Stredoeurópska konferencia rodinných fariem skončila spoločným memorandom

V krásnom kraji českej Vysočiny, na príznačnom mieste starého gazdovského dvora v meste Telč, sa stretli zástupcovia rodinných fariem z Čiech, ako aj predstavitelia ďalších európskych krajín. Za Slovensko sa konferencie s názvom „Rodinné farmy – základ evropského zemědělství“ zúčastnili aj členovia pracovnej skupiny hnutia Sme rodina pre poľnohospodárstvo, potravinárstvo a regionálny rozvoj, pod vedením MVDr. Jaroslava Karahutu.

Výsledkom dvojdňovej konferencie je spoločné memorandum, v ktorom účastníci konferencie deklarujú :

1.Rodinné farmy majú zo svojej podstaty záujem na zachovanie životného prostredia, vody, pôdy a biodiverzity v čo najlepšom stave pre ďalšie generácie.

2.Rodinné farmy sú dôležité aj pre mnohé nefinančné prínosy pre spoločnosť. Ich špecifické funkcie a činnosti v priestore vidieka sú nenahraditeľné.

3.Systém musí byť otvorený pre mladých farmárov do 40 rokov. Zachovanie generačný kontinuity v obhodspodoravní fariem je kľúčové.

4.Vrámci SPP EÚ (Spoločnej poľn.politiky) je nutné jednoznačne lepšie zacieliť priame platby na najohrozenejšie skupiny žiadateľov, teda najmä na menšie a stredné farmy.

5.Na rodinné farmy veľmi zásadne dopadá rastúca byrokracia, ktorú z podstaty svojej činnosti len ťažko zvládajú. Je nevyhnutné výrazne zjednodušiť administratívu súvisiacu s podporou a kontroly, ktoré sú na ne naviazané.

účastníci konferencie

Vyše stovky účastníkov z radov poľnohospodárov privítal Jaroslav Šebek, predseda Asociace soukromých zemědělců („ASZ“), ktorá zastupuje vyše 8 000 členských subjektov s priemernou výmerou 150 hektárov na jednu farmu. Aj v Čechách majú poľnohospodári podobné problémy ako na Slovensku – z celkového počtu 28 000 podnikateľov väčšinu (70%) finančných podpôr vyčerpá iba asi 10% tých najväčších subjektov a zvyšných 90% farmárov (väčšinou malé a mikropodniky) sa musí podeliť o zostávajúcich 30% zdrojov. Aj preto je ASZ ja povinné stropovanie (mimo ekoschém a bez započítania mzdových nákladov) a podporuje redistributívne platby pre všetkých žiadateľov. Veľmi dôležitá bude nielen definícia „aktívneho farmára“, kde sa má zohľadňovať najmä počet zamestnancov a ročný obrat, ale tiež upresnenie zmyslu pojmov ako sú napr. „poľnohospodárske činnosti“. Aj našich západných susedov trápi problém generačnej obmeny a obávajú sa administratívnej záťaže pri sledovaní „živinovej bilancie“ v rámci navrhovaných opatrení tzv. „zelenej architektúry“ novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2020.

Potešujúcou a najmä atraktívnou súčasťou medzinárodnej konferencie bola aj účasť a príspevky nových českých poslancov Európskeho parlamentu. Veronika Vrecionová (ODS/ECR), ktorá je členkou výboru EP AGRI aj REGI, pripomenula svoje štyri priority v rámci budúcej európskej agrárnej politiky: predovšetkým podpora malých a stredných fariem, obmedzovanie byrokracie, vyrovnanie platieb v rámci členských krajín EÚ a ekologizácia poľnohospodárstva. V tejto chvíli je však zrejmé, že uplatňovanie sa nestihne v riadnom termíne, pretože najskôr bude nutné dosiahnuť kompromis v trialógu „Európsky parlament – Európska rada a Európska komisia“.

