Žltá Slovensku nepristane

Opäť nám začína Slovensko žltnúť. Na poliach od juhu po sever krajiny postupne rozkvitá repka olejná. Kvalita pôdy klesá, rovnako ako stavy včiel a hmyzu, musíme používať viac chémie na ochranu aj hnojenie, ale akosi to nikomu neprekáža. Produkujeme plodiny pre priemysel, nie pre potraviny, či zvieratá. A ministerstvo to podporuje. Dokedy?

Z analýzy údajov Štatistického úradu SR sa pestovateľská plocha olejnín na Slovensku za ostatných 40 rokov zvýšila až o 1500% (slovom tisícpäťsto percent). Konkrétne zo 16 317 ha v roku 1975 na 244 324 ha v roku 2015. Z toho repku olejnú pestujú naši poľnohospodári na vyše 150 000 hektároch.

Táto komodita je veľmi dobre obchodovateľná a za dobré ceny. Ročne sa asi 70% domácej produkcie repkového semena zo Slovenska vyvezie, najmä do Nemecka a Rakúska. No aj na Slovensku sa väčšia časť spracuje na MERO (metylester repky olejnej), teda biopalivo, ktoré sa pridáva do bežného paliva s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov. Len malá časť produkcie sa lisuje pre repkový olej na kuchynské použitie, resp. výlisky sa využívajú pre výrobu krmovín.

Cena za tonu repkového semena na voľnom trhu je asi 350 euro, čo pri priemernej úrode 3 tony z hektára (2018) predstavuje príjem vyše 1050 euro na jeden hektár. Ak k tomu prirátame aktuálnu úroveň jednotnej platby na plochu („SAPS“) 140,37 euro na hektár, potom v roku 2018 si pestovateľ repky mohol pripísať cca 1190,37 euro na hektár v príjmovej časti. Ako povedal jeden môj známy – „bol by hlúpy ten, čo by to nevyužil“. Je naozaj zvláštne, ak ani výrobu zeleniny, zemiakov, ovocia, či iných druhov plodín nepodporujeme viac. Nuž kto by sa trápil so špeciálnou rastlinnou výrobou, ovocnými stromami, alebo choval pár zvierat? Nie, chybu netreba hľadať v ľuďoch, ale v systéme. A ten je nastavený aktuálne práve tak, aby boli vo výhode pestovatelia ekonomických trhových plodín, pestovaných na veľkých plochách.

Samozrejme, pestovať repku olejnú nie je lacná záležitosť. Treba nakúpiť osivo, umelé hnojivá a ochranné prostriedky, treba mať patričnú poľnohospodársku mechanizáciu, ľudí… Lenže veľké monokultúrne bloky repky, či kukurice nielenže ohrozujú stavy včiel a iného hmyzu, ale zhoršujú aj kvalitu pôdy a čistotu aj hladinu spodných vôd. Aj preto, že každý sa snaží pestovať tieto plodiny dookola každý rok a často aj na tých istých výmerách. To si vyžaduje čoraz väčšie množstvo chemických prípravkov na boj so škodlivým hmyzom, chorobami, burinou, hubovitými ochoreniami. Na Slovensku prudko stúpa spotreba umelých hnojív a ročne sa ich spotrebuje asi 150 000 ton! Okrem toho aj pesticídy predstavujú ďalšiu hrozbu, nielen pre zdravie ľudí.


Graf: Vývoj spotreby pesticídov na Slovensku v rokoch 1993-2015. Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia.
Napriek všetkým týmto skutočnostiam, dňa 15.apríla 2019 v Luxemburgu podpísala ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Gabriela Matečná, spoločnú deklaráciu s ministrami Českej republiky a Poľska o tom, že sú pripravení zavádzať vyšší podiel obnoviteľných zdrojov energií v doprave. Agrosektor by teda mal vyrábať ešte viac surovín pre biopalivá aj po roku 2020. Slovenské Združenie pre výrobu a využitie biopalív to víta a snaží sa presvedčiť ľudí o obojstrannej výhodnosti partnerstva spracovateľov s prvovýrobcami. Ale je to len jedna strana mince.
Druhou stranou tejto mince je skutočnosť, že už dnes nám v osevnom postupe chýbajú iné druhy poľnohospodárskych plodín, ako sú okopaniny, strukoviny, špeciálne a technické plodiny, zelenina, krmoviny a ďalšie, ktoré nielenže prispievajú k udržateľnej úrodnosti pôdy, ale tiež poskytujú potrebnú produkciu potravín. Špičkoví odborníci už dlho upozorňujú na rast rastlinolekárskeho rizika pri zastúpení repky a kapustovitých rastlín v osevnom postupe nad 10%. Nielenže sa zvyšuje spotreba ochranných chemických látok, ale škodcovia zároveň získavajú vyššiu odolnosť. Jednostranným odberom živín z pôdy, do ktorej sa nevracia organická hmota napr. v podobe maštaľného hnoja, sa pôda degraduje a stáva sa z nej len akási umelá masa, bez prirodzeného života. Rýchlejšie stráca vlhkosť a ľahšie podlieha veternej aj vodnej erózii. Jesenné prívaly dažďov už nie raz vyplavili obce pod svahmi, na ktorých bola čerstvo zasiata repka olejná.

