote 70 mil. EUR ročne, ako aj súbor krátkodobých a dlhodobých legislatívnych úprav, pričom za prioritu označil pozemkové úpravy, legislatívne zmeny v oblasti predaja z dvora, inštitútu sezónnej práce, prijatie proti korupčnej legislatívy a naštartovanie projektu Vidiek živí mesto. Z dlhodobých projektov je to prijatie zákona o rodinných farmách, zavedenie centrálnej evidencie užívateľských zmlúv v náväznosti na čerpanie dotácii z I. piliera, prijatie opatrení na zastavenie úpadku kvality poľnohospodárskej pôdy a vysporiadanie pozemkov pod hospodárskymi dvormi.

Poľnohospodárska pôda patrí do rúk slovenským farmárom a gazdom, nie developerom a špekulantom.

Odborník hnutia na pozemkovú reformu a pôdny manažment Dalibor Steindl najskôr oboznámil

Dalibor Steindl

publikum s procesmi, ktorými môžu zasiahnuť do niektorých konaní na Slovenskom pozemkovom fonde. Vyzval prítomných, aby sa nebáli dávať pripomienky pri zverejnených právnych aktoch pokiaľ vidia v predložených dokumentoch problém.

Následne predstavil svoje priority v oblasti pozemkovej reformy, medzi ktoré zaradil aj urýchlené ukončenie reštitučných konaní. Bez tých nie je možné začať pozemkové úpravy tak ako ich deklarujú ostatné politické subjekty. Dalibor Steindl rovnako vyzval na revíziu tzv. vydržaní, nakoľko sa na Slovensku neustále dejú podvody vydržaním existujúcich vlastníkov. To je aj problém mnohých katastrov kysuckých okresov.

Odborník na prvovýrobu Jozef Fabian predstavil možnosti zvýšenia produkcie v živočíšnej výrobe v hornatej oblasti severného Slovenska. Zvýšenie produkcie vidí hlavne v chove oviec a kôz a následného s

Jozef Fabian

pracovania produktov nielen mliečneho a mäsného charakteru.

Je veľmi pravdepodobné, že príprava na nové programovacie obdobie sa nestihne vykon

ať do 1.1.2021, ako sa pôvodne plánovalo.

Aj táto veta odznela z úst odborníčky na priame platby Lady Debnárovej. V júni 2018, po predchádzajúcom prieskume v spoločnosti, predstavili Európsky Parlament a Rada návrhy nariadení, ktoré definujú základné ciele Spoločnej poľnohosp. politiky (SPP) po roku 2020. V rámci deviatich bodov ide predovšetkým o naplnenie potrieb spoločnosti, ktorá očakáva od poľnohospodárov nielen produkciu kvalitných a bezpečných potravín, ale tiež ochranu životného prostredia, vzácnych biotopov, biodiverzity v krajine a aktivity pre boj s klimatickými zmenami.

Už dnes je však jasné, aj kvôli odchodu Veľkej Británie z EÚ, že rozpočet na SPP bude pravdepodobne až o 12% nižší. Taktiež z pohľadu očakávaných volieb do Európskeho Parlamentu (V.2019) a Európskej Komisie (X.2019), možno predpokladať, že príprava na nové programovacie obdobie sa nestihne vykonať do 1.1.2021, ako sa pôvodne plánovalo. Pravdepodobnejší je scenár prechodného obdobia, možno až do roku 2023.

V každom prípade je potrebné už dnes venovať všetko úsilie príprave strategického dokumentu   a zapojiť do tvorby nášho národného strategického plánu všetkých zástupcov poľnohospodárskej praxe na Slovensku!

Už dnes rozhodujeme o budúcnosti poľnohospodárstva

Sme na prahu nového programovacieho obdobia a už dnes sa rozhoduje o budúcnosti poľnohospodárstva aj na Slovensku! Už v júni 2018 predstavil Európsky Parlament a Rada návrhy základných nariadení, ktoré definujú 9 nových cieľov Spoločnej poľnohospodárskej politiky na obdobie rokov 2021-2027. Aj Slovensko si musí pripraviť „národný strategický plán“, ktorý udá podobu všetkým opatreniam a podporám v ďalších rokoch.