Pani europoslankyňa Michaela Šojdrová (KDÚ-ČSL/EPP), ktorá je zastupujúcou členkou vo výbore EP AGRI, upozornila na pokračujúce znižovanie rozpočtu Európskeho Spoločenstva na poľnohospodárstvo. Aj preto je čoraz naliehavejšie spravodlivé prerozdelenie zdrojov medzi členské krajiny, ktoré s novou Spoločnou poľnohospodárskou politikou („SPP“) získavajú väčšiu flexibilitu posilnením „národnej úlohy“. Konkurencieschopnosť krajín pritom často narušujú práve štátne podpory, v ktorých nemá Únia dodnes prehľad. V jej očiach zastupuje novodefinovaný „aktívny farmár“ práve rodinný model farmárčenia, ktorý bude určite zastávať aj novozvolený Komisár pre poľnohospodárstvo, Poliak Janusz Wojziechowski, pochádzajúci z rodinnej farmy. Podľa Šojdrovej je dôležité uvedomiť si, či poľnohospodári škodia životnému prostrediu, alebo sú spolutvorcovia krajiny?

Vystúpenia tretice europoslancov za Českú republiku uzavrel Alexandr Vondra (ODS/ECR), ktorý veľmi otvoreným a sugestívnym prístupom ozrejmil súčasnú „zelenú“ atmosféru v Európskom parlamente. Je členom dnes asi najsilnejšieho výboru EP ENVI (životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín). Zdôraznil, že Poľsko má veľkú silu ešte reštrukturalizovať európsky rozpočet, ktorý zatiaľ nie je pre budúce obdobie rokov 2021-2027 schválený. Aktuálnou „otázkou dňa“ bude stanoviť čo sú legitímne záujmy ochrancov životného prostredia? Pretože perspektívne hrozia veľké sociálne nepokoje, alebo tlaky na prerozdeľovanie financií.

Po prestávke nasledovali vystúpenia zástupcov poľnohospodárskych mimovládnych organizácií z Rakúska, Maďarska, Poľska a Slovenska. Veľmi inšpiratívne a precízne hovoril Thomas Weberrakúskej poľnohospodárskej komory (LKÖ), ktorá zastupuje 190 000 členských subjektov v deviatich krajských komorách. Predstavil jej hlavný cieľ – dosiahnuť obhospodarovanie každého hektára Rakúskej republiky. Keďže veľkú časť krajiny pokrýva pohorie Álp, až 75% fariem hospodári v znevýhodnených oblastiach a až 20% predstavuje ekologická výroba. Priemerná veľkosť farmy je 19,7 hektára a 32 kráv. V rámci štruktúry podpôr sú priame platby zastúpené 55% a fondy PRV 45%. V Rakúsku si overili, že kľúčom k úspechu je diverzifikácia, a preto majú farmári okrem hlavnej výrobnej činnosti aj priamy predaj spracovaných potravín, prevádzkujú malé ubytovacie kapacity na vidieku (do 10 postelí), ponúkajú služby školám a rodinám v rámci prázdnin, apod. Už v roku 2019 dosiahli v Rakúsku úplnú vnútornú konvergenciu a chceli by iba jeden prechodný rok, kým začne platiť nová SPP. Práve túto jeseň začínajú širokú diskusiu vo viacerých odborných rovinách k návrhom nových pravidiel, ktoré chcú viesť skôr len ako „usmernenia“ pre prax. Podporujú iba platby na plochu, povinné stropovanie chápu ako byrokratickú záťaž a chcú z nej oslobodiť mladých farmárov, nechcú žiadne presuny financií medzi piliermi, podporujú služby poradenstva pre farmárov a sú za dodatočné schémy kvality v rámci II.piliera, keďže majú zámer zvyšovať podiel ekologického hospodárenia a kvalitu potravín. Je zatiaľ otázne, či uplatnia podporné schémy pre malých farmárov, ktorých by to administratívne zaťažilo viac, ako súčasné nastavenie, a preto nemusia byť atraktívne.

