Prečo ministerstvo kopíruje náš program potravinovej sebestačnosti?

So záujmom sme sledovali priebeh dnešnej TK ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka G. Matečnej. Sme radi, že aj napriek tomu, že SNS má dlhodobý problém s našim hnutím, MPaRV SR dôsledne odkopírovalo a prijalo väčšinu programových cieľov z oblasti pôdohospodárstva.

Keď sme pre dvomi rokmi začali aktívne prezentovať našu stratégiu zodpovedného a potravinovo sebestačného štátu, vedenie MPaRV SR reagovalo na naše vyhlásenia v takmer všetkých dostupných médiách formou nemiestnych poznámok, komentárov, až dokonca posmeškov, bez zmysluplnej odbornej reakcie,“ zhodnotil reakcie SNS vedúci pracovnej skupiny pre pôdohospodárstva Jaroslav Karahuta 

Už v apríli 2018 sme na programovej konferencii venovanej potravinovej sebestačnosti oficiálne zverejnili náš programový dokument: Potravinovo sebestačný štát ekonomický rastúci vidiek, vedenie SNS a pani Matečná, ktorú pán Danko posadil nepripravenú do funkcie ministerky pôdohospodárstva, pochopili, že SME RODINA má v otázkach riadenia pôdohospodárstva jasno a postupne začali náš programový dokument používať ako vlastný návod, na zvrátenie katastrofy do ktorej SNS dostala rezort pôdohospodárstva,“ povedal predseda hnutia SME RODINA Boris Kollár a pokračoval: „Dnešná tlačová konferencia podpredsedníčky vlády SR iba potvrdzuje moje slová a pokiaľ si porovnáte náš programový dokument, ktorý vznikal od roku 2017, nájdete tam odkazy na všetky naše zásadné programové priority v oblasti poľnohospodárstva, produkcie potravín a rozvoja vidieka, ktoré dnes pani Matečná prezentuje ako vlastné programové úlohy a ciele SNS.“ 

Na rozdiel od pani Matečnej a SNS, cieľom nášho programu nie je získavanie politických preferencii, ale skutočné riešenie krízy rezortu, ktorý sa vo všetkých produkčných a ekonomických hodnoteniach nachádza na posledných miestach v rámci EÚ. Našu zásadu: Čo sľúbime, to aj dodržíme budeme dôsledne realizovať aj v oblasti pôdohospodárstva,“ potvrdil predseda hnutia Boris Kollár. 

Hnutie SME RODINA, ako programová strana, od  svojho vzniku verejne prezentuje potravinovú sebestačnosť,  nevyhnutnosť pozemkových úprav, rozvoj vidieka, efektívne využívanie pôdy, vody a finančných prostriedkov použitých na podporu rezortu pôdohospodárstva, ako jednu zo svojich najdôležitejších priorít. Pre hnutie SME RODINA na rozdiel od SNS nie je vidiek priestorom, kde sa majú úzke skupiny osôb blízkych vládnym stranám obohacovať na úkor nás ostatných.  

Pre hnutie SME RODINA je výsledkom stratégie potravinovo sebestačného štátu spokojný občan Slovenskej republiky, ktorý je hrdý na svoj región, kde žije, kde vychováva svoje deti a kde plnohodnotne realizuje svoje pracovné aj osobné aktivity,“ zhodnotil ciele hnutia SME RODINA v oblasti rozvoja vidieka predseda hnutia Boris Kollár.

Kontrolujte si listy vlastníctva tak, ako si kontrolujete bankové výpisy. Radšej pravidelne !

V poslednom čase ja a moji kolegovia dostávame podnety, v ktorých sa občania sťažujú na „zmiznuté“ parcely. Po niekoľkých stretnutiach a množstve dokumentácie, ktoré som videl, mám veľmi zlé pocity. Hovorí sa, že v 90-tych rokoch boli na Slovensku „vydržané“ tisíce hektárov lesov a pôdy. To, že sa tieto „zlodejčiny“ vlečú na súdoch desaťročia, je už nehoráznosť. Tie pocity sú umocnené aj škandálom „vydržania“, ktorý naplno prepukol v oblasti Veľkej Lomnice. Z môjho pohľadu je vydržanie žijúceho vlastníka obyčajná a drzá zlodejčina. Zlodejčina, na ktorú neexistuje žiadna výhovorka. Je to podobne ako s autom. Ukradnuté auto je zlodejčina. Ten, kto kúpi ukradnuté auto, príde aj o auto, aj o peniaze. Bez ohľadu na to, či vedel alebo nevedel, že auto je kradnuté.
Samozrejme, samotný inštitút vydržania má svoj význam a nie som za jeho zrušenie. Mal by ale prebehnúť štandardným súdnym procesom, a nie notárskym konaním.
Pozrite si stručný príbeh okradnutej pani Repelovej, tak ako ho zachytili redaktori denníka Pravda :

Naposledy sa mi ozvali vlastníci, ktorí zistili podivný prevod a stratu parcely až niekoľko rokov po odvolacej lehote. Aby ste sa vedeli včas brániť proti ukradnutiu nehnuteľnosti, je potrebné, aby ste sledovali pohyby vášho majetku. Kontrolujte si listy vlastníctva. Ja osobne odporúčam aspoň raz za rok.

