Dopady koronakrízy na poľnohospodárstvo vo svete

V roku 2019 celková hodnota zahraničného obchodu krajín Európskej únie s agrokomoditami dosiahla rekordných 270,5 mld. euro. Trend sa držal ešte aj v úvode tohto roku. No od začiatku celosvetovej pandémie vírusu COVID-19 sú obchodné vyhliadky nepredvídateľné a tradičné trhy padli. Zrazu sa zmenil aj dopyt po potravinách. Spotrebitelia spanikárili a začali si vytvárať zásoby skladných surovín, ako je múka, ryža, cestoviny, konzervované ovocie a zelenina. Na druhej strane, po uzatvorení reštaurácií, hotelov, kaviarní a barov, klesol záujem o luxusnejší tovar, ako je kvalitné výrezové mäso, víno, špeciálne syry, alebo o kvety. Ale tiež o čerstvé mlieko, jahňacinu, ryby a morské plody. Táto zmena mala priamy a negatívny dopad na výrobcov agrokomodít po celom svete. Poľnohospodári a potravinári boli odrazu postavení pred situáciu, na ktorú sa nikto z nich nemohol včas pripraviť. Svedectvo o tom prinášajú poľnohospodárski novinári združení v medzinárodnej organizácii IFAJ.

 

 

Spojených štátoch amerických pandémia spôsobila napätie takmer u všetkých poľnohospodárskych komodít, keďže sa narušila ich distribučná sieť. Neistota vládne aj v zahraničných obchodných vzťahoch, najmä s Čínou. Zníženie počtu zamestnancov v spracovateľských podnikoch viedlo k obmedzeniu odbytu pre chovateľov, najmä hydiny a ošípaných. Tí tak museli prijať drastické rozhodnutia, a buď niektoré zvieratá usmrtiť, alebo spomaliť produktivitu znížením kŕmnych dávok. Zatvorenie škôl a reštaurácií zastavilo odber čerstvého mlieka, vajec a slaniny – tradičných amerických raňajok. No okrem toho prudko klesla aj cena kukurice, bezprostredne po prepade ceny ropy na svetovom trhu klesol dopyt po bioetanole z tejto plodiny. Farmárom nepomohla ani petícia za obnovenie označovania domáceho pôvodu potravín, ani povolanie národnej gardy do bitúnkov, ktoré zostali bez zamestnancov.

V Kanade najmä pestovatelia ovocia a zeleniny čelia masívnemu úbytku pracovnej sily, pretože sezónni zamestnanci z Jamajky, Trinidadu a Tobaga, či z Mexika zostali za hranicami. Pandémia zasiahla nepriaznivo aj mäsospracujúci priemysel, hoci ľuďom zamestnaným v agropotravinárstve sa zvýšila hodinová odmena na 2 CAD za hodinu. Zmenilo sa aj správanie spotrebiteľov, ktorí sa pred pandémiou zameriavali na označenia potravín, no dnes im postačí, ak dostanú bezpečné potraviny v dostatočnom množstve, aby uživili rodinu. Kanadská federálna vláda povzbudzuje obyvateľov, aby pomohli domácim farmárom a vyhlásila poľnohospodárstvo za významnú službu národu.

 

Potravinový reťazec v Severnom Írsku, podobne ako aj v celej Veľkej Británii, narušil len nedostatok pracovitých rúk ľudí z krajín východnej Európy. Mnoho búrz s dobytkom sa konalo prostredníctvom online videí. Najhoršie boli postihnutí asi producenti mlieka vo vnútrozemí Británie, keďže kaviarne prestali odoberať čerstvé mlieko a spracovatelia meškali s platbami za dodávky. Navyše, každé tretie jahňa sa vyvážalo, no tento rok ich cena výrazne poklesla.