Za Maďarskú farmársku asociáciu (MAGOSZ) vystúpil Tibor CsehZväz mladých farmárov (AGRYA) prezentovala Borbála Benedek, ktorá je zároveň členkou maďarskej Národnej poľnohospodárskej komory (NAK). Pre malých farmárov chcú plošnú platbu, čo najmenej administratívne náročnú. Taktiež sú za povinné stropovanie, no bez platby viazanej na produkciu, ale s vyššou hodnotou priamych platieb (150 000 €). Tibor Cseh sa zamyslel nad otázkou určenia mzdových nákladov, ktoré majú v rôznych členských krajinách EÚ rôzne, čo vytvára nerovné podmienky. Aj v Maďarsku majú malé rodinné farmy problém získať kredibilitu a podporu u bánk, no hľadajú pre ne spôsob podpory formou daňového zvýhodnenia.

Jaroslav Karahuta, predseda pracovnej skupiny hnutia Sme rodina, otvoril príspevok slovenskej delegácie na konferencii zásadnou o

Jaroslav Karahuta

tázkou postavenia farmára v súčasnej spoločnosti. Slovensko v aktuálnom programovom období ročne prijíma 405 mil. euro podpôr z EÚ, no nedokáže ich efektívne využiť, keď sa podieľa na produkcii v rámci EÚ len 0,6 percentami, na zamestnanosti 0,5 percentami a len 0,4 percentami na pridanej hodnote. Znehodnocuje tak financie o min. 40%. Podľa našich predstáv by sa produkcia poľnohospodárstva na hektár dala do roku 2030 zvýšiť na priemer krajín EÚ, pokiaľ by sa podiel veľkovýrobcov voči malým, stredným a rodinným farmám upravil na 60:40. Na Slovensku máme potenciál zvýšiť produkciu základných potravín a dosiahnuť sebestačnosť.

 

 

Vladimíra Debnárová pokračovala definovaním konkrétnych cieľov do roku 2030, ktoré sú súčasťou stratégie hnutia Sme rodina.

Vladimíra Debnárová

V porovnaní s Českou republikou je situácia na Slovensku ešte horšia, keď 94% priamych platieb získa iba asi 20% podnikov. Táto koncentrácia platieb je najvyššia v rámci celej EÚ. Pritom priame platby tvoria až 70% podiel na pridanej hodnote, a teda mnoho fariem by bez podpôr vykazovalo stratu. Preto podporujeme stropovanie 100 000 € s odpočtom 50% nákladov na mzdy a cielenie podpory na konečného užívateľa výhod. Zároveň podporujeme plnú redistribúciu do výšky prvých 100 ha poľnohospodársky využiteľnej pôdy so sadzbou na úrovni min. 30% priamej platby na hektár, najviac však do výšky 100 000 €. Cieľom je podpora malého a stredného podnikania, mladých a začínajúcich farmárov, ktorí budú vyrábať potraviny, nie suroviny na vývoz. Podľa našej definície je aktívny farmár taký hospodár na pôde, ktorý je konečným užívateľom výhod a prinajmenšom 30% z príjmu z podnikateľskej činnosti pochádza z poľnohospodárskej činnosti. V rámci generačnej obmeny chceme do roku 2030 dosiahnuť priemerný vek zamestnanca v poľnohospodárstve 42 rokov, namiesto súčasných 47. A napokon v rámci financovania podporujeme presun 15% z I. do II. piliera a národné spolufinancovanie opatrení II.piliera na úrovni 40%. Takto môžeme dosiahnuť celkový balík 3 362 mil. euro a nasmerovať podporu na systémové a plánovité opatrenia, ktoré nám prinavrátia potravinovú sebestačnosť.

Za poľskú Národnú radu poľnohospodárskych komôr (KRIR) vystúpil Robert Nowak. Silné postavenie poľských farmárov je definované už od roku 1997 v ústave Poľskej republiky, ktorá hovorí, že „základom poľského poľnohospodárstva je rodinná farma“. Hraničnou je úroveň 300 ha. V roku 2018 tu obhospodarovalo vyše 1,4 mil. rodinných fariem asi 90% poľnohospodárskej pôdy (14,7 mil. ha). Z tohto počtu je až 53,3% drobných farmárov do 5 ha a priemerná výmera farmy je asi 10 ha. Zrejmé sú rozdiely medzi južnou a severnou časťou krajiny. Pritom štát bráni vzniku veľkých fariem aj legislatívne, keď napr. prednostne vykupuje pozemky štátna agentúra a už štvrtý rok platí zákaz predaja štátnej pôdy. V roku 2018 podpísala KRIR tzv. „Bratislavskú deklaráciu“ spolu s ostatnými krajinami V4 ako aj ďalšími. Otázka stropovania nie je ich prioritou.