Máme informácie, že pozemky menia svoje veľkosti aj pri zápisoch ROEP bez vedomosti vlastníka. Hovorí sa, že na niektorých katastrálnych úradoch sa mapy aj zázračne strácali, resp. „spadli za skriňu“, čím sa znemožnila presnejšia identifikácia parcely na mapový operát.
Keďže väčšina Slovenska má už ROEPy zapísané, radím, aby ste si prekontrolovali vaše parcely. V niektorých obciach sa bohužiaľ komisie ROEP dohodli na riešení parciel bez zapracovania podnetov od vlastníkov. No a predstavte si, že oznam o konaní ROEPu visel niekde za rohom na nástenke obce. Nie každý, a hlavne ten, kto nežije v obci, sa dozvedel o tom, že sa rieši ROEP a zápisy parciel. To isté platí v katastroch, kde prebiehajú pozemkové úpravy. Tam je otázka vlastníctva a polohy pozemku ešte citlivejšia.

A pokiaľ nepríde k novej a poctivej pozemkovej reforme, mali by sa vlastníci pôdy chrániť aspoň tým, že budú v reálnom čase vedieť čo sa s ich majetkom deje. Navrhujem zavedenie jednoduchého „notifikačného systému“, ktorý upozorní na zmenu na listoch vlastníctva. V prípade, že by sa zmenili dáta na vašom liste vlastníctva, boli by ste upozornený správou. Som si istý, že pridanie dvoch tabuľkových záznamov do databázy listov vlastníctva by nemal byť až taký problém. Tie dva záznamy by mohli byť napr. email a mobilné číslo. Je to síce pasívny spôsob, keď už dôjde k prevodu, ale minimálne by ste sa dozvedeli, že sa niečo s parcelou deje. Dokonca si viem predstaviť takýto systém aplikovaný na akúkoľvek nehnuteľnosť.
Príbeh spackaných ROEPov resp. projektov pozemkových úprav bude mať svoje pokračovanie. Už onedlho vám prinesiem konkrétnu výpoveď vlastníkov, ktorí prišli o svoje parcely.

Pozn. Pre tých, ktorí nechcú čakať a spoliehať sa na štát, odporúčam službu mojamapa.sk. Tá ponúka službu tzv. strážneho psa na konkrétnu parcelu. Zdarma si ich môžete aktivovať 5, čo by mohlo stačiť väčšine vlastníkov.

Zdroj. Autor, Pravda TV

Nájdite si svojho domáceho dodávateľa

Aktuálna aféra so zdravotne závadným mäsom z Poľska je iba špička ľadovca. Ten pláva v slovenských vodách už niekoľko rokov a potichučky, pod hladinou verejného povedomia sa do našej krajiny dováža často aj nechutné, zapáchajúce mäso, rokmi často presahujúce vek detí, ktoré ho tu skonzumujú. Pritom kvalitné mäso z našich chovov, ku kúpe ktorého tak vehementne vyzýva pani ministerka, sa zasa potichučky vyváža. 

Eva Forrai, výkonná riaditeľka Zväzu spracovateľov mäsa začiatkom februára 2019 informovala, že Slovenská republika je v produkcii bravčového a hovädzieho mäsa sebestačná iba asi na 40%. Podľa zistení Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory zo začiatku januára 2019, je na pultoch obchodov iba asi 24% baleného mäsa pôvodom od slovenských výrobcov. 

Za hlavný problém označujú slovenskí spracovatelia nízky stav chovaných zvierat, a teda nízku ponuku na domácom trhu. Napríklad u hovädzieho dobytka bolo ku koncu roka 2018 chovaných asi 440 000 kusov, z toho je cca 50 000 ks dobytka vo výkrme (pre porovnanie – v r.1989 bol stav hovädzieho dobytka 1 622 512 ks). Predstavuje to intenzitu chovu v počte 23 kusov HD na 100 hektárov poľnohospodárskej pôdy (r.2017). 

Z tohto množstva sa ešte ročne zo Slovenska vyvezie priemerne 20 200 ton jatočnej hmotnosti hovädzieho a teľacieho mäsa (najmä do Rakúska, Maďarska, Poľska, Turecka). Preto sa, podľa Evy Forrai, domáci spracovatelia musia zásobiť dovozmi živých zvierat a chladeného, či mrazeného mäsa, ktoré priemerne ročne dosiahne objem asi 18 350 ton v jatočnej hmotnosti. 

