Už dnes rozhodujeme o budúcnosti poľnohospodárstva

Sme na prahu nového programovacieho obdobia a už dnes sa rozhoduje o budúcnosti poľnohospodárstva aj na Slovensku! Už v júni 2018 predstavil Európsky Parlament a Rada návrhy základných nariadení, ktoré definujú 9 nových cieľov Spoločnej poľnohospodárskej politiky na obdobie rokov 2021-2027. Aj Slovensko si musí pripraviť „národný strategický plán“, ktorý udá podobu všetkým opatreniam a podporám v ďalších rokoch.

Spoločná poľnohospodárska politika Európskeho Spoločenstva (SPP) sa vyvíjala už od roku 1962 a jej trvalým cieľom je stabilná dostupnosť potravín, zachovanie životného štandardu farmárov a udržanie zamestnanosti a života vo vidieckych oblastiach. Prechádzala viacerými úpravami, podľa vývoja na trhu a najmä v súvislosti s potrebou podporiť, či utlmiť produkciu agrokomodít. V ostatných rokoch sa však stále viac zameriava aj na mimoprodukčné funkcie poľnohospodárstva, či rozvoj vidieka a výroba potravín sa stáva akousi samozrejmosťou.

Plánovanie SPP je spravidla na 7 rokov. V súčasnosti sa uplatňujú pravidlá pre programovacie obdobie 2014-2020. V júni 2018, po predchádzajúcom prieskume v spoločnosti, predstavili Európsky Parlament a Rada návrhy troch nariadení, ktoré menia nariadenia z roku 2013 a definujú základné ciele SPP od roku 2021. V rámci deviatich bodov ide predovšetkým o naplnenie potrieb spoločnosti, ktorá očakáva od poľnohospodárov nielen produkciu kvalitných a bezpečných potravín, ale tiež ochranu životného prostredia, vzácnych biotopov, biodiverzity v krajine a aktivity pre boj s klimatickými zmenami. No naďalej zostáva v centre záujmu aj férový príjem pre farmárov a posilnenie ich pozície v obchodnom reťazci. Výzvou pre udržanie osídlenia vidieckych oblastí je aj generačná výmena podporou mladých a začínajúcich farmárov.

Tieto ciele je vo všeobecnosti ťažké zmerať, a tak bude rozhodujúce ako ich zadefinujú členské krajiny po diskusiách, ktoré stále prebiehajú. Systém podpôr však už nebude orientovaný na splnenie určitých podmienok, ako doteraz, ale na dosahovanie stanovených cieľov. V tejto súvislosti sa hovorí o „skutočnom farmárovi“ ako jedinom oprávnenom na podpory. Podstatný bude tiež systém kontrol dodržiavania cieľov a sankcionovanie v prípade ich nenaplnenia, za ktoré je nateraz zodpovedný daný členský štát (a teda nie konečný prijímateľ pomoci). Diskutuje sa aj o limitoch pre prenos financií medzi I. a II. pilierom a naopak, či o povinných percentách podielu financií pre jednotlivé opatrenia, napr. na riadenie rizík, ekoschémy, investície, výskum apod. No najviac polemík vedú zástupcovia poľnohospodárov i vlád o „stropovaní“ (tzv. „capping“) a povinnej redistribúcii priamych platieb. Nateraz povinné stropovanie je v návrhu nariadenia nastavené ako maximálna podpora 100 000 euro na jeden podnik, čomu sa bránia predovšetkým tie členské krajiny EÚ, ktorých štruktúra poľnohospodárskych podnikov je historickým vývojom postavená na niekoľkostohektárových podnikoch. Medzi ne patrí aj Slovensko.

Mnohé návrhy smerujú k podpore mladých a začínajúcich farmárov, ekologických prístupov hospodárenia (o.i. napr. zníženie počtu chovaných zvierat pre nižšie emisie skleníkových plynov), či na racionálnu rotáciu plodín. Na dosiahnutie týchto cieľov je potrebné pripraviť účinné a merateľné opatrenia, ktoré má každý členský štát Európskej únie zhrnúť vo svojom národnom strategickom pláne a ten predložiť na schválenie Európskej Komisii do 31.12.2019. V ňom si má aj Slovensko stanoviť svoje ciele, podporné opatrenia pre priame platby aj rozvoj vidieka, intervenčné opatrenia pre organizáciu trhu a tiež kontrolné systémy, ktorými bude merať dosahovanie týchto cieľov. Pritom všetky musia smerovať k plneniu deviatich základných cieľov SPP. V súčasnosti však len málokto z poľnohospodárskej praxe tuší, v akej fáze rozpracovanosti je tento zásadný dokument na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

Už dnes je však jasné, aj kvôli odchodu Veľkej Británie z ES, že rozpočet na SPP bude pre obdobie po roku 2020 pravdepodobne až o 12% nižší. Taktiež z pohľadu očakávaných volieb do Európskeho Parlamentu (V.2019) a Európskej Komisie (X.2019), možno predpokladať, že príprava na nové programovacie obdobie sa nestihne vykonať do 1.1.2021, ako sa pôvodne plánovalo. Pravdepodobnejší je scenár prechodného obdobia, možno až do roku 2023. O všetkom je ešte potrebné diskutovať a hľadať kompromisné riešenia, ktoré zohľadnia jedinečnosť a rozdielnosť jednotlivých členských krajín EÚ.

V každom prípade je potrebné venovať všetko úsilie príprave na túto novú podobu SPP a zapojiť do tvorby nášho národného strategického plánu zástupcov celej poľnohospodárskej obce na Slovensku – veľkých, stredných i menších, mladých i starších, mužov aj ženy!

A preto tejto oblasti venuje hnutie Sme rodina maximálnu pozornosť a zapája do diskusie všetkých poľnohospodárov, ktorí prejavia ochotu spolupracovať.