Najviac postihnutým sektorom v Holandsku je „florikultúra“ – teda produkcia kvetov, ktorá ide na 85 percent na vývoz a obchod dosahuje hodnotu 6,2 mld. euro ročne. Kvety sú luxusným tovarom a náhle zatvorenie hraníc a pokles dopytu dostal mnohých výrobcov okamžite do problémov. Zničených bolo množstvo kvetín a padol aj trh s cibuľkami kvetov. Aj keď tamojšia vláda poskytla rýchlu podporu v sume 650 mil. euro, pre mnohých podnikateľov to bol aj tak koniec biznisu. Ďalším postihnutým sektorom boli zemiaky s ročnou produkciou 4 mil. ton, ktoré prevažne končili vo Francúzsku ako hranolčeky. Koronakríza ubrala 60 až 90 percent dopytu po mrazených zemiakových produktoch. A tak takmer milión ton zemiakov zožrali buď kravy, alebo bioplynky. Problém je aj s pracovnou silou, najmä pre výrobcov čerstvej zeleniny, napr. uhoriek, paradajok, čili papričiek. Problémy spôsobilo aj zatvorenie hraníc s Belgickom.

Pokles turizmu v Španielsku, Taliansku alebo Francúzsku spôsobil menší dopyt po čerstvých rybách a morských plodoch, víne a syroch od tradičných odberateľov – reštaurácií, kaviarní a hotelov. Priamy dopad na prvovýrobu bude mať aj nedostatok sezónnych pracovníkov z Maroka a iných afrických krajín. Vo Francúzsku sa rozhodli prebytok čerstvého mlieka na trhu sušiť, zeleninu mraziť, a tak uskladniť na dlhšiu dobu. Aj obilie zostáva nateraz v domácich skladoch. Európski spracovatelia paradajok obmedzujú predaj konzerv aj veľkým klientom.

Zatiaľ čo v niektorých štátoch sveta trápi agropotravinársky sektor spomalený export výrobkov, iné krajiny naopak zámerne pozastavujú vývozy základných surovín. Napríklad Ukrajina zvažuje zákaz vývozu pšenice, o čo požiadali tamojší pekári a mlynári, aby udržali cenu chleba a pečiva. Podobne Ruská federácia obmedzuje vývoz pšenice s cieľom zachovať si dostatok zásob pre domáce spracovanie počas koronakrízy. A týka sa to aj ďalších významných producentov obilia ako je Kazachstan, či Rumunsko. Všetci sa usilujú zabezpečiť dostatok potravín pre svojich obyvateľov. Tradiční výrobcovia ryže, ako India, Vietnam, Kambodža, zasa obmedzujú vývoz ryže do sveta. Kvôli prepadu cien ropy aj bohaté štáty Stredného východu musia zrazu zvyšovať daň (a tým aj cenu) dovážaných sladených nealkoholických nápojov a cigariet, aby pokryli deficit v rozpočte.

Medzitým sme sa aj na Slovensku prebudili do reality – potravinová sebestačnosť dosahuje u nás sotva 40%. Spotrebitelia vykúpili z predajní múku, cukor, toaletný papier, balené mlieko a ďalšie trvanlivé produkty, čím potešili hlavne obchodníkov, ktorí zaznamenali vyšší predaj ako pred Vianocami. Horšie sú na tom čerstvé a luxusnejšie potraviny. Rozkolísaný trh už zasiahol domácich chovateľov ošípaných, výkrmového i mliečneho dobytka, výrobcov vína, syrov. Uzatvorenie hraníc spomalilo aj zahraničný obchod so zrninami, čo využili niektorí domáci spracovatelia na odôvodnenie zníženia výkupných cien od prvovýrobcov.

Európska Komisia reagovala začiatkom mája prijatím balíka mimoriadnych opatrení, ktorými chce rýchlo pomôcť európskym prvovýrobcom agrokomodít. Napríklad podporuje súkromné skladovanie po určitú dobu, alebo umožňuje uvoľniť jednorazovú podporu z eurofondov určených pre II. pilier (PRV) malým farmárom (5 000 €), či väčším agropotravinárom (50 000 €). Je teraz na vládach jednotlivých členských krajín, ako a ktoré z týchto opatrení uplatnia.

