(Ne)obvyklé tabuľkové ceny nájomného za pozemky

Už to býva azda v poslednom čase pravidlom, že vždy po novele zákona z dielne Ministerstva pôdohospodárstva sa  musia mať na pozore či už užívatelia ako aj majitelia pôdy. Výnimkou nie je ani ostatná aktivita tohto ministerstva, ktoré s veľkou „slávou“ zverejnila vraj obvyklé, resp. priemerné ceny nájomného. Dôvodom je boj s nízkou cenou pôdy…

Prešiel by som túto aktivitu mlčaním, ak by k tomu nepotrebovali novelu zákona č. 504/2003, ktorá vstúpila do platnosti 1. Júla. Odhliadnuc od faktu, že zákon č. 504 by potreboval oveľa akútnejšie novely, táto posledná je podľa môjho názoru opäť zbytočná a nedomyslená.

Cena podľa hranice katastra

Podľa platného zákona by sme mali v zmluve o nájme stanoviť cenu tak, že si najskôr pozrieme tabuľku zverejnenú ministerstvom, nájdeme príslušný okres a kataster. Stanovená cena by mala byť najnižšou možnou v zmluve.

Pri cenotvorbe nájmu za nehnuteľnosť, a to je v zásade jedno či je to pozemok, alebo byt, sa cena primárne odvodzuje od kvality a polohy nehnuteľnosti. V prípade pôdy vieme a musíme kvalitu zohľadniť v znaleckom posudku. Ten by mal byť súčasťou každej zmluvy o nájme, pretože ten stanov objektívne parametre pozemku. Ak teda máme robiť nejakú revolúciu v cene za nájom pôdy, tak si najskôr zostavme objektívne parametre pôdy, ktorá sa bude hodnotiť. Hranica katastra tento parameter určite nesplňuje.

Jedno pole, viacerí vlastníci, dve ceny

Už tento nadpis znie pre nájomcu hrôzostrašne. Keďže som z Turca, pozrel som sa na stanovené ceny pre môj región. Zameral som sa na susedné katastre, a hlavne tie, kde som si istý že sa pestuje rovnaká plodina a obhospodaruje to jeden nájomca. Je to teda súčasť jedného produkčného celku

Kataster č. 1 MARTIN, cena za 1Ha = 29,21 EUR

Kataster č. 2 NECPALY, cena za 1Ha = 55,62 EUR

Ortofoto mapa - hranica katastrov s určenou cenou

Ortofoto mapa – hranica katastrov s určenou cenou

Foto z reálneho terénu, približná hranica katastrov a aj ceny

Foto z reálneho terénu, približná hranica katastrov a aj ceny

Ďalší príklad :

  • Kataster č. 1 SUČANY, cena za 1Ha = 10,02 EUR / Kataster č. 2 TURANY, cena za 1Ha = 22,68 EUR
  • Kataster č. 1 Belá Dulice, cena za 1Ha = 42,20 EUR / Kataster č. 2 Horný Kalník, cena za 1Ha = 19,03 EUR

Otázne je aj objektívne množstvo zmlúv, ktoré majú okresné úrady k dispozícii. Z môjho prieskumu mi je jasné, že nie každý vlastník pôdy zmluvu na úrad aj poslal. Čiže priemer je stanovený len zo zmlúv, ktoré má aktuálne okresný úrad k dispozícii. Čiže 2, 5, 10 zmlúv?

Dúfam, že vlastníkov opäť nerozdelí závisť, a že nájomcovia-užívatelia budú schopní uzavrieť zmluvy, ktoré ich nepošlú do platobnej neschopnosti. Zmena ceny pôdy totiž nemôže byť len jednoduchý a jednostranný akt. Je to základná zložka ekosystému poľnohospodárstva.

