Dopady koronakrízy na poľnohospodárstvo vo svete

V roku 2019 celková hodnota zahraničného obchodu krajín Európskej únie s agrokomoditami dosiahla rekordných 270,5 mld. euro. Trend sa držal ešte aj v úvode tohto roku. No od začiatku celosvetovej pandémie vírusu COVID-19 sú obchodné vyhliadky nepredvídateľné a tradičné trhy padli. Zrazu sa zmenil aj dopyt po potravinách. Spotrebitelia spanikárili a začali si vytvárať zásoby skladných surovín, ako je múka, ryža, cestoviny, konzervované ovocie a zelenina. Na druhej strane, po uzatvorení reštaurácií, hotelov, kaviarní a barov, klesol záujem o luxusnejší tovar, ako je kvalitné výrezové mäso, víno, špeciálne syry, alebo o kvety. Ale tiež o čerstvé mlieko, jahňacinu, ryby a morské plody. Táto zmena mala priamy a negatívny dopad na výrobcov agrokomodít po celom svete. Poľnohospodári a potravinári boli odrazu postavení pred situáciu, na ktorú sa nikto z nich nemohol včas pripraviť. Svedectvo o tom prinášajú poľnohospodárski novinári združení v medzinárodnej organizácii IFAJ.

 

 

Spojených štátoch amerických pandémia spôsobila napätie takmer u všetkých poľnohospodárskych komodít, keďže sa narušila ich distribučná sieť. Neistota vládne aj v zahraničných obchodných vzťahoch, najmä s Čínou. Zníženie počtu zamestnancov v spracovateľských podnikoch viedlo k obmedzeniu odbytu pre chovateľov, najmä hydiny a ošípaných. Tí tak museli prijať drastické rozhodnutia, a buď niektoré zvieratá usmrtiť, alebo spomaliť produktivitu znížením kŕmnych dávok. Zatvorenie škôl a reštaurácií zastavilo odber čerstvého mlieka, vajec a slaniny – tradičných amerických raňajok. No okrem toho prudko klesla aj cena kukurice, bezprostredne po prepade ceny ropy na svetovom trhu klesol dopyt po bioetanole z tejto plodiny. Farmárom nepomohla ani petícia za obnovenie označovania domáceho pôvodu potravín, ani povolanie národnej gardy do bitúnkov, ktoré zostali bez zamestnancov.

V Kanade najmä pestovatelia ovocia a zeleniny čelia masívnemu úbytku pracovnej sily, pretože sezónni zamestnanci z Jamajky, Trinidadu a Tobaga, či z Mexika zostali za hranicami. Pandémia zasiahla nepriaznivo aj mäsospracujúci priemysel, hoci ľuďom zamestnaným v agropotravinárstve sa zvýšila hodinová odmena na 2 CAD za hodinu. Zmenilo sa aj správanie spotrebiteľov, ktorí sa pred pandémiou zameriavali na označenia potravín, no dnes im postačí, ak dostanú bezpečné potraviny v dostatočnom množstve, aby uživili rodinu. Kanadská federálna vláda povzbudzuje obyvateľov, aby pomohli domácim farmárom a vyhlásila poľnohospodárstvo za významnú službu národu.

 

Potravinový reťazec v Severnom Írsku, podobne ako aj v celej Veľkej Británii, narušil len nedostatok pracovitých rúk ľudí z krajín východnej Európy. Mnoho búrz s dobytkom sa konalo prostredníctvom online videí. Najhoršie boli postihnutí asi producenti mlieka vo vnútrozemí Británie, keďže kaviarne prestali odoberať čerstvé mlieko a spracovatelia meškali s platbami za dodávky. Navyše, každé tretie jahňa sa vyvážalo, no tento rok ich cena výrazne poklesla.

Najviac postihnutým sektorom v Holandsku je „florikultúra“ – teda produkcia kvetov, ktorá ide na 85 percent na vývoz a obchod dosahuje hodnotu 6,2 mld. euro ročne. Kvety sú luxusným tovarom a náhle zatvorenie hraníc a pokles dopytu dostal mnohých výrobcov okamžite do problémov. Zničených bolo množstvo kvetín a padol aj trh s cibuľkami kvetov. Aj keď tamojšia vláda poskytla rýchlu podporu v sume 650 mil. euro, pre mnohých podnikateľov to bol aj tak koniec biznisu. Ďalším postihnutým sektorom boli zemiaky s ročnou produkciou 4 mil. ton, ktoré prevažne končili vo Francúzsku ako hranolčeky. Koronakríza ubrala 60 až 90 percent dopytu po mrazených zemiakových produktoch. A tak takmer milión ton zemiakov zožrali buď kravy, alebo bioplynky. Problém je aj s pracovnou silou, najmä pre výrobcov čerstvej zeleniny, napr. uhoriek, paradajok, čili papričiek. Problémy spôsobilo aj zatvorenie hraníc s Belgickom.

Pokles turizmu v Španielsku, Taliansku alebo Francúzsku spôsobil menší dopyt po čerstvých rybách a morských plodoch, víne a syroch od tradičných odberateľov – reštaurácií, kaviarní a hotelov. Priamy dopad na prvovýrobu bude mať aj nedostatok sezónnych pracovníkov z Maroka a iných afrických krajín. Vo Francúzsku sa rozhodli prebytok čerstvého mlieka na trhu sušiť, zeleninu mraziť, a tak uskladniť na dlhšiu dobu. Aj obilie zostáva nateraz v domácich skladoch. Európski spracovatelia paradajok obmedzujú predaj konzerv aj veľkým klientom.