No ekonómovia očakávajú ešte horšie ekonomické dopady koronakrízy, pretože svet je síce schopný vyrobiť dostatok potravín pre všetkých, ale nedokáže ho dostať tam, kde je potrebné dostatočne rýchlo a v požadovanom množstve. Aj podľa najoptimistickejších odhadov by kapacita potravinového reťazca vo svete mala klesnúť na 70 až 75% pôvodného objemu. Aj keď nie je pravdepodobné, že by vlády vyspelých štátov zaviedli prídelový systém na potraviny, no sily trhu zrejme budú diktovať ceny a dostupnosť niektorých potravín. Najhoršie to postihne skupinu najchudobnejších, pretože už dnes viaznu dodávky potravín do preľudnených slumov v Brazílii, Mexiku, Južnej Afrike, ale aj Indii a ďalších. Sociálne nepokoje očakáva aj Ruská federácia. V niektorých krajinách sa dokonca aktivizujú kriminálne živly a mafie, ktoré si ľudí nakláňajú na svoju stranu dodávkami potravín, podkopávajúc tak autoritu vlád. Najpravdepodobnejším scenárom je recesia.

Pandémia koronavírusu ukázala slabé miesta v poľnohospodárstve aj v potravinovom distribučnom systéme krajín sveta, ale aj silu ľudskej vôle. V mnohých štátoch si uvedomili význam tohto sektora národného hospodárstva a menia pohľad na výrobcov potravín. Čoraz častejšie ich vnímajú ako hrdinov. A niektorí ľudia sa už začínajú hlásiť do zamestnania s cieľom nielen pomôcť, ale zároveň získať príjem a istotu prežitia. Lebo len s funkčným agropotravinárstvom v krajine je to možné.

 

Lada Debnárová, 7.máj 2020.

 

Zdroje informácií:

https://www.theland.com.au/story/6748117/view-from-abroad-on-covid-19/?cs=4941&fbclid=IwAR1ZPVqRY8YQ5Ha33ri6PGLLfzKVHzxLZC-E9YEEEBEo2GMiL0cz5JN-gCw

https://www.janecraigie.com/international-agricultural-communicators-connecting-amid-covid-19/

https://ec.europa.eu/info/news/coronavirus-eu-and-21-other-wto-members-pledge-ensure-well-functioning-global-food-supply-chains-2020-apr-23_en

https://ihsmarkit.com/research-analysis/article-who-is-likely-to-go-without-food-in-the-looming-supply.html

https://www.obilninari.sk/2020/04/30/svetovy-obchod-s-agrokomoditami-pocas-koronakrizy/

J. Karahuta je presvedčený, že jeho predsavzatia v pôdohospodárstve sa podarí naplniť.

Rozhovor Jaroslava Karahutu pre noviny Korzár :

Ste novým poslancom NR SR. Hovorilo sa o vás ako o možnom ministrovi pôdohospodárstva. Ďalším favoritom bol Martin Fecko, váš takmer sused, z OľaNO, ktorý sa napokon stal štátnym tajomníkom Jána Mičovského (OĽaNO). Nie ste sklamaný, že nemáte ministerský post?

Do politiky som vstupoval s programom, na ktorom som pracoval 4 roky od posledných volieb. Mojim cieľom nebola konkrétna funkcia, ale naplnenie programu hnutia SME RODINA a splnenie osobného záväzku, ktorý som dal svojim voličom v rámci našich seminárov, konferencii a stretnutí s občanmi od roku 2016. Som predsedom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, čiže som v pozícii, kedy budeme vedieť vplývať na legislatívne procesy dotýkajúce sa agro-potravinárstva, úrovne života ľudí na vidieku a kvality životného prostredia. Určite je jednoduchšie prijímať zmeny a opatrenia na exekutívnej úrovni, ale je to vec spolupráce s vedením MPaRV SR a momentálne tam nevidím problém.