Na záver medzinárodnej konferencie bolo prediskutovaných a napokon prijatých niekoľko spoločných bodov záverov. Napriek tomu, že nie vždy boli stanoviská zástupcov jednotlivých organizácií totožné, zhodli sa na tom, že rodinné farmy sú pre svoje nefinančné funkcie, ochranu životného prostredia, vody, pôdy a biodiverzity nenahraditeľné pre vidiek.

Zdá sa, akoby sa poľnohospodári v Európe začali deliť, no rozdelenie na malých a veľkých neobstojí, rovnako ako by nebolo presné rozdelenie na dobrých a zlých, definovaných relativitou uhla pohľadu. Najtrefnejšie snáď bude rozdelenie na tých, ktorým ide o peniaze a na tých, ktorí chcú naozaj hospodáriť na pôde a príjmy z podpôr pre nich nie sú prioritou. Aj keď práve táto odlišnosť je trpkým priznaním pravdy.

Na záver je treba oceniť bezchybnú organizáciu medzinárodnej stredoeurópskej konferencie po každej stránke, sympatický prejav moderátorky, bývalej ministerky zemědělství ČR, Mileny Vicenovej a aktívnu účasť všetkých prítomných.

Rozpočet na rok 2020 je pokračovaním totálnej deštrukcie slovenského poľnohospodárstva

Stane sa Slovensko koloniálnou krajinou, závislou na dodávkach potravín od vyspelých štátov Európy ? 

Nikdy som neveril  falošným marketingový prejavom ministerky Matečnej, ani vulgárnej argumentácii predsedu Danka a nikdy som nečakal, že urobia aspoň niečo pozitívne pre slovenský agropotravinový sektor

Avšak to, čo SNS predložila do Štátneho rozpočtu na rok 2020, v rámci kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva, môžeme nazvať iba časovanou bombou a pomstou všetkým slušným poľnohospodárom, všetkým malým, stredným a rodinným farmám, ktorým ešte stále záleží na tom, aby sme mali rozvinutý vidiek a aby Slovenská republika bola aspoň z časti potravinovo bezpečný štát.

Je to pomsta SNS, za snahu našich sedliakov o oživenie a obnovu vidieka a zaradenie Slovenska do potravinovo vyspelých štátov Európy.

Je to pomsta za to, že väčšina normálne zmýšľajúcich ľudí z vidieka už nechcú byť otrokmi a slúžiť úzkej skupine agrobarónov, ktorej cieľom je rozkrádanie a znehodnocovanie európskych podpôr a domácich verejných zdrojov a ktorým nezáleží na tom, ako vyzerá Slovenský vidiek a aká je kvalita potravín, ktorou sa živí tento národ.

Schválením rozpočtovej kapitoly MPaRV SR pre rok 2020 nastane to, že :  

Slovensko sa definitívne stane koloniálnou krajinou, závislou na dodávkach potravín od potravinovo vyspelých štátov Európy.

Vláda Slovenskej republiky v pondelok 14.10.2019 schválila štátny rozpočet pre rok 2020.

Krátenie výdavkovej časti rozpočtu o takmer 250 mil. EUR, čo je takmer 40% oproti roku 2019, so štátnou pomocou na úrovni 31 mil. EUR je pokračovaní agro – potravinárskej agónie, ktorá pretrváva od roku 2004.

Rozpočet pre rezort ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na rok 2020,  je určite tým naj-kontroverznejším a najhorším, aký sme mali za posledných 15 rokov.