Reakcia Hnutia SME RODINA k zverejneniu priemernej výšky nájomného poľnohospodárskej pôdy

Hnutie SME RODINA nesúhlasí s metodikou stanovenia priemernej výšky nájomného. Podľa zistení hnutia, stanovené ceny nezohľadňujú reálnu hodnotu pôdy a spôsob určenia výšky nájomného. Veľké rozdiely sú v zverejnených cenách susediacich katastrov pričom kvalita pôdy a jej funkčnosť je rovnaká. Zdá sa, že ministerskí úradníci si opäť uľahčili prácu na úkor vzťahov medzi vlastníkmi a užívateľmi pôdy.

Na hnutie SME RODINA sa začali obracať nespokojní užívatelia pôdy ale aj vlastníci. Sú presvedčení, že metodika, ktorú stanovilo ministerstvo ešte viac naruší krehké vzťahy medzi užívateľmi a vlastníkmi pôdy. „ Naše obavy sa potvrdili aj počas vykonania krátkeho terénneho prieskumu, priamo v dotknutých katastroch. Na niektorých produkčných celkoch sú rozdiely v cene za hektár takmer 100%. Predstavme si napríklad  pole, kde je zasiata pšenica. Pôda má rovnakú kvalitu a rovnako sa obhospodaruje. Cez pole prechádza hranica katastra. Podľa zverejnenej cenovej mapy je napr. na jednej polovici poľa cena 20 EUR a na druhej 40 EUR. Je to nelogické a nesystémové stanovenie ceny nehovoriac o tom, ak je na jednom produkčnom celku viac vlastníkov“ povedal odborník hnutia Dalibor Steindl.

Tímlíder Hnutia SME RODINA pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Jaroslav Karahuta dodal, že „hnutie presadzuje a bude presadzovať systém výpočtu ceny nájmov, založený na objektívne stanovenej kvalite, parametrov a polohy poľnohospodárskej pôdy a nie na základe nejakých ministerských tabuliek. Hnutie SME RODINA vníma poľnohospodársku pôdu ako neobnoviteľný prírodný zdroj , ktorý si zaslúži najvyššiu prioritu a preto je a bude našim základným princípom spravodlivé nakladanie s pôdou, jej ochrana , ochrana jej vlastníctva a trvalá udržateľnosť kvality pôdy“.

Ako dodal predseda hnutia Boris Kollár, hnutie citlivo vníma aj fakt, že produkčná poľnohospodárska pôda je na Slovensku dlhodobo podhodnotená. Minimálne ceny nájmov by ale mali odrážať hlavne objektívne stanovené kritéria kvality, parametrov a polohy poľnohospodárskej pôdy, nie ministerské tabuľky.

PRÍRODNÉ HUMÍNOVÉ KYSELINY – reálna alternatíva antibiotík a oxidu zinku v chovoch hospodárskych zvierat

Od 28.1.2022 sa začnú uplatňovať vo všetkých členských štátoch Európskeho spoločenstva NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) z 11.decembra 2019 a to :  

  • 2019/4 o výrobe, uvádzaní na trh a používaní medikovaných krmív
  • 2019/5 ktorým sa stanovujú postupy Spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie
  • 2019/6 o veterinárnych liekoch

Táto prevratná legislatíva zakáže od roku 2022 preventívne a hromadné podávanie antibiotík pre všetky skupiny chovaných zvierat.

Chorým zvieratám sa antibiotiká naďalej podávať budú, avšak iba individuálne a pred ich aplikáciou bude musieť prebehnúť klinické vyšetrenie a bude sa musieť dodržiavať ochranná lehota, kým z nich vyrobené produkty sa budú môcť využiť pre ľudskú konzumáciu,“

 

Dôvody zákazu antibiotík a medikovaných kŕmnych zmesí vo výžive zvierat

Vyradenie profylaktickej a metafylaktickej aplikácie antibiotík a oxidu zinku z výživy hospodárskych zvierat je krok správnym smerom. Dopady neefektívneho používania antimikrobiálnych látok vedú k nebezpečnej forme mutácie mikroorganizmov a vzniku antimikrobiálnej rezistencie.  Výsledkom tejto rezistencie sú početné úmrtia ľudí, ktorých počet v roku 2018 iba v EÚ dosiahol 33 000. Ak nepristúpime k razantným opatreniam a nezabránime zneužívaniu liekov a rôznych antimikrobiálnych látok na potieranie chovateľských a výživových chýb vo výžive zvierat, tak v roku 2050 počet úmrtí vo svete na antibiotickú rezistenciu dosiahne niekoľko miliónov a bude vyšší ako je počet dnešných úmrtí spôsobených  rakovinou.