Prečo ste sa nestali ministrom? Je to tým, že rezort pripadol OĽaNO, alebo boli iné dôvody?

Obsadenie postov ministrov jednotlivých rezortov a zloženie vlády je výsledkom koaličných rokovaní po parlamentných voľbách a výsledkom týchto rokovaní bola skutočnosť, že rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pripadol hnutiu OĽaNO. Iné dôvody tam nie sú.

Poznáte sa s pánom Feckom? Čo hovoríte na nové vedenie ministerstva?

S pánom Feckom sa poznáme niekoľko rokov a už v minulosti som ho vnímal skôr ako odborníka na otázky súvisiace s pôdou, než ako na poľnohospodára a potravinára. Preto si myslím, že ako štátny tajomník, bude dobrým garantom usporiadania právnych a užívateľských vzťahov k pôde, naplní očakávania všetkých, ktorí roky túžili po systémovom nastavení práv a  udržateľnosti pôdnej úrodnosti poľnohospodárskej pôdy. S ministrom Mičovským sa poznám iba mesiac, sme takmer v dennom kontakte a zatiaľ je naša spolupráca korektná. Verím, že spoločne naplníme očakávania nielen našich voličov, ale aj ostatných občanov Slovenskej republiky.

Ste novým poslancom v NR SR. Čo od tejto funkcie očakávate?

Do Národnej rady som išiel s predsavzatím urobiť maximum preto, aby vidiek konečne po dlhých desaťročiach začal plniť svoju nielen produkčnú, ale aj sociálnu, ekonomickú, spoločenskú, klimatickú a environmentálnu funkciu. Z pozície predsedu výboru pre poľnohospodárstvo a životné prostredie som presvedčený, že toto moje predsavzatie  a tento môj osobný cieľ sa podarí naplniť. Už dnes mám rozpracovaných niekoľko dôležitých systémových a legislatívnych opatrení. V spolupráci s ministrom Mičovským chceme uviesť do života legislatívne opatrenia na zlepšenie a zjednodušenie podmienok predaja z dvora konečnému odberateľovi, máme hotové opatrenie na zníženie často zbytočnej byrokracie v rezorte pôdohospodárstva a s ministrom práce  a sociálnych vecí Milanom Krajniakom pripravujeme Inštitút sezónnych prác, po ktorom sme volali už niekoľko rokov a ktorým zvýšime záujem ľudí podieľať sa a zarobiť si na zbere ovocia a zeleniny. V dnešnom stave potravinovej závislosti štátu na dovoze potravín je to dôležitý zákon, ktorým sa nám podarí zachrániť až 30% ovocia, ktoré pre nedostatok pracovníkov ostáva na stromoch a výsledkom je jeho takmer zbytočný dovoz zo zahraničia.

 

Vo vašich blogoch sa venujete potravinovej sebestačnosti. Je na Slovensku reálna?

Potravinová sebestačnosť je moja TOP priorita. Vychádza z mojich skúseností zo Slovenska, ale hlavne zo zahraničia, kde som sa presvedčil, že aj Slovensko pri správnom nastavení rezortu pôdohospodárstva má na to, aby bolo dostatočne sebestačné vo všetkých potravinách mierneho klimatického pásma. Naša krajina má k tomu takmer ideálne podmienky. Potvrdením mojich slov je skutočnosť, že našimi hlavnými dodávateľmi týchto potravín sú okolité štáty, ktoré majú podstatne horšie klimatické podmienky a dokážu vyprodukovať dostatok týchto potravín nielen pre seba, ale aj pre export.  Stačí, aby sa pripravili transparentné dotačné a podporné podmienky, aby sme sa zbavili korupcie a aby konečne na zodpovedných miestach sedeli ľudia, u ktorých je spoločenský záujem povýšený nad záujmom jednotlivca.

Vaše osobné priority sa budú týkať pôdohospodárstva? Ktorá téma je vaša srdcovka?