Spoločná poľnohospodárska politika Európskeho Spoločenstva (SPP) sa vyvíjala už od roku 1962 a jej trvalým cieľom je stabilná dostupnosť potravín, zachovanie životného štandardu farmárov a udržanie zamestnanosti a života vo vidieckych oblastiach. Prechádzala viacerými úpravami, podľa vývoja na trhu a najmä v súvislosti s potrebou podporiť, či utlmiť produkciu agrokomodít. V ostatných rokoch sa však stále viac zameriava aj na mimoprodukčné funkcie poľnohospodárstva, či rozvoj vidieka a výroba potravín sa stáva akousi samozrejmosťou.

Plánovanie SPP je spravidla na 7 rokov. V súčasnosti sa uplatňujú pravidlá pre programovacie obdobie 2014-2020. V júni 2018, po predchádzajúcom prieskume v spoločnosti, predstavili Európsky Parlament a Rada návrhy troch nariadení, ktoré menia nariadenia z roku 2013 a definujú základné ciele SPP od roku 2021. V rámci deviatich bodov ide predovšetkým o naplnenie potrieb spoločnosti, ktorá očakáva od poľnohospodárov nielen produkciu kvalitných a bezpečných potravín, ale tiež ochranu životného prostredia, vzácnych biotopov, biodiverzity v krajine a aktivity pre boj s klimatickými zmenami. No naďalej zostáva v centre záujmu aj férový príjem pre farmárov a posilnenie ich pozície v obchodnom reťazci. Výzvou pre udržanie osídlenia vidieckych oblastí je aj generačná výmena podporou mladých a začínajúcich farmárov.

Tieto ciele je vo všeobecnosti ťažké zmerať, a tak bude rozhodujúce ako ich zadefinujú členské krajiny po diskusiách, ktoré stále prebiehajú. Systém podpôr však už nebude orientovaný na splnenie určitých podmienok, ako doteraz, ale na dosahovanie stanovených cieľov. V tejto súvislosti sa hovorí o „skutočnom farmárovi“ ako jedinom oprávnenom na podpory. Podstatný bude tiež systém kontrol dodržiavania cieľov a sankcionovanie v prípade ich nenaplnenia, za ktoré je nateraz zodpovedný daný členský štát (a teda nie konečný prijímateľ pomoci). Diskutuje sa aj o limitoch pre prenos financií medzi I. a II. pilierom a naopak, či o povinných percentách podielu financií pre jednotlivé opatrenia, napr. na riadenie rizík, ekoschémy, investície, výskum apod. No najviac polemík vedú zástupcovia poľnohospodárov i vlád o „stropovaní“ (tzv. „capping“) a povinnej redistribúcii priamych platieb. Nateraz povinné stropovanie je v návrhu nariadenia nastavené ako maximálna podpora 100 000 euro na jeden podnik, čomu sa bránia predovšetkým tie členské krajiny EÚ, ktorých štruktúra poľnohospodárskych podnikov je historickým vývojom postavená na niekoľkostohektárových podnikoch. Medzi ne patrí aj Slovensko.

Mnohé návrhy smerujú k podpore mladých a začínajúcich farmárov, ekologických prístupov hospodárenia (o.i. napr. zníženie počtu chovaných zvierat pre nižšie emisie skleníkových plynov), či na racionálnu rotáciu plodín. Na dosiahnutie týchto cieľov je potrebné pripraviť účinné a merateľné opatrenia, ktoré má každý členský štát Európskej únie zhrnúť vo svojom národnom strategickom pláne a ten predložiť na schválenie Európskej Komisii do 31.12.2019. V ňom si má aj Slovensko stanoviť svoje ciele, podporné opatrenia pre priame platby aj rozvoj vidieka, intervenčné opatrenia pre organizáciu trhu a tiež kontrolné systémy, ktorými bude merať dosahovanie týchto cieľov. Pritom všetky musia smerovať k plneniu deviatich základných cieľov SPP. V súčasnosti však len málokto z poľnohospodárskej praxe tuší, v akej fáze rozpracovanosti je tento zásadný dokument na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

Už dnes je však jasné, aj kvôli odchodu Veľkej Británie z ES, že rozpočet na SPP bude pre obdobie po roku 2020 pravdepodobne až o 12% nižší. Taktiež z pohľadu očakávaných volieb do Európskeho Parlamentu (V.2019) a Európskej Komisie (X.2019), možno predpokladať, že príprava na nové programovacie obdobie sa nestihne vykonať do 1.1.2021, ako sa pôvodne plánovalo. Pravdepodobnejší je scenár prechodného obdobia, možno až do roku 2023. O všetkom je ešte potrebné diskutovať a hľadať kompromisné riešenia, ktoré zohľadnia jedinečnosť a rozdielnosť jednotlivých členských krajín EÚ.