Na jednej strane vláda schválila ciele rezortu pôdohospodárstva na úroveň priemeru EÚ  bezduchým skopírovaním grafov a tabuliek zo záverečnej správy Revízie výdavkov na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka od Inštitútu poľnohospodárskej politiky  a hneď na to naservíruje budúcej vláde a budúcemu ministrovi pôdohospodárstva rozpočet, ktorý ho ešte viac  oddiali od tohto cieľa.

Preto jediným východiskom pre Slovenský vidiek je neschválenie predloženého Štátneho rozpočtu, prechod do rozpočtového provizória  na úrovni rozpočtu roku 2019 a nechať na novú vládu schválenie rozpočtu 2020, ktorý bude pre slovenský agropotravinový sektor a slovenský vidiek prínosom a neurobí z našej úrodnej krajiny potravinovo závislú kolóniu vyspelých štátov EÚ.

Inak môžeme očakávať najväčšiu rezignáciu živočíšnej výroby, rastlinnej produkcie a produkcie ovocia od roku 2004.

Ministerstvo pôdohospodárstva sa pri africkom more ošípaných tvári, ako keby išlo o sezónnu vírusovú chrípku

Čoskoro uplynie mesiac od prepuknutia nákazy africkým morom ošípaných na území Slovenskej republiky a ministerstvo pôdohospodárstva sa tvári, ako keby sa nič vážne nedialo. Prijímajú sa viac menej dobrovoľnícke opatrenia na odstrel potenciálne nakazených diviakov a vedenie MPaRV SR ešte stále nevie, či bude odškodňovať všetkých, alebo len registrovaných chovateľov.

Hnutie SME rodina, napriek opakovaným výzvam, sa ani po 4 týždňoch od vypuknutia nákazy na Slovensku, nedozvedelo, ako budeme likvidovať mŕtve telá zvierat.

 „Stále nevieme, či primárne sa budú mŕtve tela uhynutých, alebo utratených zvierat likvidovať v jedinom asanačnom kafilerickom zariadení v Mojšovej Lúčke, alebo sa budú vytvárať zberné jamy na likvidáciu kadáverov (tiel uhynutých zvierat) pod dozorom veterinárnej správy, ako v období ranného stredoveku. Na uvedenú skutočnosť sme upozorňovali už pred rokom,“ zdôrazňuje predseda hnutia SME RODINA Boris Kollár.

Predseda pracovnej skupiny hnutia SME RODINA pre poľnohospodárstvo, potravinárstvo a regionálny rozvoj Jaroslav Karahuta upozorňuje, že „Slovenská republika je viac ako rok pod stálym infekčným tlakom vírusu afrického moru ošípaných zo susedného Maďarska. Bolo takmer isté, že  zavlečenie vírusu AMO na územie Slovenska je iba otázkou času, preto skôr za komické ako odborné považujem vyhlásenia generálneho tajomníka služobného úradu MPRV SR Jaroslava Regeca, ktorý informuje, že po zasadnutí expertnej skupiny (15.8.2019) budú vypracované mimoriadne veterinárne opatrenia, ktoré budú obsahovať zásady konania poľovníkov pri sanácii nájdenej uhynutej, respektíve ulovenej diviačej zveri,“ konštatuje Jaroslav Karahuta.

„Slovensko je viac ako z dvoch tretín závislé na dovoze bravčového mäsa zo zahraničia, pričom takmer všetky produkčné chovy, ktoré zabezpečujú aspoň tú mizernú 30% sebestačnosť sa nachádzajú na hraniciach s Maďarskom. Preto ako predseda parlamentnej politickej strany, ktorá má potravinovú sebestačnosť ako jednu zo svojich priorít, žiadam pani ministerku Matečnú, aby sa aspoň na konci svojho funkčného obdobia starala viac o zabezpečenie výživy ľudí a nie o politické hry Slovenskej národnej strany,“ vyzýva predseda hnutia Boris Kollár.