Mojim krédom je zdravý a trvalo udržateľný potravinový reťazec. Od  pôdy, cez rastlinnú a živočíšnu produkciu až po potraviny, kde je človek konečným užívateľom výhod. Slovensko má šancu byť nielen geografickým, ale aj ekologickým, klimatickým a environmentálnym srdcom Európy. A túto šancu by sme nemali zahadzovať, ale ju rozvíjať tak, aby sme vytvorili vhodné podmienky nielen pre nás, ale aj pre naše deti a ďalšie generácie. V EÚ patríme  k najbohatších krajinám na zdroje pitnej vody, máme dostatočný počet slnečných dní a ideálne striedanie  ročných období, vrátane klimatických podmienok počas svetlých dní a tmavých nocí, čo dáva predpoklady nato, že dokážeme vyprodukovať potraviny nášho klimatického pásma najvyššej kvality.

Čiže mojou osobnou prioritou a mojou srdcovkou je potravinovo sebestačný štát, bohatý a rozvinutý vidiek a zdravý potravinový reťazec.

Ako hodnotíte programové vyhlásenie vlády, či už ako celok, ale aj konkrétne body v oblasti pôdohospodárstva? Tie sú v PVV rozpísané pomerne obšírne.

Programové vyhlásenie vlády, ktorej súčasťou je aj  hnutie SME RODINA považujem za veľmi ambiciózne a veľmi reálne. Z môjho pohľadu je PVV naplnením zmien, za ktoré hlasovali ľudia v parlamentných voľbách 29.2.2020. Som spoluautorom časti PVV pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a mňa osobne teší, že sa do tejto časti PVV dostalo až 90% programu hnutia SME RODINA. Čo sa týka pôdohospodárstva, tak z môjho pohľadu obsahuje všetky systémové opatrenia, po naplnení ktorých sa zásadným spôsobom otočí kormidlo smerovania pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na cestu k rozvinutým štátom EÚ. Dnes sa nachádzame na posledných miestach, takže ak sa naplní program hnutia SME RODINA, tak o 10 rokov bude Slovensku na úrovni priemeru EÚ, čo je po 30 ročnom úpadku vynikajúca správa.

Celý rozhovor nájdete v prešovskom vydaní Korzáru tu : https://presov.korzar.sme.sk/c/22393166/jaroslav-karahuta-zasadne-otocime-kormidlo-podohospodarstva.html

Podpora chovu oviec a kôz patrí medzi dôležité priority hnutia SME RODINA.

Ovčiarstvo  a chov kôz má v rámci živočíšnej produkcie svoje špecifické postavenie, pretože okrem produkcie vlny, mäsa, mlieka a produktov z mlieka je ovčiarstvo dôležitým faktorom rozvoja vidieka, vidieckej zamestnanosti a strategicky dôležitým faktorom krajinotvorby Slovenska.

Dnešný stav oviec, je ktorý je pod kritickou hranicou 350 tis. ks  a preto ak chceme, aby naše lúky nezarastali kriakmi a aby z našich pasienkov sa nestratili zvonce, musíme prijať sériu systémových opatrení a vrátiť ovčiarstvo na úroveň, ktorá mu právom patrí

Musíme urobiť maximum preto, aby nám v priebehu najbližších rokov začali rásť stavy oviec tak, aby sme čo najskôr ich počty zvýšili na želateľných 600 tis. ks.

Predseda parlamentného výboru NR SR pre poľnohospodárstvo Jaroslav Karahuta predstavil sériu nevyhnutných systémových opatrení a prvé výsledky sa ukázali už teraz v období tzv. jahňacej krízy.

Aktivitami poslanca NR SR za hnutie SME RODINA Jaroslava Karahutu a riaditeľa Zväzu chovateľov oviec a kôz Slavomírom Reľovským, v spolupráci s rezortným ministrom pôdohospodárstva J. Mičovským a predstaviteľmi obchodných združení a obchodných sieti sa nám podarilo za posledný mesiac znížiť kritický stav 80 000 jahniat, ktoré chovatelia nevedeli predať na dnešný stav 9 000 ks. A to všetko bez 1 EURa pomoci zo štátneho rozpočtu.