V každom prípade je potrebné venovať všetko úsilie príprave na túto novú podobu SPP a zapojiť do tvorby nášho národného strategického plánu zástupcov celej poľnohospodárskej obce na Slovensku – veľkých, stredných i menších, mladých i starších, mužov aj ženy!

A preto tejto oblasti venuje hnutie Sme rodina maximálnu pozornosť a zapája do diskusie všetkých poľnohospodárov, ktorí prejavia ochotu spolupracovať.

Prečo ministerstvo kopíruje náš program potravinovej sebestačnosti?

So záujmom sme sledovali priebeh dnešnej TK ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka G. Matečnej. Sme radi, že aj napriek tomu, že SNS má dlhodobý problém s našim hnutím, MPaRV SR dôsledne odkopírovalo a prijalo väčšinu programových cieľov z oblasti pôdohospodárstva.

Keď sme pre dvomi rokmi začali aktívne prezentovať našu stratégiu zodpovedného a potravinovo sebestačného štátu, vedenie MPaRV SR reagovalo na naše vyhlásenia v takmer všetkých dostupných médiách formou nemiestnych poznámok, komentárov, až dokonca posmeškov, bez zmysluplnej odbornej reakcie,“ zhodnotil reakcie SNS vedúci pracovnej skupiny pre pôdohospodárstva Jaroslav Karahuta 

Už v apríli 2018 sme na programovej konferencii venovanej potravinovej sebestačnosti oficiálne zverejnili náš programový dokument: Potravinovo sebestačný štát ekonomický rastúci vidiek, vedenie SNS a pani Matečná, ktorú pán Danko posadil nepripravenú do funkcie ministerky pôdohospodárstva, pochopili, že SME RODINA má v otázkach riadenia pôdohospodárstva jasno a postupne začali náš programový dokument používať ako vlastný návod, na zvrátenie katastrofy do ktorej SNS dostala rezort pôdohospodárstva,“ povedal predseda hnutia SME RODINA Boris Kollár a pokračoval: „Dnešná tlačová konferencia podpredsedníčky vlády SR iba potvrdzuje moje slová a pokiaľ si porovnáte náš programový dokument, ktorý vznikal od roku 2017, nájdete tam odkazy na všetky naše zásadné programové priority v oblasti poľnohospodárstva, produkcie potravín a rozvoja vidieka, ktoré dnes pani Matečná prezentuje ako vlastné programové úlohy a ciele SNS.“ 

Na rozdiel od pani Matečnej a SNS, cieľom nášho programu nie je získavanie politických preferencii, ale skutočné riešenie krízy rezortu, ktorý sa vo všetkých produkčných a ekonomických hodnoteniach nachádza na posledných miestach v rámci EÚ. Našu zásadu: Čo sľúbime, to aj dodržíme budeme dôsledne realizovať aj v oblasti pôdohospodárstva,“ potvrdil predseda hnutia Boris Kollár. 

Hnutie SME RODINA, ako programová strana, od  svojho vzniku verejne prezentuje potravinovú sebestačnosť,  nevyhnutnosť pozemkových úprav, rozvoj vidieka, efektívne využívanie pôdy, vody a finančných prostriedkov použitých na podporu rezortu pôdohospodárstva, ako jednu zo svojich najdôležitejších priorít. Pre hnutie SME RODINA na rozdiel od SNS nie je vidiek priestorom, kde sa majú úzke skupiny osôb blízkych vládnym stranám obohacovať na úkor nás ostatných.  

Pre hnutie SME RODINA je výsledkom stratégie potravinovo sebestačného štátu spokojný občan Slovenskej republiky, ktorý je hrdý na svoj región, kde žije, kde vychováva svoje deti a kde plnohodnotne realizuje svoje pracovné aj osobné aktivity,“ zhodnotil ciele hnutia SME RODINA v oblasti rozvoja vidieka predseda hnutia Boris Kollár.