Je zrejmé, že takéto závažné problémy je treba riešiť dlhodobými systémovými opatreniami a najmä úpravou podnikateľských a podporných podmienok v agropotravinárskom sektore na Slovensku. Podporovať treba produkciu potravín a takých plodín, ktoré zabezpečia pre našich obyvateľov potravinovú sebestačnosť a zdravú, živú pôdu a krajinu. Našej malej a diverzifikovanej krajine s množstvom prírodných špecifík a chránených oblastí nepristane byť žltou surovinovou základňou pre vyspelejšie ekonomiky, ktoré si svoju prírodu chránia. Pokračovanie takejto krátkozrakej politiky nám môže raz do žlta zafarbiť aj tváre a oči vyformovať do šikma z toho, ako sa budeme oboma rukami chytať za hlavu!

Lada Debnárová

SME RODINA a česká ODS sa zhodli v zásadných otázkach poľnospodárstva a rozvoja vidieka

V Pražských Letňanoch sa 9.4.2014 uskutočnilo jednanie zástupcov hnutia SME RODINA a českej ODS týkajúce sa zásadných otázok pripravovaného strategického plánu pre prijatie Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre roky 2021-2027.

Za hnutie SME RODINA rokoval vedúci pracovnej skupiny pre poľnohospodárstvo Jaroslav Karahuta a za českú parlamentnú ODS poslankyňa parlamentu ČR a podpredsedkyňa poľnohospodárskeho výboru Veronika Vrecionová.

poslankyňa parlamentu ČR a podpredsedkyňa poľnohospodárskeho výboru Veronika Vrecionová

Obidve strany našli praktickú zhodu vo všetkých zásadných otázkach a za prioritné pre budúce 7 ročné obdobie považujú rozvoj vidieka, diverzifikáciu a udržateľnosť poľnohospodárskej výroby, s priaznivým dopadom na kvality a štruktúry pôdy a zdržiavanie vody v náväznosti na prebiehajúce klimatické zmeny a nedostatok zrážok.

V ekonomických otázkach je pre obidve strany nevyhnutné stropovanie priamych platieb, redistribučná platba a zníženie byrokracie, aby sa o dotačné a podporné prostriedky mohli uchádzať aj malí a strední poľnohospodári. Podpora rozvoja vidieka si nevyhnutne vyžaduje zníženie maximálnej výšky poskytnutých podpôr na jeden projekt. Je potrebné vyhlasovať viac menších výziev, aby sa projektovými podporami nepomáhalo iba veľkým firmám a družstvám, ale aj malým a stredným podnikateľom, ktorí majú najvýraznejší vplyv na krajinotvorbu a rozvoj vidieka.

Jaroslav Karahuta, vedúci pracovnej skupiny pre poľnohospodárstvo

Zásadnou otázkou ostáva definícia aktívneho (skutočného) poľnohospodára, ktorý bude mať nárok na podporu z priamych platieb. Slovenská aj Česká republika sa borí s dopadmi kolektivizácie z 50 – 60 rokov minulého storočia, kde u oboch štátov prevláda hlavne rastlinná veľkovýroba a skutočnosť, že väčšinu priamych platieb poberá úzka skupina veľkopodnikateľov, ktorí sa minimálnou mierou podieľajú na spracovaní a finalizácii svojej produkcie a negatívne vplývajú na udržateľnosť rozvoja vidieka a kvalitu pôdy. Z tohto pohľadu sa v otázkach prijímania podpôr javí ako nevyhnutné, aby podpory neboli prideľované na poľnohospodárky podnik, ale na konečného užívateľa výhod.