Ak chceme pre budúcnosť predísť dnešným krízovým stavom v chove oviec, navrhli sme 3 systémové opatrenia, ktoré by mali stabilizovať chov oviec, ale hlavne zabezpečiť ich rast a tým aj rast životnej úrovne najchudobnejších regiónov severného, severovýchodného, východného a južného Slovenska.

  1. Zmena prepočtu hodnoty dobytčej jednotky na úroveň hodnoty u hovädzieho dobytka, čím by sa zvýšila sadzba na ovcu z dnešných 17 EUR na cca 40 EUR
  2. V rámci výrobno- odbytového združenia chovateľov oviec s aktívnou spoluúčasťou štátu vybudovať prevádzku na spracovanie vlny, čím by chovatelia za rok ušetrili v rámci Slovensko okolo 400 000 EUR, čo je vlastne hodnote technológie na spracovanie vlny.
  3. Zabezpečenie trvalých dodávok jahniaceho mäsa a výrobkov z ovčieho mlieka na pulty obchodných reťazcov. Toto opatrenie sa praktický už napĺňa a 2 reťazce už zaradili jahňacinu do trvalého sortimentu a ďalšie 2 to budú skúšať formou predajných akcii s tým, že ak sa zrealizuje predaj aspoň minimálneho množstva, bude jahňacina zaradená taktiež do trvalého sortimentu.

V krízovej situácii sa z repky olejnej, ani z mulčovania nenajeme

Potravinová sebestačnosť Slovenska nedosahuje  úroveň ani  40%. Na našich pultoch máme príliš málo čerstvého ovocia, zeleniny, jedlých olejov, či mäsa pochádzajúceho zo Slovenska. Predpokladá sa, že saldo zahraničného obchodu s potravinami sa za rok 2019 opäť zvýši a dosiahne historickú hodnotu  1,8 mld. euro! Denne prichádza na Slovensko 700 kamiónov naložených tovarom, ktorý by sme si mohli vyrobiť doma.  Iba zeleniny dovážame denne viac ako 30 kamiónov a podiel domáceho chleba a pečiva na pultoch predajní dosahuje ledva 50%. Podiel domáceho ovocia a zeleniny nedosahuje ani 20 % . A napriek tomu, že máme najväčší pomer produkcie repky olejnej k ornej pôde, náš podiel domácich rastlinných olejov dosahuje iba 10%! Takto v stručnosti zhodnotil momentálny stav potravinovej bezpečnosti štátu Jaroslav Karahuta, tímlíder hnutia SME RODINA pre poľnohospodárstvo.

Uvedené hodnoty potvrdzujú skutočnosť, že aktuálne nastavený systém riadenia a podpôr v poľnohospodárstve na Slovensku nám nezaručuje dostatočnú výrobu ani základných potravín. Potravinová bezpečnosť štátu je veľmi vážne ohrozená. Pritom Slovenská republika má vďaka svojej geografickej polohe jedny z najlepších podmienok na pestovanie potravín mierneho klimatického pásma! V porovnaní s ostatnými štátmi Európskej únie máme ešte stále dostatok vody a dostatok slnka, čo je základný predpoklad pre produkciu zdravých a nutrične bohatých potravín. Príčinou neutešenej situácie sú dotácie na plochu, miesto toho, aby boli dotácie podmienené produkciou spomínaných potravín.  Súčasný dotačný systém zásadným spôsobom zdeformoval štruktúru nášho poľnohospodárstva. Ale z repky olejnej, ani z mulčovania sa nenajeme – dôrazne upozorňuje na dnešný stav predseda hnutia SME RODINA Boris Kollár.