Čo je to antibiotická rezistencia

Antibiotická rezistencia je zníženie účinnosti, alebo úplná neúčinnosť antibiotík  voči baktériám.

2O. storočie sa označuje ako zlatý vek antibiotík.  Na jeho počiatku stál Alexander Fleming  a jeho objav penicilínu v roku 1928, ktorý sa považuje za jeden z najvýznamnejších objavov minulého storočia. No už sám Fleming v 1945 roku hovorí o vzniku možnej rezistencie na penicilín, čo sa aj v budúcnosti potvrdilo.

Ľudia si však neuvedomujú, že baktérie osídľujú našu zem takmer 4 miliardy rokov a majú schopnosť sa adaptovať na rôzne vonkajšie vplyvy, vrátane bakteriostatického resp. baktericídneho účinku antibiotík.

70 rokov po objavení penicilínu došlo k pomerne širokému nárastu bakteriálnej rezistencie na používané antibiotika. Dôležitosť a význam rezistencie sa umocňoval aj tým, že človek prestal používať antibiotiká iba na riešenie ochorení ľudí. Z farmácie sa stal postupne explozívne rastúci  biznis a aplikácia antibiotík sa postupne prenášala čoraz viac aj do živočíšnej výroby.

Ďalším problémom, ktorý čaká hlavne chovateľov ošípaných, je zákaz pridávania oxidu zinku do medikovaných kŕmnych zmesí, hlavne pri riešení poodstavových hnačiek u prasiat. Vzhľadom k negatívnym vplyvom ZnO, na pôdu, životné prostredie a bakteriálnu rezistenciu, bolo stanovené 5 ročné prechodné obdobie na ukončenie jeho používania v chove ošípaných, ktoré končí 26.6.2023.

Prírodné huminové kyseliny – schválená reálna alternatíva antimikrobiálnych látok a oxidu zinku

V roku 1999, EMEA (Európska Agentúra pre hodnotenie medicínskych produktov veterinárnej medicíny) vydala súhlas na perorálne podávanie huminových kyselín pre všetky potravinové zvieratá. Od tohto obdobia sa urobilo na celom svete obrovské množstvo testov. Výsledky testov, z ktorých veľká časť sa robila aj na území Slovenskej republiky oprávňujú k tvrdeniu, že prírodné huminové kyseliny, v prírodnej, teda v pôvodnej forme,  sú reálnou alternatívou k antibiotikám v chovoch zvierat. Od roku 2012 sú kŕmne suroviny na báze prírodných huminových kyselín zapísané aj v registri kŕmnych surovín v tzv. feedmaterialsregister.eu. Väčšina produktov na báze prírodných huminových kyselín je dokonca povolená aj v ekologických chovoch.

Aplikáciou  prípravkov na báze prírodných huminových kyselín do krmiva zvierat  podporujeme prirodzenú imunitu zvierat a schopnosť zvieraťa, vysporiadať sa s negatívnymi účinkami hlavne črevných patogénnych mikroorganizmov bez použitia antibiotík a oxidu zinku. Musíme si uvedomiť, že najväčším imunologickým orgánom zvieraťa je črevo.  Prírodné huminové kyseliny sú nerozpustné, majú chelátovú štruktúru, obsahujú takmer všetky makro a mikro elementy vo využiteľnej forme a môžu účinne podporovať rôzne fyziologické funkcie zvierat . Výsledkom je lepší produkčný a zdravotný stav zvierat, spokojný chovateľ a ekonomický prosperujúci podnik.