Zatiaľ čo v niektorých štátoch sveta trápi agropotravinársky sektor spomalený export výrobkov, iné krajiny naopak zámerne pozastavujú vývozy základných surovín. Napríklad Ukrajina zvažuje zákaz vývozu pšenice, o čo požiadali tamojší pekári a mlynári, aby udržali cenu chleba a pečiva. Podobne Ruská federácia obmedzuje vývoz pšenice s cieľom zachovať si dostatok zásob pre domáce spracovanie počas koronakrízy. A týka sa to aj ďalších významných producentov obilia ako je Kazachstan, či Rumunsko. Všetci sa usilujú zabezpečiť dostatok potravín pre svojich obyvateľov. Tradiční výrobcovia ryže, ako India, Vietnam, Kambodža, zasa obmedzujú vývoz ryže do sveta. Kvôli prepadu cien ropy aj bohaté štáty Stredného východu musia zrazu zvyšovať daň (a tým aj cenu) dovážaných sladených nealkoholických nápojov a cigariet, aby pokryli deficit v rozpočte.

Medzitým sme sa aj na Slovensku prebudili do reality – potravinová sebestačnosť dosahuje u nás sotva 40%. Spotrebitelia vykúpili z predajní múku, cukor, toaletný papier, balené mlieko a ďalšie trvanlivé produkty, čím potešili hlavne obchodníkov, ktorí zaznamenali vyšší predaj ako pred Vianocami. Horšie sú na tom čerstvé a luxusnejšie potraviny. Rozkolísaný trh už zasiahol domácich chovateľov ošípaných, výkrmového i mliečneho dobytka, výrobcov vína, syrov. Uzatvorenie hraníc spomalilo aj zahraničný obchod so zrninami, čo využili niektorí domáci spracovatelia na odôvodnenie zníženia výkupných cien od prvovýrobcov.

Európska Komisia reagovala začiatkom mája prijatím balíka mimoriadnych opatrení, ktorými chce rýchlo pomôcť európskym prvovýrobcom agrokomodít. Napríklad podporuje súkromné skladovanie po určitú dobu, alebo umožňuje uvoľniť jednorazovú podporu z eurofondov určených pre II. pilier (PRV) malým farmárom (5 000 €), či väčším agropotravinárom (50 000 €). Je teraz na vládach jednotlivých členských krajín, ako a ktoré z týchto opatrení uplatnia.

No ekonómovia očakávajú ešte horšie ekonomické dopady koronakrízy, pretože svet je síce schopný vyrobiť dostatok potravín pre všetkých, ale nedokáže ho dostať tam, kde je potrebné dostatočne rýchlo a v požadovanom množstve. Aj podľa najoptimistickejších odhadov by kapacita potravinového reťazca vo svete mala klesnúť na 70 až 75% pôvodného objemu. Aj keď nie je pravdepodobné, že by vlády vyspelých štátov zaviedli prídelový systém na potraviny, no sily trhu zrejme budú diktovať ceny a dostupnosť niektorých potravín. Najhoršie to postihne skupinu najchudobnejších, pretože už dnes viaznu dodávky potravín do preľudnených slumov v Brazílii, Mexiku, Južnej Afrike, ale aj Indii a ďalších. Sociálne nepokoje očakáva aj Ruská federácia. V niektorých krajinách sa dokonca aktivizujú kriminálne živly a mafie, ktoré si ľudí nakláňajú na svoju stranu dodávkami potravín, podkopávajúc tak autoritu vlád. Najpravdepodobnejším scenárom je recesia.

Pandémia koronavírusu ukázala slabé miesta v poľnohospodárstve aj v potravinovom distribučnom systéme krajín sveta, ale aj silu ľudskej vôle. V mnohých štátoch si uvedomili význam tohto sektora národného hospodárstva a menia pohľad na výrobcov potravín. Čoraz častejšie ich vnímajú ako hrdinov. A niektorí ľudia sa už začínajú hlásiť do zamestnania s cieľom nielen pomôcť, ale zároveň získať príjem a istotu prežitia. Lebo len s funkčným agropotravinárstvom v krajine je to možné.

 

Lada Debnárová, 7.máj 2020.

 

Zdroje informácií:

https://www.theland.com.au/story/6748117/view-from-abroad-on-covid-19/?cs=4941&fbclid=IwAR1ZPVqRY8YQ5Ha33ri6PGLLfzKVHzxLZC-E9YEEEBEo2GMiL0cz5JN-gCw

https://www.janecraigie.com/international-agricultural-communicators-connecting-amid-covid-19/

https://ec.europa.eu/info/news/coronavirus-eu-and-21-other-wto-members-pledge-ensure-well-functioning-global-food-supply-chains-2020-apr-23_en

https://ihsmarkit.com/research-analysis/article-who-is-likely-to-go-without-food-in-the-looming-supply.html

https://www.obilninari.sk/2020/04/30/svetovy-obchod-s-agrokomoditami-pocas-koronakrizy/