V krízových situáciách budú Slováci hladovať

Podľa Borisa Kollára je potravinová sebestačnosť Slovenska v hnutí SME RODINA považovaná za najvyššiu prioritu, ktorú musí budúca slovenská vláda vyriešiť. Globalizácia svetového obchodu s potravinami prejavuje svoju krehkosť a odhaľuje našu zraniteľnosť. V súčasnom geopolitickom napätí a v prípade bezpečnostných a zdravotných kríz, musíme upozorniť na skutočnosť, že nie sme pripravení zabezpečiť pre všetkých občanov Slovenskej republiky dostatok výživovo plnohodnotných  potravín. Slovenská republika sa v prípade krízovej situácie veľmi rýchlo dostane do vážneho potravinového rizika.

Jednoducho povedané, ak  by v prípade krízovej situácie došlo k obmedzeniu dovozu potravín zo zahraničia, z trojčlennej rodiny by mal plnohodnotný prístup k potravinám iba jeden z jej členov. Ostatní dvaja ( pravdepodobne rodičia) by museli výrazne obmedziť svoje potravinové nároky.

Riešením je domáca výroba potravín

Jaroslav Karahuta zdôrazňuje, že riešením súčasnej alarmujúcej situácie je domáca výroba potravín, naviazaná na poľnohospodársku produkciu. Slovensko má ideálne možnosti pre zabezpečenie základných potravín vysokej kvality, rastlinného i živočíšneho pôvodu, musíme len využiť podmienky, v ktorých sa nachádzame.  Okrem toho, lokálna výroba a konzumácia potravín výrazne prispieva k zmierňovaniu dopadu klimatických zmien znižovaním uhlíkovej stopy.  Prináša aj nové možnosti environmentálnych  opatrení do balenia výrobkov zavádzaním  biologicky rozložiteľných obalov …

 Práve preto je v programe hnutia  Sme rodina jedným z hlavných  cieľov dosiahnutie toho, aby do roku 2030 bol podiel slovenských potravín na našich pultoch na úrovni minimálne 65%  a aby náš agropotravinársky sektor zabezpečil potravinovú sebestačnosť  na 80%! To je spodná hranica potravinovej bezpečnosti.  Najbližšie roky považuje hnutie za rozhodujúce aj z hľadiska prípravy národného strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre roky 2021-2027. Podľa lídrov hnutia, doslova a do písmena platí: „Ako sa dnes rozhodneme, tak budeme zajtra sebestační“.

Predseda hnutia SME RODINA Boris Kollár, rektorka UVLaF Košice Prof. MVDr. Jana Mojžišová PhD.

Hnutie SME RODINA podporí na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach vedu a výskum.

Dôležitou prioritou, ktorú bude presadzovať hnutie SME RODINA po voľbách 2020 je generačná obmena v rezorte poľnohospodárstva, zvýšenie efektivity agropotravinárskeho sektora a produkciu zdravých slovenských potravín.

„Ak chceme efektívne zvládnuť rezort pôdohospodárstva a byť sebestační v produkcii zdravých slovenských potravín, nemôžeme čakať so založenými rukami. Musíme vyvinúť maximálne úsilie, aby sme definitívne odvrátili riziko potravinovej závislosti, v ktorej sa nachádza Slovenská republika, po nezvládnutých transformačných procesoch od vstupu do EÚ“

uviedol na úvod rokovania s vedením Košickej veterinárskej univerzity predseda hnutia SME RODINA Boris Kollár.

Rektorka univerzity Prof. MVDr. Jana Mojžišová PhD. zhodnotila nízku úroveň spolupráce univerzity a Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a očakáva od nového vedenia ministerstva pôdohospodárstva ďaleko konštruktívnejší a hlavne vecný prístup. Košická veterinárska univerzita patrí k medzi najvýznamnejšie svojho druhu v EÚ, čo potvrdzujú aj stovky zahraničných študentov, ktorí si tu rozširujú svoje vzdelanie v oblasti starostlivosti o zvieratá a hygienu produkcie potravín.

Predseda hnutia SME RODINA Boris Kollár,  rektorka UVLaF Košice Prof. MVDr. Jana Mojžišová PhD.