Pre hnutie SME RODINA je otázka potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti potravín dôležitou prioritou. V rámci svojho programu Stratégia 2030 pre poľnohospodárstvo, potravinárstvo a regionálny rozvoj budeme presadzovať zriadenie Štátneho asanačného podniku s diverzifikovanými strediskami po celom území Slovenskej republiky. Nemôžeme dopustiť, aby prevoz a likvidácia vysoko infekčného biologického materiálu boli monopolne v rukách jedinej súkromnej firmy.   

Hnutie SME RODINA ďalej vyzýva MPaRV SR, aby bola okamžite zriadená centrálna webová stránka, kde by boli na dennej báze zverejňované všetky aktuálne informácie súvisiace s AMO na Slovensku, prijaté opatrenia a pokyny pre všetkých chovateľov ošípaných na území Slovenskej republiky Súčasne by tam bola zverejňovaná aj aktuálna nákazová situácia s AMO v rámce nielen EÚ, ale aj celého sveta.

Semináre „Môj svet je vidiek“

V rámci seminárov, ktoré organizujeme po celom Slovensku sme si pre vás pripravili tieto témy :

  1. Nová spoločná poľnohospodárska politika EÚ (stropovanie platieb, redistribúcia) a rozvoj slovenského vidieka
  2. Starostlivosť o kvalitu pôdu (trvalá udržateľnosť hospodárenia na pôde), ochrana vlastníckych práv a pozemkový fond.
  3. Obnovenie potravinovej sebestačnosti, podpora malého a stredného podnikania, a rodinných fariem (ako základ stability slovenského vidieka)
  4. Krajinotvorba, prepojenie poľnohospodárstva  a cestovného ruchu, rozvoj vidieckeho turizmu

Budeme sa snažiť navštíviť každý kút Slovenska, kde sa s nami budete chcieť stretnúť, vypočuť si nás a poradiť sa s nami,

Tešíme sa na vás a dovidenia v nasledujúcich termínoch :

November :

8. piatok okres Pezinok Kultúrny dom Pezinok 18:00
15. piatok okres Banská Bystrica Reštaurácia Nebuď Labuť, B. Bystrica 18:00
30. sobota okres Prešov, Fintice Sýpka Fintice 15:00

Pochopíme, že agropotravinárstvo je pre Slovensko priorita č.1?

Pamätníci si spomínajú na plánované socialistické „päťročnice“. Dnes, v rámci Európskej únie plánujeme na sedem rokov a zmena príde čoskoro – nové rozpočtové a programovacie obdobie rokov 2021-2027. Európsky rozpočet pre poľnohospodárstvo sa zrejme zníži asi o 11% (aj vďaka „Brexitu“), a tak sa zvýši tlak na efektívne využívanie dostupných prostriedkov.

Slovensko je na dôležitej križovatke rozhodnutí a už dnes musí definovať, kam nasmeruje podpory v agrorezorte. Na základe návrhu nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady ES, ktorý v júni 2018 predložila Európska Komisia, by sa mal znížiť rozpočet pre Slovensko na opatrenia I. piliera (priame platby) o 10%, no rozpočet pre opatrenia II. piliera (rozvoj vidieka) až o 26% (v stálych cenách, bez inflácie).  A aby sa postupne vyrovnávali rozdiely vo financovaní medzi členskými krajinami EÚ, Európska Komisia navrhla tzv. “externú konvergenciu priamych platieb“, čo pre Slovensko znamená, že 82% priemeru podpôr v EÚ dosiahne v roku 2027.

Vláda Slovenskej republiky sa teda už dnes musí zodpovedne vyjadriť a pripraviť, pričom nesmie podceniť ani diskusiu so všetkými zástupcami poľnohospodárskej a potravinárskej praxe, či obchodu. Tých všetkých sa totiž dotkne návrh „Národného strategického plánu pre roky 2021-2027“, ktorý musí pripraviť včas. Kvôli novému zloženiu Európskeho Parlamentu, do ktorého sme si v máji 2019 zvolili aj zástupcov Slovenska, ale aj kvôli zmene na poste predsedu Európskej Komisie a nadväzne na ďalších pozíciách, však už dnes môžeme s najväčšou pravdepodobnosťou očakávať posun v schvaľovacom procese a prechodné obdobie. Termín „december 2019“ sa tak zrejme oddiali.

