V krízovej situácii sa z repky olejnej, ani z mulčovania nenajeme

Potravinová sebestačnosť Slovenska nedosahuje  úroveň ani  40%. Na našich pultoch máme príliš málo čerstvého ovocia, zeleniny, jedlých olejov, či mäsa pochádzajúceho zo Slovenska. Predpokladá sa, že saldo zahraničného obchodu s potravinami sa za rok 2019 opäť zvýši a dosiahne historickú hodnotu  1,8 mld. euro! Denne prichádza na Slovensko 700 kamiónov naložených tovarom, ktorý by sme si mohli vyrobiť doma.  Iba zeleniny dovážame denne viac ako 30 kamiónov a podiel domáceho chleba a pečiva na pultoch predajní dosahuje ledva 50%. Podiel domáceho ovocia a zeleniny nedosahuje ani 20 % . A napriek tomu, že máme najväčší pomer produkcie repky olejnej k ornej pôde, náš podiel domácich rastlinných olejov dosahuje iba 10%! Takto v stručnosti zhodnotil momentálny stav potravinovej bezpečnosti štátu Jaroslav Karahuta, tímlíder hnutia SME RODINA pre poľnohospodárstvo.

Uvedené hodnoty potvrdzujú skutočnosť, že aktuálne nastavený systém riadenia a podpôr v poľnohospodárstve na Slovensku nám nezaručuje dostatočnú výrobu ani základných potravín. Potravinová bezpečnosť štátu je veľmi vážne ohrozená. Pritom Slovenská republika má vďaka svojej geografickej polohe jedny z najlepších podmienok na pestovanie potravín mierneho klimatického pásma! V porovnaní s ostatnými štátmi Európskej únie máme ešte stále dostatok vody a dostatok slnka, čo je základný predpoklad pre produkciu zdravých a nutrične bohatých potravín. Príčinou neutešenej situácie sú dotácie na plochu, miesto toho, aby boli dotácie podmienené produkciou spomínaných potravín.  Súčasný dotačný systém zásadným spôsobom zdeformoval štruktúru nášho poľnohospodárstva. Ale z repky olejnej, ani z mulčovania sa nenajeme – dôrazne upozorňuje na dnešný stav predseda hnutia SME RODINA Boris Kollár.

V krízových situáciách budú Slováci hladovať

Podľa Borisa Kollára je potravinová sebestačnosť Slovenska v hnutí SME RODINA považovaná za najvyššiu prioritu, ktorú musí budúca slovenská vláda vyriešiť. Globalizácia svetového obchodu s potravinami prejavuje svoju krehkosť a odhaľuje našu zraniteľnosť. V súčasnom geopolitickom napätí a v prípade bezpečnostných a zdravotných kríz, musíme upozorniť na skutočnosť, že nie sme pripravení zabezpečiť pre všetkých občanov Slovenskej republiky dostatok výživovo plnohodnotných  potravín. Slovenská republika sa v prípade krízovej situácie veľmi rýchlo dostane do vážneho potravinového rizika.

Jednoducho povedané, ak  by v prípade krízovej situácie došlo k obmedzeniu dovozu potravín zo zahraničia, z trojčlennej rodiny by mal plnohodnotný prístup k potravinám iba jeden z jej členov. Ostatní dvaja ( pravdepodobne rodičia) by museli výrazne obmedziť svoje potravinové nároky.

Riešením je domáca výroba potravín

Jaroslav Karahuta zdôrazňuje, že riešením súčasnej alarmujúcej situácie je domáca výroba potravín, naviazaná na poľnohospodársku produkciu. Slovensko má ideálne možnosti pre zabezpečenie základných potravín vysokej kvality, rastlinného i živočíšneho pôvodu, musíme len využiť podmienky, v ktorých sa nachádzame.  Okrem toho, lokálna výroba a konzumácia potravín výrazne prispieva k zmierňovaniu dopadu klimatických zmien znižovaním uhlíkovej stopy.  Prináša aj nové možnosti environmentálnych  opatrení do balenia výrobkov zavádzaním  biologicky rozložiteľných obalov …

 Práve preto je v programe hnutia  Sme rodina jedným z hlavných  cieľov dosiahnutie toho, aby do roku 2030 bol podiel slovenských potravín na našich pultoch na úrovni minimálne 65%  a aby náš agropotravinársky sektor zabezpečil potravinovú sebestačnosť  na 80%! To je spodná hranica potravinovej bezpečnosti.  Najbližšie roky považuje hnutie za rozhodujúce aj z hľadiska prípravy národného strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre roky 2021-2027. Podľa lídrov hnutia, doslova a do písmena platí: „Ako sa dnes rozhodneme, tak budeme zajtra sebestační“.