Teda živé zvieratá a mäso z domácich a zahraničných chovov sa na Slovensku spracujú v 123 schválených bitúnkoch, 321 rozrábkach mäsa domácich kopytníkov, v 60 výrobách mäsových prípravkoch a v 184 prevádzkach na výrobku mäsových výrobkov (stav k 1.11.2018, podľa ŠVPS SR). Odborníci z rezortu, aj samotná ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, teraz  vyzývajú spotrebiteľov, aby siahali po mäse a mäsových výrobkoch od domácich producentov. Váhavá a veľmi zvažovaná reakcia riaditeľky Zväzu spracovateľov mäsa na otázku ohľadom kvality dovážaného mäsa vzbudila vo mne zvedavosť. Podľa Evy Forrai je kvalita mäsa z dovozu porovnateľná s tou z našich domácich chovov, keďže v každej krajine EÚ sú prevádzky schválené a kontrolované v zmysle európskej legislatívy. Skutočne? Veď aj inkriminované mäso z Poľska pochádzalo zo schválenej prevádzky! 

Systém, tak ako je v Európskej únii nastavený, je perfektný. Oficiálne všetko funguje, na papieri všetko sedí. V čom je teda problém? 

Ľudský faktor je najslabším ohnivkom reťazca, v ktorom sú obchodné záujmy často nadraďované zákonom a platným pravidlám, či dokonca záujmom obyvateľstva, ako je zdravie a bezpečnosť. Štátne zodpovedné a kontrolné inštitúcie v tejto sieti predstavujú len akúsi nevyhnutnú súčasť, dobrú akurát tak na vypĺňanie štatistík a obhajovanie sa pred verejnosťou. Niečo smrdí v štáte slovenskom. Kto sa odváži nazrieť pod pokrievku tohto nechutného bublajúceho hrnca, z ktorého občas unikne para? 

Kde teda hľadať východisko? Ako obvykle – najbližšiu pomocnú ruku nájdeme na konci svojho ramena. Pretože najmä spotrebitelia majú moc niečo zmeniť. Je jasné, že keď má našinec hlbšie do peňaženky, zariadi sa podľa svojich možností. Ak by však mal príležitosť nakúpiť si mäso, či iné potravinárske výrobky vo svojom okolí, pričom by poznal ich pôvod, prípadne aj chovateľa a farmu, a teda mal zaručenú kvalitu a čerstvosť, verím, že by nerozmýšľal nad rozdielom pár centov v cene. A možno by bol prekvapený, že tá cena vo farmárskej predajni by bola aj nižšia ako krásne červeného baleného mäsa na pulte v obchodnom reťazci. 

Na slovenskom trhu musia mať miesto tak veľkí, ako aj menší výrobcovia potravín. Najmä malým chovateľom musíme dopriať priestor a šancu dokázať, že naozaj ponúkajú kvalitu z vlastných stád. Veď ručia za ňu svojim menom. Ak raz oklamú, končia. V tomto by mali vyjsť v ústrety štátne orgány, aby im umožnili a podporili zriaďovanie malých bitúnkov a porážok, prípadne mobilných zariadení. Ak by mohli chovatelia predávať svoje výrobky priamo, umožnili by nielen spotrebiteľom presvedčiť sa o poctivom spôsobe výroby. Ale hlavne by ich to oslobodilo od ponižujúceho predaja väčším spracovateľom, ktorí im často diktujú svoje podmienky a ceny. Tie sú pre nich často demotivujúce. Bezpochyby by to bola pozitívna zmena aj pre spotrebiteľa. A možno by potom stúpla aj spotreba hovädzieho a teľacieho mäsa, resp. ďalších kvalitných farmárskych produktov na Slovensku. Nebolo by treba ani vyzývať… 

 

Zdroje informácií: 

Štatistický úrad SR, 

Štátna veterinárna potravinová správa SR 

Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva,  

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, 

Televízia TA3

J. Karahuta predstavuje program hnutia

Slovenského mäsa na domácom trhu je katastrofálny nedostatok. Musíme znížiť našu závislosť na dovoze nekvalitných potravín.

Hnutie SME RODINA apeluje na vládu SR: Podporte zvýšenie produkcie domácich potravín a prijmite opatrenia na záchranu potravinovej bezpečnosti štátu a obyvateľov SR!

Predseda Hnutia SME RODINA Boris Kollár víta vyhlásenie predsedu vlády Petra Pellegriniho, ktorý na základe aféry s poľským mäsom apeluje hlavne na školské jedálne a zariadenia spoločného stravovania, aby nakupovali iba slovenské mäso.