Vzhľadom na blížiace sa parlamentné voľby na Slovensku (február 2020), tak môžeme očakávať, že tento najdôležitejší programovací dokument pre agrorezort na nasledujúcich sedem rokov bude tvoriť nová vládna garnitúra. Nič to však nemení na skutočnosti, že pripravovať, plánovať a diskutovať sa musí už dnes!

Najpodstatnejšie bude uvedomiť si význam agropotravinárskej výroby pre Slovensko. Z pohľadu dlhodobej stratégie rozvoja našej krajiny by sme ho mali považovať za prioritu číslo jeden!

Pretože od toho závisí, ako sa rozhodne vláda Slovenskej republiky v súvislosti s plánovaním rozpočtu, a to nielen na jeden, ale hneď na sedem rokov dopredu! Dôvod je prostý – opatrenia II. piliera (rozvoj vidieka) je totiž povinné spolufinancovať z národných zdrojov. Aktuálne Slovenská republika prispieva 25,7% (priemerné spolufinancovanie), no v ďalšom programovacom období to už musí byť najmenej 30,9% (rozsah je od 30,9% do 80%). Len pre doplnenie – opatrenia I. piliera (priame platby) sa nemusia kofinancovať z národných zdrojov.

Pre obdobie rokov 2021-27 je pre Slovensko alokovaných 4 417 mil. eur (2 823 mil. eur pre I. pilier a 1 594 mil. eur pre II. pilier) z rozpočtu EÚ, čo spolu s minimálnym kofinancovaním pre II. pilier (30,9%, t.j. 711 mil. eur) predstavuje celkom sumu 5 128 mil. eur (t.j. 732,3 mil. eur ročne). Už aj ministerka Gabriela Matečná priznala, ústami hovorcu Michala Feika, že rozhodnutie presunúť prostriedky z druhého do prvého piliera v období 2014-2020 bolo nestrategické a bude podporovať presun časti prostriedkov z I. do II. piliera. To ale znamená určitú záťaž pre štátny rozpočet. O tom aká veľká bude, je potrebné rozhodnúť už v tomto roku.

Na tomto odporúčaní sa zhodujeme aj s Inštitútom pôdohospodárskej politiky (IPP pri MPRV SR), ktorý, spolu s útvarom Hodnota za peniaze pri MF SR, v júli 2019 zverejnil záverečnú správu „Revízia výdavkov na pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka“. IPP na základe analýzy súčasného stavu navrhuje „zvýšenie národného spolufinancovania programu rozvoja vidieka ako najefektívnejšieho nástroja podpory slovenského poľnohospodárstva“. Opatrenia pre rozvoj vidieka sa totiž dajú oveľa lepšie zacieliť, naplánovať, napojiť na produkciu potravín a pomôcť aj mladým a menším podnikateľom na pôde. Možno v rámci nich prefinancovať pozemkové úpravy, riešiť riadenie rizík, nakopnúť potravinársky priemysel a mnoho ďalších potrebných opatrení. A o to ide.

Pokiaľ sa rozhodne Slovenská vláda, že chce podporiť komplexný rozvoj agropotravinárstva, a nielen „platbu na plochu“ ako doteraz, mala by presunúť maximálny možný podiel 15% prostriedkov z I. do II. piliera. Priame platby by sa znížili iba asi o 31 eur/ha ročne a navýšenie balíka pre II. pilier o 60,4 mil. eur ročne by si vyžiadalo prinajmenšom 128,6 mil. eur za rok zo štátneho rozpočtu (t.j. 900 mil. eur za 7 rokov). Táto suma by sa však mohla ešte zvýšiť, ak by sme sa odpútali od minimálnej sadzby 30,9% a rozhodli sa vykročiť smerom k efektívnejšej výrobe a vyššiemu podielu domácich kvalitných potravín s pridanou hodnotou na našich pultoch.

august 2019.