Čo sú prírodné huminové kyseliny a aký je ich význam v chovoch zvierat

Prírodné huminové kyseliny sú organické látky, voľne sa vyskytujúce v prírode v stojatých vodách, bahne, v pôde, v rašeline, v lignite a hnedom uhlí

Sú účinné v prevencii a liečbe tzv. multifaktorálnych chorôb, ako sú gastro-enteritídy, hnačky a metabolické poruchy,  hlavne u mladých zvierat. Sú najsilnejším prírodným detoxikantom pre ťažké kovy, bakteriálne a plesňové toxíny, PCB, dioxíny a ostatné toxické látky, ktoré sa krmivom dostávajú do organizmu zvierat. Vo výžive hospodárskych zvierat majú neoceniteľnú hodnotu, lebo sú stimulátorom imunity, zlepšujú produkčné a reprodukčné ukazovatele zvierat

 

Voľne žijúce zvieratá nemajú obmedzený prístup k huminovým kyselinám, pretože ako základná zložka pôdneho humusu, rašeliny, bahna a stojatých vôd, sú trvalou súčasťou takmer všetkých pôdnych a rastlinných systémov.

Dnešný vysoko produkčný hovädzí dobytok, ošípané ale aj hydina sú praktický celý život uzavreté v maštaliach a rôznych budovách, kde sú kŕmené priemyselne vyrábaným koncentrovaným krmivom. A pokiaľ si voľne žijúce zvieratá riešia väčšinu metabolických , ale aj iných zdravotných porúch požieraním pôdy, rašeliny, krmiva so zvyškami organickej zložky pôdy obsahujúcej huminové kyseliny, v uzavretých systémoch túto dôležitú prirodzenú funkciu huminových kyselín nahradzujú lieky a rôzne veterinárne prípravky.

Ako sa môžu dostať zvieratá z uzavretých systémov k huminovým kyselinám?  

Surovinou na výrobu prírodných huminových kyselín je Leonardit, z ktorého sa už dnes vyrábajú výrobky, ktoré pridávaním do krmiva vytvárajú v žalúdočno – črevnom trakte podmienky, aké majú sčasti aj voľne žijúce zvieratá. Efekt podávania sa prejaví pomerne rýchlo a zvieratá prijímajú tieto výrobky veľmi radi,  vďaka intuitívnemu chápaniu zmyslu prijímania huminových kyselín.

Sú aj iné ako prírodné huminové kyseliny ?

Na svete sú tisícky prípravkov na báze huminových kyselín, kde výrobcovia využívajú skutočnosť, že dnešná legislatíva zatiaľ nerozoznáva prírodné huminové kyseliny od chemicky spracovaných soli huminových kyselín. Kontrolu na overenie toho, či sa jedná o prírodný výrobok, alebo chemicky spracovanú sodnú, alebo draselnú soľ, si môže urobiť každý sám, pretože kým soli huminových kyselín sú rozpustne takmer okamžite v obyčajnej vode, prírodné huminové kyseliny sú v bežných podmienkach nerozpustné a rozpúšťajú sa iba pri pH 13-14. Aplikácia soli huminových kyselín je opodstatnená iba pri rastlinných hnojivách ale nie v živočíšnej výrobe.

Prírodné huminové kyseliny, ako trvalá súčasť výživy zvierat

Prírodné huminové kyseliny  sú termostabilné, preto je ich možné aplikovať nielen priamo do krmiva zvierat, ale aj ako zložku do granulovaných krmív.  Početné merania jednoznačne preukázali, že aktívne znižujú obsah emisných plynov a preto sú zaradené do zoznamu BAT výrobkov, na zníženie emisii v živočíšnej výrobe. V praxi to znamená, že pri podávaní huminových kyselín do krmiva zvierat, dochádza k efektívnemu využitiu jednotlivých zložiek z krmiva  a tie zložky, ktoré sa metabolický nespracujú, sa viažu na štruktúru huminovej kyseliny a odchádzajú výkalmi z organizmu . Výsledkom je podstatne zníženie smradu, ktoré je problémom hlavne u chovateľov ošípaných, ale aj nižší obsah amoniaku v maštaliach a kurníkoch, čím znižujeme zaťaž na dýchacie cesty nielen zvierat, ale aj u obslužného personálu.