Kontrolujte si listy vlastníctva tak, ako si kontrolujete bankové výpisy. Radšej pravidelne !

V poslednom čase ja a moji kolegovia dostávame podnety, v ktorých sa občania sťažujú na „zmiznuté“ parcely. Po niekoľkých stretnutiach a množstve dokumentácie, ktoré som videl, mám veľmi zlé pocity. Hovorí sa, že v 90-tych rokoch boli na Slovensku „vydržané“ tisíce hektárov lesov a pôdy. To, že sa tieto „zlodejčiny“ vlečú na súdoch desaťročia, je už nehoráznosť. Tie pocity sú umocnené aj škandálom „vydržania“, ktorý naplno prepukol v oblasti Veľkej Lomnice. Z môjho pohľadu je vydržanie žijúceho vlastníka obyčajná a drzá zlodejčina. Zlodejčina, na ktorú neexistuje žiadna výhovorka. Je to podobne ako s autom. Ukradnuté auto je zlodejčina. Ten, kto kúpi ukradnuté auto, príde aj o auto, aj o peniaze. Bez ohľadu na to, či vedel alebo nevedel, že auto je kradnuté.
Samozrejme, samotný inštitút vydržania má svoj význam a nie som za jeho zrušenie. Mal by ale prebehnúť štandardným súdnym procesom, a nie notárskym konaním.
Pozrite si stručný príbeh okradnutej pani Repelovej, tak ako ho zachytili redaktori denníka Pravda :

Naposledy sa mi ozvali vlastníci, ktorí zistili podivný prevod a stratu parcely až niekoľko rokov po odvolacej lehote. Aby ste sa vedeli včas brániť proti ukradnutiu nehnuteľnosti, je potrebné, aby ste sledovali pohyby vášho majetku. Kontrolujte si listy vlastníctva. Ja osobne odporúčam aspoň raz za rok.

Máme informácie, že pozemky menia svoje veľkosti aj pri zápisoch ROEP bez vedomosti vlastníka. Hovorí sa, že na niektorých katastrálnych úradoch sa mapy aj zázračne strácali, resp. „spadli za skriňu“, čím sa znemožnila presnejšia identifikácia parcely na mapový operát.
Keďže väčšina Slovenska má už ROEPy zapísané, radím, aby ste si prekontrolovali vaše parcely. V niektorých obciach sa bohužiaľ komisie ROEP dohodli na riešení parciel bez zapracovania podnetov od vlastníkov. No a predstavte si, že oznam o konaní ROEPu visel niekde za rohom na nástenke obce. Nie každý, a hlavne ten, kto nežije v obci, sa dozvedel o tom, že sa rieši ROEP a zápisy parciel. To isté platí v katastroch, kde prebiehajú pozemkové úpravy. Tam je otázka vlastníctva a polohy pozemku ešte citlivejšia.

A pokiaľ nepríde k novej a poctivej pozemkovej reforme, mali by sa vlastníci pôdy chrániť aspoň tým, že budú v reálnom čase vedieť čo sa s ich majetkom deje. Navrhujem zavedenie jednoduchého „notifikačného systému“, ktorý upozorní na zmenu na listoch vlastníctva. V prípade, že by sa zmenili dáta na vašom liste vlastníctva, boli by ste upozornený správou. Som si istý, že pridanie dvoch tabuľkových záznamov do databázy listov vlastníctva by nemal byť až taký problém. Tie dva záznamy by mohli byť napr. email a mobilné číslo. Je to síce pasívny spôsob, keď už dôjde k prevodu, ale minimálne by ste sa dozvedeli, že sa niečo s parcelou deje. Dokonca si viem predstaviť takýto systém aplikovaný na akúkoľvek nehnuteľnosť.
Príbeh spackaných ROEPov resp. projektov pozemkových úprav bude mať svoje pokračovanie. Už onedlho vám prinesiem konkrétnu výpoveď vlastníkov, ktorí prišli o svoje parcely.

Pozn. Pre tých, ktorí nechcú čakať a spoliehať sa na štát, odporúčam službu mojamapa.sk. Tá ponúka službu tzv. strážneho psa na konkrétnu parcelu. Zdarma si ich môžete aktivovať 5, čo by mohlo stačiť väčšine vlastníkov.

Zdroj. Autor, Pravda TV