Ak premiér povedal A, zabudol spomenúť aj B, že naša sebestačnosť v zásobovaním mäsom a mäsovými výrobkami je na úrovni okolo 40%, čiže nie sme schopní pokryť požiadavky domáceho trhu. Zásadným problémom, je zlé nasmerovanie investícií a podpôr. Kým využiteľnosť našich bitúnkov je na úrovni 30%, spracovateľské kapacity sú vyťažené na takmer 90%, čiže aj keby sme chceli spracovať viac mäsa a vyrobiť viac mäsových výrobkov, nie sme na tento produkčný rast technologický pripravení,“ povedal predseda hnutia SME RODINA Boris Kollár.

Hnutie SME RODINA od svojho vzniku dôrazne upozorňuje na katastrofálny stav našej potravinovej sebestačnosti. Dlhodobo poukazujeme na skutočnosť, že nezodpovedným prístupom MPaRV SR v oblasti riadenia a podpory produkcie potravín, sú občania Slovenskej republiky vystavení vážnemu potravinovému riziku, v prípade infekčnej, alebo bezpečnostnej krízy.

Slovenská republika z hľadiska sebestačnosti sa dlhodobo nachádza v potravinovom riziku. Sme potravinovo závislý štát a tá závislosť na dovoze potravín prináša so sebou aj riziko dovozu nekvalitných, dokonca až zdraviu škodlivých potravín, čoho sme svedkami aj dnes pri dovoze nekvalitného mäsa z Poľska,“ zhodnotil súčasný stav vedúci pracovnej skupiny pre poľnohospodárstvo, potravinárstvo a regionálny rozvoj Jaroslav Karahuta.

Ak porovnáme súčasný stav slovenského agropotravinárskeho priemyslu s rokom 2016, kedy prevzala rezort pôdohospodárstva SNS, tak musíme konštatovať, že každým rokom ich pôsobenia na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka  zaznamenávame stále väčší prepad, takmer vo všetkých produkčných a ekonomických ukazovateľoch a náš agrosektor sa nachádza na posledných priečkach v rámci EÚ.

Pre hnutie SME RODINA – Boris Kollár je otázka potravinovej sebestačnosti  štátu jednou z najdôležitejších priorít. Po voľbách v roku 2020 budeme presadzovať zmenu prerozdeľovania dotačných prostriedkov určených do poľnohospodárskej prvovýroby v prospech produkcie potravín. Jednoznačne budeme podporovať zvýšenie štátnej podpory v prospech rastu potravinovej sebestačnosti štátu, čím znížime našu závislosť na dovoze, a tak sa vyhneme dovozu nekvalitných, dokonca až zdraviu škodlivých potravín.

Nekvalitné mäso z Poľska nepatrí na naše stoly !

S rozhorčením som prijal informáciu o možnom dovoze nekvalitného, dokonca až zdraviu škodlivého mäsa z Poľska na územie Slovenskej republiky. Nemôžem sa stotožniť iba s vyjadrením ministerky Matečnej, že dovoz nekvalitného mäsa z Poľska je nehoráznosť. Od pani ministerky očakávam konkrétne kroky, ktoré zabezpečia, že nebezpečné potraviny z okolitých štátov sa nedostanú na pulty našich predajní prípadne na stoly našich domácnosti.

Od nástupu Gabriely Matečnej do funkcie ministerky pôdohospodárstva sme  niekoľkokrát upozorňovali na katastrofálnu situáciu Slovenského agropotravinárskeho priemyslu. Na viacerých tlačových konferenciách sme ju vyzývali k predloženiu opatrení a systémových riešení na zlepšenie potravinovej sebestačnosti štátu a potravinovej bezpečnosti občanov Slovenskej republiky. Výsledok jej pôsobenia je však iba ďalší prepad potravinárskej produkcie, zvýšenie našej závislosti na dovoze a ďalší prepad salda zahraničného obchodu s potravinami, ktorý v roku 2018 dosiahne pravdepodobne historickú hranicu 1,7 miliardy EUR, čo bude o takmer 300 mil. EUR viac ako v roku 2017.

V Hnutí SME RODINA sme na aprílovej konferencii v roku 2018 predstavili program Potravinovo sebestačný štát – ekonomický rastúci vidiek, kde sú jasne definované konkrétne ekonomické a legislatívne opatrenia, ktorých výsledkom bude viac slovenských potravín, ich vyšší podiel na pultoch našich potravín a znížená závislosť na dovoze zo zahraničia.

J. Karahuta predstavuje program hnutia

J. Karahuta predstavuje program Potravinovo sebestačný štát – ekonomický rastúci vidiek

Hnutie SME RODINA vyzýva ministerku Matečnú a SNS, aby namiesto marketingového divadla a zástupných tém,  sa kompetentní aspoň v poslednom roku riadenia rezortu pôdohospodárstva začali viac venovať skutočným potrebám občanov SR a aby sa aspoň na rok stali skutočným garantom predaja zdravých potravín na území SR.