Ďalším krokom v pokračujúcej spolupráci oboch politických zoskupení bude stretnutie kandidátov na Euro poslancov s politickým programom presadzujúci záujmy poľnohospodárov a rozvoja vidieka.

A práve títo budúci euro poslanci v prípade zvolenia do Euro parlamentu budú vytvárať legislatívne zázemie na presadzovanie záujmov slovenského a českého vidieka nielen pri prijímaní definitívnej podoby SPP pre roky 2021-2027, ale aj pri prijímaní ďalšej legislatívy, ktorou sa bude riadiť poľnohospodárstvo EÚ na najbližšie roky.

J. Karahuta predstavuje program hnutia

Európska komisia potvrdila nekompetentnosť a neschopnosť SNS riadiť rezort pôdohospodárstva.

Hnutie SME RODINA hodnotí dnešný tlačový brífing podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej, ako zúfalý výkrik a prejav absolútnej neschopnosti riadiť rezort, zodpovedný za výživu občanov Slovenskej republiky.

Európska komisia uvalila dnes predbežné opatrenie na osobitný odvod pre obchodné reťazce a po nezmyselných nákupoch bojových stíhačiek, je to ďalšia rana do slovenského rozpočtu pre rok 2019.

Hnutie SME RODINA opakovane upozorňovalo na nekompatibilitu prijatého zákona o osobitnom odvode s pravidlami voľného obchodu v EÚ a správne predpokladalo, že tento zákon, ktorý prijala NR SR 13.12.2018 po prelomení veta prezidenta Slovenskej republiky, bude Európskou Komisiou v priebehu krátkej dobe zrušený.

Naše predpoklady sa opierali o skutočnosti, že podobný odvod už bol pozastavený, prípadne zrušený EK aj v Maďarsku a Poľsku.

„Schválený zákon č.385/2018, je iba potvrdením toho, že SNS nedokáže v poľnohospodárstve riešiť veci systémovo a neprináša pre totálne rozvrátený rezort riešenia, alebo iba ďalší chaos. Výsledkom sú najhoršie ekonomické a produkčné ukazovatele agro-potravinárstva Slovenska od vstupu do EÚ v roku 2004, ktoré je dnes v réžii pani ministerky Matečnej“ – zhodnotil dnešné tlačové vyhlásenie vedúci pracovnej skupiny pre poľnohospodárstvo, Jaroslav Karahuta.

„Chaotické rozhadzovanie peňazí daňových poplatníkov, podozrivé nákupy v rezorte obrany, neplnenie ani základných vedecko-výskumných úloh v rezorte školstva a schvaľovanie dokumentov v poľnohospodárstve, ktoré neprinášajú nič pozitívneho pre bežného občana SR a sú v jasnom rozpore s pravidlami EÚ. Sú typickým príkladom neschopnosti predsedu SNS Andreja Danka a jeho politických nominantov, podieľať sa na riadení štátu“ – zhodnotil činnosť SNS vo vláde SR predseda hnutia Boris Kollár.

Vyjadrenie poslankyne Evy Antošovej zo SNS, že príčinou problémov v poľnohospodárstve je naše členstvo v EÚ, je popieranie našej zahranično-politickej orientácie a nepriznanie si neschopnosti SNS podieľať sa na riadení štátu. Jej tvrdenia popierajú skutočnosť, že našimi hlavnými dodávateľmi potravín sú ČR, Maďarsko a Poľsko, ktorí vstúpili do EÚ v rovnakom čase ako Slovensko.

„Hnutie SME RODINA na rozdiel od SNS sa dlhodobo pripravuje na možnosť podieľať sa na riadení rezortu pôdohospodárstva. V roku 2018 sme predložili verejnosti na diskusiu náš program „Potravinovo sebestačný štát – ekonomicky rastúci vidiek“, kde sme predstavili konkrétne legislatívne a ekonomické opatrenia, ktorými zvýšime našu sebestačnosť bez toho, aby sme zavádzali nové dane a zvyšovali ceny potravín. Naplnením nášho programu dôjde k podstatnému zníženiu cien potravín, k výraznému oživeniu slovenských regiónov a k rozvoju vidieka, ktorý v rozvinutej spoločnosti je nositeľom potravinovej sebestačnosti a plnohodnotného života vidieckeho obyvateľstva“ – uviedol Jaroslav Karahuta.