Preventívna dávka prírodných huminových kyselín je na úrovni 5-7 kg na tonu krmiva.  V prípade hnačkových ochorení  sa dávka zvýši 2-3 x po dobu 5-7 dní.

Čo je ale veľmi dôležité. Na rozdiel od antibiotík, prírodné huminové kyseliny nemajú žiadnu ochrannú lehotu a tým chovateľ  aj počas ich aplikácie môže naďalej predávať svoje produkty bez obmedzenia, čím uňho nevznikajú žiadne finančné straty.

MVDr. Jaroslav Karahuta –konateľ spol. HUMACON s.r.o.

odborník na využívanie huminových  kyselín v chovoch hospodárskych zvierat.

Huminové kyseliny zväčšené 35 000 krát

 

Sme poľovnícky štát?

Ešte pred desiatimi rokmi bolo skôr vzácnosťou uvidieť aj na prechádzke lesom srnku, či líšku. Dnes sa nám stáda diviakov chodia kŕmiť pod okná sídlisk a na cyklotrase prírodou stretnete skôr medveďa ako turistu. Zdravá miera početnosti zvierat bola narušená. Prečo a ako sme dospeli až do takéhoto stavu? A čo s tým?

Slovensko sa mení z agrárneho na poľovnícky štát. Nie je to tak dávno, čo dominovali našej krásnej krajine hlboké lesy a obrobené polia. Dnes? Verejnosť a ochranári bijú na poplach kvôli odlesňovaniu a masívnej zástavbe horských oblastí budovami a cestami, ktorému prisudzujú vinu za to, že zvieratá strácajú svoje prirodzené životné prostredie a sťahujú sa za potravou bližšie k ľudským obydliam. Aj poľnohospodári volajú po akcii, pretože diviaky a raticová zver ich pripravujú o úrodu a spôsobujú ročne škody v miliónoch eur. Niektorí už aj strácajú chuť hospodáriť, lebo nech robia, čo robia, nakoniec vždy škodujú. Udupané polia kukurice, obilnín, vyžraté zemiačnisko, vyryté kríky viniča, ohryzené stromčeky riešia takmer denne a nepomáhajú ani preventívne opatrenia. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora vyčíslila škody spôsobené divou zverou poľnohospodárom v roku 2015 na 12,2 mil. euro, v roku 2017 už na 15,5 mil. euro a za ostatný rok takmer 20 mil. euro. Chceme u nás živiť ľudí, alebo divé zvieratá?

Pritom paradoxne pôsobí aj fakt, že premnožená raticová, no najmä diviačia zver, spôsobuje tiež pokles stavu drobnej divej zveri, ktorá žije na poliach, či v lese – ako sú prepelice, bažanty a tiež – hlucháne. „Taký diviak je agresívny všežravec. Ide po poli ako buldozér – zožerie všetko, čo mu príde do cesty. Vieme, že Tetrov hlucháň nie je príliš zdatný letec, a tak často aj on padne za obeť tomuto predátorovi,“ hovorí skúsený poľnohospodár zo stredného Slovenska. „Ak chceme vyriešiť problém klesajúceho stavu tohto ohrozeného druhu, ale aj  ohrozenia lesov ako takých, na čo nás upozorňuje aj Európska Komisia, musíme súrne vyriešiť aj stav premnoženej divej zveri,“ dodáva.

O akom premnožení divej zveri teda hovoríme? Nie, naozaj už nejde o sto, či tisíc kusov, ale o desiatky tisíc! Za ostatných 50 rokov (najmä však od roku 2009) stúpol stav raticovej zveri (t.j. jelenej, srnčej, danielej a muflónej) 5 až 25-násobne. Diviačej zveri dokonca 30-násobne! Pre lepšiu predstavu – kým v roku 1966 sa na Slovensku ulovilo 2 321 kusov, v roku 2010 to bolo už takmer 40 000 a v sezóne 2017/18 to bolo už 70 000 kusov diviakov! Ide o exponenciálny nárast, pričom nehovoríme o počte populácie, ale len ulovených zvierat. Celá populácia má rádovo vyšší stav. Žiadne obavy o vyhubení diviakov… A za všetko hovorí aj fakt, že v uvedenom roku 1966 boli stavy tetrova natoľko stabilné, že ho bolo možné aj loviť.