Predseda hnutia SME RODINA Boris Kollár, rektorka UVLaF Košice Prof. MVDr. Jana Mojžišová PhD. Tím líder hnutia SME RODINA pre poľnohospodárstvo, potravinárstvo a regionálny rozvoj MVDr. Jaroslav Karahuta

Priority spolupráce hnutia SME RODINA s Univerzitou veterinárskeho lekárstva predstavil na rokovaní  tímlíder pre poľnohospodárstvo , potravinárstvo a regionálny rozvoj MVDr. Jaroslav Karahuta.

Naša jediná veterinárska univerzita si zaslúži ďaleko väčšiu pozornosť a podporu hlavne vo vedecko-výskumnej oblasti, kde by mala byť odborným garantom udržateľnosti celého potravinového reťazca ako aj odborným garantom produkcie zdravých slovenských potravín . V 5,5 miliónovej krajine, akou je Slovenská republika, pri našich takmer ideálnych klimatických podmienkach na produkciu potravín mierneho klimatického pásma, nemôžeme v žiadnom prípade tolerovať takú úroveň  závislosti na dovoze potravín, v ktorej sa nachádza Slovensko – uviedol Jaroslav Karahuta.

Plné regále v obchodných sietiach nie sú zárukou potravinovej bezpečnosti štátu, ale skôr prejavom ekonomickej sily obchodných reťazcov.

Pred nami sú dôležité celosvetové výzvy ako je antimikrobiálna rezistencia, ktorá je časovanou bombou pre ľudstvo pre obdobie najbližších 30 rokov. Nebezpečenstvo rezistencie, hlavne na antibiotika je v tom, že v roku 2050 sa predpokladá, že úmrtia z titulu odolnosti baktérii na antibiotiká bude vyššia ako sú dnes úmrtia na rakovinu – zhodli sa na uvedenom, rektorka UVLF Košice Prof. MVDr. Jana Mojžišová a odborný garant hnutia SME RODINA MVDr. Jaroslav Karahuta.

rektorka UVLaF Košice Prof. MVDr. PhD Jana Mojžišová hodnotí spoluprácu s MPaRV SR ako nedostatočnú

rektorka UVLaF Košice Prof. MVDr. PhD Jana Mojžišová hodnotí spoluprácu s MPaRV SR ako nedostatočnú

Okrem rezistencie na antibiotiká sú aj ďalšie akútne príčiny dôležitosti spolupráce rezortu pôdohospodárstva a UVLF Košice. Veľkou výzvou pre udržateľnosť zdravého potravinového reťazca je rozširujúci sa výskyt plesňových toxínov v krmivách hospodárskych zvierat a v oblasti vzdelávania je to generačná obmena ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve ako aj zriaďovanie nových študijných odborov pre mladých ľudí, so záujmom získania vysokoškolského vzdelania, hlavne v oblasti starostlivosti o živočíšnu produkciu.

Návšteva predsedu hnutia SME RODINA Borisa Kollára a tím lídra pre poľnohospodárstvo, potravinárstvo a regionálny rozvoj Jaroslava Karahuta sa ukončila prehliadkou univerzity, malej univerzitnej mliekarne a špičkovej Univerzitnej veterinárnej nemocnice, kotrými KOllárovcov previedla  Prorektorka pre klinickú činnosť a styk s praxou prof. MVDr. Alexandra Trbolová PhD. a Prorektor pre rozvoj školy a hodnotenie kvality prof. Jozef Nagy PhD.

Boris Kolár a Jaroslav Karahuta v malej univerzitnej mliekarni

Boris Kolár a Jaroslav Karahuta v malej univerzitnej mliekarni

Prorektorka  prof. MVDr. Alexandra Trbolová PhD a Boris Kollár v Univerzitnej nemocnici

Prorektorka prof. MVDr. Alexandra Trbolová PhD a Boris Kollár v Univerzitnej nemocnici