Samotní odborníci z Národného lesníckeho centra vo Zvolene pritom označujú tento stav za neúnosný a odporúčajú udržiavať početnosť zveri v takej výške, aby bolo možné zaručiť úspešný rozvoj a obnovu lesa. Následky poškodenia zverou sa síce v poľnohospodárstve dajú obnoviť v priebehu jedného roka (ak má poľnohospodár dostatok prostriedkov a silné nervy), ale v lesnom hospodárstve to môže trvať aj desaťročia. „Je absolútne neprípustné chovať v revíri neúnosne vysoké stavy zveri na úkor lesného hospodárstva a poľnohospodárstva,“ uvádza sa v publikácii Poľovníctvo od autorov Alexandra Bakoša a Pavela Hella, ktorá je základným študijným materiálom na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre.

A to nehovoríme o náraste dopravných nehôd spôsobených stretom s divou zverou (ročne asi 10% z celkového počtu dopravných nehôd) a taktiež ohrozenia ľudí vo voľnej prírode, či dokonca v intraviláne obcí, ktoré pribúdajú. Dospeli sme až k tomu, že v obciach varujú obyvateľov, učia ich ako sa správať pri priamom strete so šelmou, alebo zakazujú deťom voľný pohyb v prírode. Nuž, áno, prírodu je treba chrániť, ale treba aj dodržiavať určitú rovnováhu. Inak je zle. Prečo? Lebo zasa raz platí – „na Slovensku JE TO TAK!“.

Je to tak, lebo uprednostňujeme súkromné záujmy pred verejnými. Pretože vlastníci poľovných revírov, ktorí od roku 2009 nenesú žiadnu zodpovednosť za škodu spôsobenú divou zverou, sú najmä významné politicky aktívne osoby, majetní a „nedotknuteľní“ – skrátka „VIP“. Pretože je dnes módnou zábavkou zastrieľať si a pochváliť sa trofejami. Bez ohľadu na to, kto zvieratá v skutočnosti kŕmi a tratí na tom (rozumej: poľnohospodár a lesník). Lebo poľovníctvo už dávno nie je o ochrane prírody a zveriny. A držiteľov poľovníckeho preukazu je u nás už pomaly toľko, čo zamestnancov v poľnohospodárstve. V ich záujme nie je zachovať stavy zvierat na udržateľnej úrovni, ani riešiť a plniť plány lovu. A je úplne jedno, že Ministerstvo pôdohospodárstva umožňuje loviť takmer po celý rok väčšinu premnožených druhov divých zvierat.

Situácia sa zhoršuje aj preto, že zákony o poľovníctve tvoria poľovníci. Pre poľovníkov. Bez ohľadu na výhrady a pripomienky poľnohospodárskych samosprávnych organizácií prijali aj ostatnú novelu zákona. Porušiac väčšinu zásad tvorby slovenskej legislatívy, ale aj etické princípy dialógu. Nie je pravdou, že tento zákon, ktorý prijala vláda Slovenskej republiky rešpektuje verejný záujem.

A tak sa stala aj z poľnohospodárov a vôbec všetkých užívateľov vinohradov, ovocných sadov a chatárskych záhrad štvaná zver, pretože sa na nich preniesla zodpovednosť za divú zver. Narušená rovnováha medzi zvieratami, ľuďmi a prírodou na Slovensku má a bude mať ďalekosiahle ekonomické a ekologické dopady pre celú krajinu, pokiaľ sa čím skôr zásadne nezmení právny stav. A pokým poľovníci nezmenia svoje správanie a neprevezmú zodpovednosť za svoju činnosť, tak ako je to slušnosťou a zvykom všade inde vo svete.

3.jún 2019